Na začiatku bolo odmietnutie. Keď v roku 1976 český výtvarník Lubomír Beneš doniesol svoj príbeh o dvoch domácich "nešikoch" do štúdia Krátkeho filmu Praha, odchádzal so sklopeným zrakom. "Kutilovia", ako sa vtedy chlapík v slávnej rádiovke a jeho kamarát volali, vraj nemali perspektívu. A na český vkus boli málo ukecaní... Preto sa rozhodol ešte pre jeden krok - svoj geniálny nápad ponúkol dramaturgom v Slovenskej televízii. Uspel. A je to! sa neskôr stal jedným z najúspešnejších seriálov v dejinách československej animovanej tvorby. A jedným z najlukratívnejších.
Ako ľudová pieseň
Kto by nepoznal ukážkových mudrlantov, ktorí pri tapetovaní zabudnú na okná alebo dieru v koberci s chuťou zamaskujú pneumatikou s kvetinkami a zakončia to známym gestom. "A je to! je ako ľudová pieseň. Každý ich pozná, ale nikto nevie, kto ich stvoril," hovorí syn Lubomíra Beneša, Marek, ktorý otcovi pomáhal s výrobou niektorých častí. Má pravdu, veď mnohí Slováci napríklad dodnes ani netušia, že napriek českému tvorivému tímu copyright do konca 90. rokov vlastnila Slovenská televízia. Tá Slovenská televízia, ktorá dala seriálu zelenú a celý ho aj financovala (jedna časť stála od 80- do 120-tisíc Kčs). Aj vďaka triezvej dramaturgii, ktorá v tom čase prežívala zlatú éru žehnajúcu talentu. Prvých sedem častí najskôr dramaturgicky zastrešoval "osamelý bežec" Ivan Štrpka, neskôr sa výroba seriálu dostala pod gesciu dramaturga a spisovateľa Mikuláša Kočana. "Je zaujímavé, že aj prvé ohlasy v Česku boli skôr negatívne ako pozitívne," spomína si na koniec 70. rokov. "Podľa tlače aj niektorých pedagógov A je to! vraj deti navádzalo na vystrájanie. Na Slovensku sa, naopak, rešpektoval žáner grotesky a podobné problémy neboli," spomína si na situáciu u nás.
Biznismani
Po tom, čo začal seriál vyhrávať jeden festival za druhým - v Španielsku, Kanade, Nemecku či vo Veľkej Británii - začal oň prejavovať záujem takmer celý svet a tantiémy v dolároch nabiehali na účet, zatúžil Krátky film Praha po odkúpení seriálu. Neúspešne. (Počas posledných 20 rokov sa vysielal vo vyše 80 štátoch sveta a zaujímavé je, že extrémne populárny boli medzi Arabmi.) Až keď po roku 1989 prejavili o seriál záujem Nemci, Lubomír Beneš sa rozhodol získať autorské práva späť. Bývalý programový riaditeľ STV Jozef Filo na otázku, prečo sme predali práva výrobcu na seriál A je to!, odpovedal, že v čase, keď on prišiel do televízie, už prebiehal súd s Benešom. "Ťahalo sa to dlhé roky. Nakoniec pán Beneš získal autorské právo na postavičky a my na príbeh. Ak by sme chceli s prvými 28 časťami obchodovať, museli by sme najskôr získať súhlas od neho. Bolo by to komplikované." V tom čase podľa neho už o seriál nebol veľký zahraničný záujem. "Televízie kupovali balíky s väčším počtom častí, epizódy sa predlžovali na 26 minút a navyše sa zmenil vkus publika. Nastúpili japonské animáky s úplne iným tempom." Aj bývalý riaditeľ STV Milan Materák tvrdí, že podpísal zmluvu na odpredaj práv až po ekonomickej analýze, ktorá bola k zmluve priložená. "Peniaze STV potrebovala," hovorí. Na žiadnych rokovaniach však prítomný nebol, pretože boli v kompetencii Teleximu, teda obchodného oddelenia STV.
Ako Laurel a Hardy
Predseda Asociácie animovaných tvorcov na Slovensku Vladimír Malík však nadčasovosť seriálu vidí nielen v téme o "nešikoch", ale aj v zrozumiteľnosti. "Beztextové animované seriály sa dobre predávajú, pretože sa nemusia dabovať a vyjdú lacnejšie. Je to overená klasika vďačná nielen pre deti, ale aj dospelých," hovorí.
