Do začiatku marca značná časť Slovákov zrejme ani nevedela, že existuje nejaká obec Močenok. Ešte menej ľudí pritom mohlo tušiť, že v tejto štvortisícovej obci na južnom Slovensku majú dva kluby -- amatérsky Poľnohospodár a takmer profesionálny ŠK Eldus. A skutočne už len zlomok futbalových fajnšmekrov tušil, že za tým druhým (bojujúcim dokonca o postup do najvyššej súťaže) stojí istý Stanislav Szabó. Mimochodom, muž, ktorý doslova a do písmena priložil ruku k najväčšej futbalovej afére všetkých čias na Slovensku.
Stanislav Szabo, majiteľ futbalového klubu Eldus Močenok, je už niekoľko dní miestnym hrdinom "number one". Svoju rodnú dedinu preslávil po celom Slovensku. V močenských krčmách je tento muž už dlho ústrednou témou pre tamojších štamgastov. Muža, ktorý odhalil korupčný škandál v Slovenskom futbalovom zväze, pričom sám dlhé roky úplatky ponúkal, v Močenku milujú, ale aj nenávidia.
"Pozrite sa, ja hrdinov typu Szaba nemám rád," hnevá sa postarší muž v krčme Beno. "Zvlášť takých, ktorí podplácajú na každom kroku, a tvária sa ako svätí. Od takého nevieš, čo môžeš čakať. Keď mu nevyhovieš, bez mihnutia oka ťa potopí a ešte bude chcieť za to aj metál."
Štamgasti mĺkvo prikyvujú, chlapík väčšine z nich očividne hovorí z duše. Pre istotu však mlčia. Stanislav Szabo totiž vo svojej firme v Šali zamestnáva chlapov z Močenka a aj keď platí mizerne a vôbec nie tak ako futbalistov, nie je rozumné si chlebodarcu pohnevať.
Svätý (Szabo) za dedinou
Kto je vlastne Stanislav Szabó? Pred niekoľkými rokmi tento muž nakúpil v Dusle Šaľa akcie, o ktoré nemali zamestnanci záujem, respektíve nemali na ich kúpu peniaze. Krátko nato sa stal majiteľom elektromontážnej firmy Eldus v Šali a rovnomenného futbalového klubu v Močenku. Jeho firma zamestnávala približne tristo ľudí, najmä z Močenku, ich mesačný plat sa pohyboval okolo hranice 10-tisíc korún. V rodnom Močenku má ešte obchod, podľa dostupných informácií jeho podnikateľské aktivity inam už nesiahajú.
Do centra všeobecnej pozornosti sa však dostal až ako majiteľ klubu futbalových profesionálov z nenápadnej dediny, presnejšie ako agent, ktorý pomohol polícii pri dolapení jednej z najväčších futbalových rýb -- v tom čase druhého muža Slovenského futbalového zväzu, Vladimíra Wänkeho. Ten mal podľa polície zobrať za registráciu Andreja Masaroviča do ŠK Eldus Močenok 10-tisícový úplatok (alebo kolok -- údajný funkcionársky slang pre označenie úplatkov) v obálke, ktorú mu na osobné stretnutie doniesol práve Szabo.
Takže... Szabo dával, Wänke údajne bral a polícia si to všetko nahrávala. Wänke síce podozrenie z korupcie odmietol, ale polícii to v jeho obvinení z trestného činu bratia úplatku nezabránilo.
Ja milujem, ja kupujem!
Szabovi nemožno uprieť, že futbal skutočne miluje. Investuje do svojho Eldusu peniaze, nakupuje futbalistov, zabezpečuje im kvalitné podmienky na hru a prostriedky na živobytie. Futbalistov nakupoval po celom Slovensku, pričom cena za jedného sa údajne pohybovala od 200- až do 250-tisíc korún. A na registráciu každého kúpeného futbalistu musel na zväze vraj podávať žiadosti "okolkované" piatimi alebo desiatimi tisícami korún.
