Rok 1939
Po vzniku Československej republiky sa k novovzniknutej československej národnosti hlásilo iba šesťdesiat percent jej obyvateľov. Takmer tretinu tvorili Nemci a desať percent Maďari. Paradoxne len pomocou československej národnosti bolo možné medzinárodne zdôvodniť vznik krajiny, ktorej hranice sa stali na dlhý čas príčinou konfliktov. Neskôr sa ukázalo ako nereálne aj predpokladané stotožnenie oboch národov. Zo strany predstaviteľov Slovenska zaznievali hlasy, že Slováci sú v novom štáte utláčaným národom. Faktom však je, že medzivojnová republika bola v slovenských dejinách až do roku 1989 jediné obdobie, keď u nás vládla plnohodnotná parlamentná demokracia. Krehké vzťahy vnútri republiky zažili prvý vážny otras po podpísaní Mníchovskej dohody v roku 1938. Rokovania kolaboranta Jozefa Tisa, ktorý stál na čele Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, s Adolfom Hitlerom sa skončili dohodou. Slovenský štát vznikol 14. marca 1939. Na druhý deň boli obsadené pohraničné oblasti Čiech nemeckým vojskom. Najtesnejšie diplomatické vzťahy mal slovenský štát s fašistickým Nemeckom. Podľa Ochrannej zmluvy uzavretej 18. - 23. marca 1939 preberá nemecká ríša ochranu nad politickou nezávislosťou slovenského štátu a nad integritou jeho územia. "Rok 1938 znamenal aj koniec demokracie na Slovensku a voľby do slovenského snemu, ktoré sa koncom roku uskutočnili, už mali iba jedinú kandidátku. Samotný vznik slovenského štátu však podľa môjho názoru najviac ovplyvnili medzinárodné okolnosti a agresívna zahraničná politika nacistického Nemecka, pre ktorú bol zánik Československa dôležitou prioritou,“ hovorí Matej Medvecký z Ústavu pamäti národa. Silný protifašistický odboj, ktorý vyvrcholil do Slovenského národného povstania, však jasne svedčil o tom, že väčšina Slovákov sa nestotožňovala s oficiálnou politikou štátu.
Rok 1968
Ďalší dramatický zvrat v spoločných československých dejinách nastal v noci z 20. na 21. augusta 1968. Nespokojnosť s centralizmom a represívne praktiky komunistického režimu sa stali cieľom reformného pohybu v 60. rokoch. V Československu od víťazného februára 1948 neexistovala demokracia. Diktatúra neumožňovala otvorené formulovanie názorov a kritika režimu prechádzala cez náhradné inštitúcie, akou bol napríklad časopis Kultúrny život. Reformné myšlienky postupne prenikli aj do vládnucej strany. S nástupom Alexandra Dubčeka na post prvého tajomníka Komunistickej strany Československa sa začala vlna reforiem známa pod menom Pražská jar. Základom reforiem boli rehabilitácie nespravodlivo odsúdených, zrušenie cenzúry, čiastočné otvorenie železnej opony a menší tlak na cirkev. Tieto kroky vyvolali znepokojenie a obavy Moskvy. Počas leta 1968 sa pokúšali sovietski komunisti rôznymi rokovaniami československých reformátorov zabrzdiť. Po rokovaní Dubčeka s Brežnevom v Čiernej nad Tisou bola v Bratislave 3. augusta podpísaná predstaviteľmi Československa, Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska a Nemeckej demokratickej republiky doktrína, podľa ktorej je obrana socialistického zriadenia povinnosťou všetkých socialistických krajín. Tento dokument sa stal ideologickým ospravedlnením okupácie. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy vyvolal masové protesty občanov. V roku 1968 bola spoločnosť viac než kedykoľvek predtým pripravená na demokraciu. Musela si však na ňu počkať vyše dvadsať rokov.
Rok 1993
Po nežnej revolúcii v roku 1989 sa musela československá spoločnosť vyrovnať s problémom štátoprávneho postavenia Slovenska v republike. Krajina, ktorá prechádzala zásadnými zmenami politického usporiadania, ako aj trhového hospodárstva, nahradila vo svojom názve slovo socialistická slovom federatívna a v roku 1990 sa konali po viac než štyridsiatich rokoch prvé slobodné voľby. Druhé slobodné voľby v roku 1992 sa už niesli v znamení intenzívnych rokovaní o vzájomných vzťahoch medzi českými a slovenskými orgánmi. Následne v júli 1992 predstavitelia Slovenska vydali dokument Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky, v ktorej sa dohodli na rozdelení štátu. O rozdelenie Česko-Slovenskej Federatívnej Republiky sa v najväčšej miere zaslúžili Vladimír Mečiar a Václav Klaus. Na rozdelení sa dohodli bez referenda. Tak ako predtým v rokoch 1939 a 1968 o osude krajiny nerozhodovali ľudia, ale politici, ktorí zneužili pretrvávanie nacionalistických nálad v niektorých skupinách obyvateľstva.