V Lidových novinách sa dokonca o dva roky neskôr od "výhodného" predaja objavila správa, že Ateliéry Bonton Zlín predali v roku 2003 práva na Pata a Mata známemu televíznemu kanálu pre deti Fox Kids. Kanálu, ktorý patrí do impéria mediálneho magnáta a miliardára Ruperta Murdocha. V prvej fáze pritom predali len 26 častí. Až po vysokých číslach sledovanosti sa televízia rozhodla kúpiť aj zvyšok. "Pat a Mat sú rozkošným českým seriálom, obľúbeným u detí a ich rodičov, z ktorých sa mnohí naň pozerali ešte ako deti. Bol pre nás ideálnou akvizíciou," povedal vtedy o - podľa "slovenských odborníkov" - nelukratívnom a staromódnom seriáli riaditeľ Fox Kids Central Europe Phil Sissons.
Kucapaca
Slabo znejúce hlasy o tom, že to bol nevýhodný predaj, a že sa práva nemali vôbec predávať, zainteresovaní odôvodňujú aj ako umelo nafúknutú bublinu slovenskými animátormi. Dôvodom malo byť postupné rušenie animovanej tvorby v STV. Potom je však viac než groteskné, že niektoré zo zainteresovaných osôb ani nevedeli (či nechceli vedieť?), že copyright vlastnila STV, na žiadny odpredaj si buď nepamätajú, alebo ani nevedia, že predsedali komisii, ktorá dokazovala zahraničný nezáujem o seriál. Prípadne trochu zaskočení hovoria o lukratívnom predaji Japoncom, z ktorého STV tesne pred predajom distribučných práv získala balík peňazí. "Nevidím dôvod, prečo sa rozmazávajú takéto veci. Fakty by ste si mali overiť v televízii, nie u mňa," hovorí Milan Materák. Veľmi radi, ale Telexim nahliadnutie do zmlúv odmietol, autorská spoločnosť LITA potvrdila, že v tom čase žiadnu správu o odpredaji práv nedostala, takže dôkazy neexistujú, nikto si nič poriadne nepamätá... A klincom celého príbehu je tvrdenie súčasných majiteľov seriálu Ateliéry Bonton Zlín, že autorské práva získali výlučne od autorov. Akékoľvek iné rozdeľovanie autorských práv odmietajú.
Pata a Mata už teda nepotrebujeme, máme skutočný seriál o bambuloch, ktorý prichádzajú o skvosty.
Niekoľko zaujímavých faktov
A je to!Sympatické postavičky sa po prvýkrát objavili v roku 1976 vo filme Kuťáci. Až v ďalších pokračovania sa objavili v tričkách a so známymi rádiovkami na hlave. Medzinárodné mená Pat a Mat dostali až po roku 1989. Marek Beneš, syn autora seriálu, hovorí, že nápad vznikol v každodennom živote jeho otca. "To viete, že čerpal aj z reálneho života nášho muža," smeje sa. Výroba jednej časti trvala okolo troch mesiacov. Dramaturg Mikuláš Kočan bol tvorcov niekoľkokrát navštíviť v štúdiu. "Keby ste odfotili normálnu práčku a práčku v seriáli, boli na nerozoznanie. Bola to neuveriteľne mravčia práca. Keď si predstavím, ako museli pri každom zábere hýbať s tými malými ručičkami a nožičkami... Bolo to obdivuhodné."
Slovenská televízia vysiela v týchto dňoch nové diely seriálu už s názvom Pat a Mat. Novým častiam však chýba nielen vtip, ale aj akási prvotná milota. A, samozrejme, najmä skvelá hudba Petra Skoumala, ktorá sa stala nesmrteľnou aj vďaka mobilným telefónom.
Traja chrobáci
Zaujímavé je, že podobná situácia nastala aj pri inej, dnes už tiež kultovej rozprávke Traja chrobáci. Námet Petra Skoumala a scenár Jana Kratochvíla a Ctibora Turbu bol zasa pre Prahu príliš drahý (tiež v roku 1976). Film s tučnou ľudskou lienkou a s Bolkom Polívkom v úlohe krovkovitého fúzača vyšiel na 1,2 milióna Kčs. Českým štúdiám sa to zdalo priveľa, a tak sa do originálneho projektu pustila Slovenská televízia. "Výroba filmu bola naozaj veľmi náročná. Predstavte si len vyrobenie veľkej gramofónovej platne, po ktorej herci behali. Pamätám sa, že sa najímali vojaci, ktorí ju zospodu točili," spomína si dramaturg Mikuláš Kočan. "Film si však po tom, čo získal hlavnú cenu na festivale v Mníchove, ihneď na seba zarobil," dodáva.