The Doors majú štyridsať rokov a čaká ich Grammy.
Hovorí sa, že The Doors by boli jednou z množstva dnes už zabudnutých kapiel, ktoré v čase svojho vzniku zažiarili, a potom zhasli. Nebyť slávneho životopisného filmu, ktorý v roku 1991 vyslal do kín režisér Oliver Stone. Stalo sa tak dve dekády po ich zániku, pretože hudobníci zoskupení okolo Jima Morrisona vydržali ako The Doors len v rokoch 1965 - 1973. A čo všetko za tých osem rokov, okrem zápisu do hudobnej histórie, stihli?
Drsní chlapci
Korene Dvier, ak by sme si mali názov skupiny preložiť do slovenčiny, siahajú do roku 1965, keď sa na filmovej škole UCLA v Kalifornii dali dohromady študenti Jim Morrison a Ray Manzarek. Prvý spomenutý mal v tom čase napísaných niekoľko sugestívnych básní, ktoré jeho kolegovi padli do oka. Do zoskupenia neskôr pribrali Robbyho Kriegera a Johna Densmora zo skupiny The Psychedelic Rangers. Vzápätí prevzali z poémy Williama Blaka názov The Doors a nové legendy sa ocitli vo víre rocku. Zámer bol jasný, odlíšiť sa od ostatných. Preto nepoužívali basgitaru, ale k slovu sa dostal aktuálny vynález - elektrický klavír. Psychedelické rytmy s poetickými motívmi a pomerne drsnými textami, v ktorých sa dá nájsť napríklad príbeh o Oidipovi, čoskoro dostali skupinu na výslnie v rockových kluboch. Odtiaľ bol len krôčik k dlhohrajúcej platni.
Vyhnaní
V januári 1967 vyšiel album The Doors s dodnes známymi singlami ako Break on Through a Light My Fire. To už sa kapela stala slávnou a spevák Jim Morrison novým sexsymbolom. Na koncertoch dostávali ľudí do stavu hraničiaceho s extázou. Pri takej šou si len málokto spomenul na prvé Morrisonove vystúpenia, na ktorých bol k publiku radšej otočený chrbtom. Tréma bola razom preč a v septembri toho istého roku prišla prestížna šou Eda Sullivana. Keďže bola prístupná širokej verejnosti, stanica CBS požiadala Morrisona, aby v piesni Light My Fire pozmenil verš so slovom high. V americkom slangu má totiž význam voľne preložiteľný ako "byť pod vplyvom drog". Kontroverzný výraz však napokon zaznel v priamom prenose a rozhnevaný Sullivan odmietol členom skupiny podať ruku. Dostali zákaz vystupovať v jeho šou. Hoci spevák neskôr argumentoval, že na zmenu textu zabudol pre stres, nepomohlo mu to. V každom prípade bol rok veľmi úspešný a šťastie sa ešte neunavilo.
Donaha!
Nasledovali dva vrelo prijaté albumy a s nimi aj prvé dôsledky úspechu. Morrisonov alkoholizmus, problémy s políciou pre drogy či neprístojné správanie boli čoraz častejšie. Na jar 1969 počas koncertu v Miami (kde, mimochodom, organizátori predali dvojnásobný počet lístkov, než bolo miest) vyzval spevák publikum, aby urobili to, čo práve chcú. On sám sa po svojich slovách vyzliekol donaha. Škandál bol na svete a The Doors už nikdy neboli takí ako predtým. Nečudo, veď frontman bol pod silným tlakom, ktorému odolával konzumáciou halucinogénnych látok a alkoholu. Občas sa stalo, že skupinu nazývali Jim Morrison and The Doors, čo zásadne odmietal. Raz dokonca nevystúpil na pódium, pokiaľ nebola kapela ohlásená pravým menom. Ako keby médiá pomaly vyčleňovali z The Doors hlavnú atrakciu, čomu sa snažil zabrániť.
Začiatok konca
Štvrtý album The Soft Parade z roku 1969 sprevádzali problémy. Morrison vinou "povzbudzovákov" len veľmi ťažko nahrával jednotlivé piesne a vtedajšia kritika považovala platňu za slabú. O rok neskôr sa však skupina vrátila v plnej paráde a nahrávka Morrison Hotel sa vďaka skvelej hudbe, ale i tichej podpore niekoľkých milostných piesní, vyšplhala na štvrtú priečku amerického rebríčka. Koniec však už netrpezlivo stepoval pred dverami. Na The Doors čakalo posledné verejné vystúpenie 12. decembra 1970, miestom konania bolo skladisko v New Orleans. Následne sa síce pustili do nahrávania albumu L.A. Woman, ktorý mal byť návratom ku koreňom, ale Morrison si ho príliš neužil. Začiatkom nasledujúceho roka odchádza s priateľkou do Paríža, aby načerpal novú energiu, no namiesto toho 3. júla 1971 vydýchne naposledy.
Neskoro, ale predsa
Jeho smrť dodnes nie je spoľahlivo vysvetlená. Hoci sa traduje srdcový infarkt, údajne k pitve nikdy nedošlo a rovno putoval na cintorín Pére-Lachaise. Hrob sa okamžite stal mekkou pre fanúšikov a zostal ňou dodnes. Skupina napriek frontmanovej smrti pokračovala ďalej a nahrala tri celkom úspešné albumy. Nový spevák, ktorým istý čas mal byť aj rockový zjav Iggy Pop, Morrisona už nikdy naplno nezastúpil.
Vlani sa The Doors vďaka blížiacemu sa 40. výročiu prvého albumu dočkali nového vydania štúdiových nahrávok a nadrozmernej knihy The Doors by The Doors. Na tohtoročných odovzdávaniach cien Grammy je pre nich zase prichystaná cena za celoživotné zásluhy. Keby Jim Morrison - suverénne najslávnejší člen skupiny - tušil, kam až to jeho depresívna poézia dotiahne, určite by sa čudoval. Možno sa o Grammy a rockovej sieni slávy nedozvie každý, ale narážka na jašteričieho kráľa v jednom z dielov seriálu Simpsonovci je azda ešte významnejšia. Jaštericou sa nazýval sám Morrison, a aby plaziemu stihomanu neskôr ušiel, pribral v posledných rokoch života zopár kíl a nechal si narásť bradu. Je to také malé tajomstvo nevšednej ikony psychedelického roku, ktorej mýtus dodnes žije najmä vďaka internetu, revivalovým skupinám a kultovému filmu.