Podľa toho, ako rýchlo pre svojho borca potreboval registráciu. "Taxa za prestup hráča je 5-tisíc korún. Toľko sa dávalo bežne. Keďže nám už vybavoval (Wänke -- pozn. red.) jedného hráča z Grécka, mal som mu dať 10-tisíc korún. To ma nahnevalo, tak som sa spojil s pracovníkmi na policajnom prezídiu," vysvetľoval médiám po prepuknutí škandálu Szabo.
Eldus funguje už šiesty rok. Odhaduje sa, že Szabo vrazí ročne do svojho klubu asi 15 miliónov korún. Platy futbalistov, na rozdiel od zamestnancov v jeho firme, sú niekoľkonásobne vyššie, pohybujú sa od 25-tisíc korún smerom nahor. K tomu treba ešte prirátať príplatky na nájomné za byty, cestovné, a, samozrejme, na nové nákupy nových hráčov a "nutné" výdavky na ich preregistrovanie.
Verní Szabovi, svorne vpred
Bez Szaba by Eldus Močenok -- bojujúci v prelínacej súťaži o postup do najvyššej futbalovej súťaže -- na futbalovej mape Slovenska už pravdepodobne neexistoval. "Dokonca aj v čase, keď jeho profesionáli hrali iba v okresnej súťaži, platil hráčom aj 30-tisíc mesačne," prezradil zdroj priamo z Eldusu.
Aj profesionálni futbalisti z rôznych končín Slovenska i zahraničia, ktorí momentálne obhajujú farby Eldusu Močenok, svojho majiteľa a chlebodarcu bezhranične milujú. Jeho obchody ich nezaujímajú, aj keď v poslednom čase vraj cítiť nad štadiónom chmáry. Iba ich bývalý spoluhráč Jaroslav Kamenský, ktorý v Elduse krátko hosťoval, asi Szaba v láske príliš nemá. "Ten pán klame a doteraz mi dlhuje asi stotisíc korún," tvrdí hráč AS Trenčín.
Podľa Kamenského Szabó dokonca dlhuje podobné sumy aj niektorým súčasným futbalistom Eldusu. Močenskí profesionáli sú však profesionálmi, a preto profesionálne mlčia. Majiteľ klubu im to evidentne ani nemusel prikázať.
Mlčí agent, mlčí obvinený
S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že mlčanie je charakteristickým znakom v ŠK Eldus. Napriek tomu, že tento klub sa chtiac-nechtiac stal zo dňa na deň jedným z najznámejších na Slovensku, odštartovanú korupčnú lavínu nechce nikto komentovať: do reči nie je trénerovi Tiborovi Meszlényiovi, ani jeho asistentovi Romanovi Szabovi, synovi majiteľa klubu. "O záležitosti možno hovoriť výlučne s majiteľom klubu," prízvukuje Szabo junior.
Bývalá mediálna hviezda z Močenka však medzičasom na novinárov zanevrela. Szabov dom i štadión sú už niekoľko dní doslova nedobytné ako Bastila. A keď sa nám s ním podarilo konečne telefonicky skontaktovať, kategoricky odmietol ponuku na osobné stretnutie. Napriek tomu, že sme v gombíku nemali namontovanú špeciálnu kameru ani špeciálne prostriedky na presviedčanie. Podľa Szaba sa jednoducho novinári v kauze zachovali neseriózne. Na verejnosť dokonca prenikla z jeho najbližšieho okolia, že "radšej mal vstúpiť do h..., ako niečo odhaľovať".
Inak to nie je ani s obvineným Wänkem, ktorý prišiel nielen o všetky funkcie v Slovenskom futbalovom zväze, ale aj o akúkoľvek chuť vysvetľovať "prípad s kolkami" na verejnosti. "Hovorím výlučne s vyšetrovateľmi, v tomto okamihu nepovažujem za dôležité informovať verejnosť," odbil nás nechcene hlavný aktér škandálu, ktorý v slovenskom športe (aspoň, čo sa týka podozrení voči prominentom) nemá obdobu.
Policajný vyšetrovateľ zase komunikuje iba s obvineným a policajným agentom -- pri tom žiadnu verejnosť nepotrebuje.
Kabíny na bazéne
Popoludní vybehli z hráčskych kabín na trávnik futbaloví profesionáli Eldusu Močenok. "Biely" dom Eldusu stojí na mieste, kde pred niekoľkými rokmi chátral plavecký bazén s termálnou vodou. Niekoľkometrový vrt s liečivou vodou murári počas výstavby kabín pre istotu "zablendovali", pretože z vrtu neustále vyvierala 32-stupňová minerálna voda. Voľakedy sa v Močenku kvôli tomuto bazénu, a najmä termálnemu prameňu, potenciálni záujemcovia údajne skoro pobili. Voda má totiž podobné zloženie ako povestná liečivá voda z piešťanských prameňov.
Priestory spustnutého bazénu však obec predala za sumu, na ktorú si súčasný starosta Močenku Marian Borza, bohužiaľ, nepamätá, Stanislavovi Szabovi. Okolité pozemky dostal majiteľ klubu do storočného prenájmu za jednu korunu od cirkvi. Vtedy prisľúbil, že areál na tomto pozemku bude slúžiť aj amatérom z dediny ako tréningové ihrisko a pre mládež, ktorá nemôže trénovať na obecnom ihrisku.
Starosta Borza tvrdí, že nevie o minerálnom prameni nič, okrem toho bazén už niekoľko rokov nikto nevyužíval, a on v čase predaja nebol ani starostom. A netuší ani o podmienkach zmluvy pred šiestimi rokmi medzi obcou a podnikateľom.
Možno však práve preto, že na štadióne vyviera minerálna voda, a hospodár Eldusu polieva trávnik 32-stupňovou minerálnou vodou, na štadión profesionálov nesmú vstúpiť futbalisti zo žiackej prípravky Eldusu. Profesionáli sú profesionáli. Jediný muž klubu, ktorý sa netvári ako ťažký profesionál, je asi Jozef Raufstein, manažér Eldusu. Na svoje pracovisko prichádza dvakrát za deň na dvoch kolesách. Ani tomuto mužovi, ktorý celý život zasvätil športu v Dusle Šaľa, sa však do debaty o nedávnom škandále nechce púšťať. "Dajte mi pokoj, ja nič neviem, mňa futbal vôbec nezaujíma," znechutene mávol rukou.
"Schnitzelfutbal"
Na druhej strane rozľahlého Močenku sa rozbitými cestami-necestami dostanete na druhý dedinský štadión FC Poľnohospodár. Tunajší hospodár Štefan Straňak a tajomník klubu Gabriel Lenický práve na striedačku kosili trávu, ďalší člen výboru klubu Jozef Braun klepal mäso na nedeľné "šnicle" pre hráčov.
Predseda klubu Gabriel Odrážka hovorí, že na kosačku za stotisíc korún sa zmohli zázrakom, predtým si objednávali kosenie trávniku u kamaráta za rovnú tisícku. Na nedeľný obed pre hráčov po zápase sa poskladali funkcionári a miestni sponzori. "Je to ich jediná odmena za hru," vysvetľuje Odrážka.
Z obecného rozpočtu dostáva klub ročne približne 400-tisíc korún, čo je podľa funkcionárov suma postačujúca len na energie a iné drobnosti, pričom na prevádzku štadióna je pri všetkej skromnosti potrebný minimálne milión a štvrť.
V klube majú totiž okrem mužov, hrajúcich IV. ligu, ešte niekoľko žiackych družstiev a dorastencov.
Profesionáli na obecnom
Približne polovicu zo sumy, ktorú dostáva FC Poľnohospodár z obecného rozpočtu, žiadajú aj profesionáli zo štadióna na druhej strane dediny. Údajne na mládežnícku činnosť. O tom, či by profesionáli nemali skôr prispievať na mládež, sa vedú v Močenku vášnivé debaty.
Presne to nevie však ani starosta Močenku Marian Borza. "Nikto zo športovcov by si v našej dedine nemal sťažovať." Ako doplnil -- obec totiž na športové aktivity prispieva zo svojho rozpočtu úctyhodnou sumou, skoro dvoma miliónmi korún.
"Starosta sa vôbec nerozumie futbalu," oponuje "poľnohospodár" Odrážka. "Živoríme, tribúny nám padajú pred očami, a obecný úrad podporuje súkromný klub. To by aj mne, ako súkromnej osobe, mohli prispieť zopár tisíckami na živobytie. Aký je v tom rozdiel?" pýta sa.
V Močenku sú, našťastie pre dedinský futbal, zapálení ľudia, niekedy je vraj na štvrtej lige viac divákov ako na profesionáloch Eldusu.
"Raz sme s nimi hrali zápas na jednu bránku, prehrali sme síce 2:0, ale iba preto, že mali viac šťastia ako my. Inak by sme ich vyprášili," tvrdí Odrážka s úsmevom.
Paradoxne, klubu, ktorý nesie vo svojom názve Poľnohospodár, od miestneho roľníckeho družstva, podľa obyvateľov Močenku najlepšieho na Slovensku, nedostávajú ako sponzorské ani halier.
Sedem tvrdých rokov
Na záver stretnutia s vidieckymi funkcionármi Gabriel Odrážka chlapsky pritvrdzuje. "Kto sa rozumie futbalu len o trocha viac, ako koza petržlenu, ten vie, že funguje tak, ako funguje. Jednoducho podobné aférky sú na každodennom poriadku nielen vo futbalovom zväze, ale všade. Futbal je výnosná živnosť pre rozhodcov, delegátov, zväzových funkcionárov, pre všetkých, ktorí s ním prichádzajú do kontaktu." Podľa neho dáva drobné úplatky každý, kto chce vyhrávať, zachraňovať sa alebo postupovať.
"Každý dáva, každý berie. Nikto nemôže postupovať napríklad sedem rokov a pritom nedávať." Opäť sme, nechtiac, pri Stanislavovi Szabovi. Jeho klub totiž sedem rokov neustále postupuje. Znamená to, že jeho majiteľ musí za úspech platiť? "To netvrdím. Keď priznal, že platil aj predtým, je to jeho vec. V našom klube Szabo šesť rokov šéfoval, už vtedy mal záujem o ,cudzincov', uprednostňoval ich pred domácimi," opatrne odpovedá tajomník Gabriel Lenický. "Za hosťovanie sa predsa vždy platí a kde sa platí, poskytujú sa aj iné služby," dodáva.
Klobáska, vzostup a ...pád
"Podá sa napríklad paničke pri registrácii nejaká fľaštička alebo klobáska, ale to nie je úplatok," dodáva Podrážka. On však vraj osobne nikdy nedal ani fľaštičku, ani klobásku, za Szaba by však ruku do ohňa nedal. "My máme dosť svojich problémov, aby sme prežili, nie ešte niekomu strkať úplatky."
Obaja muži si však o Szabóvi nemyslia nič až také zlé, akoby sa od dvoch kohútov na jednom smetisku očakávalo.
"Na podnet hráčov sme Szaba odvolali z vedenia klubu. To bolo pred šiestimi alebo siedmimi rokmi. Sťažovali si, vraj na nich kričal, rozkopával dvere a tváril sa, že celý klub je jeho, ale dnes by sme ho potrebovali," vysvetľuje Lenický. "Škoda, už vtedy mal peniaze i skúsenosti, mohol aspoň pomáhať," hovorí Odrážka.
Namiesto toho si vyhodený šéf Szabó vytvoril vlastný klub. Podľa miestnych išlo o "trucpodnik".
Šesť alebo sedem rokov postupoval od méty k méte, teraz mu však prorokujú:
"Najskôr postúpi do extraligy, potom ho však čaká pád," predpovedá Odrážka. A nevzkriesi ho údajne ani pomoc pri odhalení korupčnej aféry...
Najznámejšia obec dnešného Slovenska
-- Močenok, okres Šaľa
-- zemepisné súradnice: 17 stupňov a 55 minút východnej dĺžky, 48 stupňov a 20 minút severnej šírky
-- nadmorská výška plus, mínus 183 metrov nad morom (Plešiny)
-- priemerné teploty 10 až 20 stupňov Celzia
-- počet obyvateľov: 4 200
-- prirodzený ročný prírastok 26 osôb
-- zvláštne znamenie: futbalový pupok Slovenska