| Prečítajte si aj: |
| Osobnosti spoločných dejín Spoločný štát Čechov a Slovákov by v tomto roku oslávil 90. rokov od svojho vzniku. Kto sú ľudia, ktorí stáli pri jeho vzniku a zániku? Aká je ich zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré ovplyvnili životy obyvateľov dvoch krajín? Prinášame vám profily kľúčových postáv československej histórie. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Porovnanie: 15 rokov po rozdelení Kto je lepší, šikovnejší, vyspelejší? Súperenie a rivalita sa nevyhla ani národom spoločného štátu Československa. Kým Slovensko neraz ťahalo za kratší koniec, naši „západní bratia“ boli veľakrát azda vo všetkých oblastiach verejného života o krok popredu – ekonomika, doprava, kultúra, školstvo... Pocit zaostávania a menejcennosti – aj to bol jeden z dôvodov, prečo ľudí na Slovensku lákalo rozdelenie. Ostala situácia rovnaká aj po pätnástich rokoch od rozdelenia federácie? Podarilo sa nám dobehnúť náskok Čechov? Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Rozvod prišiel bez krvi a ultimát Podvečer prvého januára, rok 1993. Slovenská televízia začína blok zahraničného spravodajstva správou z Prahy. Česká metropola sa stala cudzinou. Po bezmála sedemdesiatich rokoch spolužitia sa Slováci a Česi vybrali vlastnou cestou. „Vtedy som si prvýkrát naplno uvedomil, že spoločný štát už neexistuje,“ hovorí historik Pavol Mešťan. Z bratov sa stali susedia, Tatry a sad, v ktorom „skví se jara květ“, rozdelila hranica. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Dnešná idylka je krehká Český pohľad. Sociológ Jiří Kabele pre HN: Prečo sa museli Česi a Slováci rozísť? To spojenie bolo neférové od začiatku, pretože nebola vytvorená federálna štruktúra spoločného štátu. Tá by však musela počítať nielen so Slovákmi, ale aj s Nemcami. To bol zrejme najvážnejší dôvod, prečo napokon vznikol asymetrický model na myšlienke „československého“ národa. Spoločný štát dostal v kolíske do vienka problém, ktorý počas celého storočia, v každej zlomovej situácii, vyplával na povrch. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Každý hral na vlastné „triko“ Slovenský pohľad. Sociologička Oľga Gyarfášová pre HN: Prečo sa museli Česi a Slováci rozísť? To je zložitá otázka, téma na niekoľko dizertačných rozpráv. Okrem toho, keďže sa to stalo, vnímame to dnes ako niečo, čo sa muselo stať, a hľadáme pre to argumenty. Dôvodov bolo viac. Podoba federácie bola začiatkom 90. rokov neudržateľná a voľby v roku 1992 vyniesli v oboch častiach federácie nekompatibilných politikov. Každý hral na vlastné „triko“, v prospech vlastného politického egoizmu. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Anketa HN SLOVÁCI O ČESKU Čo vám napadne, keď počujete Česká republika? Aké je najvyššie položené miesto v Českej republike? Aké je druhé najväčšie mesto v Českej republike? Koľko kilometrov má spoločná česko-slovenská hranica? Koľko rokov spolu existovalo Československo? ČESI O SLOVENSKU Čo vám napadne, keď počujete Slovenská republika? Aké je najvyššie položené miesto v Slovenskej republike? Aké je druhé najväčšie mesto v Slovenskej republike? Koľko kilometrov má spoločná česko-slovenská hranica? Koľko rokov spolu existovalo Československo? Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Život na hranici, ktorá nie je Pred pätnástimi rokmi vyrástli ako huby po daždi v Beskydách a Bielych Karpatoch hraničné závory. Rozdelili pozemky, majetky aj ľudí na česko-slovenskom pomedzí. Dodnes sú pokropené slzami a bolia na obidvoch stranách. Československo na týchto miestach nikdy neprestalo existovať. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Všetci sme Čechoslováci Rozhovor. Starosta Starého Hrozenkova Milan Vaculík pre HN: Koľko Slovákov žije v Starom Hrozenkove? Zhruba 20 percent obyvateľov tvoria Slováci. Prichádzali a stále prichádzajú najmä z okolitých slovenských dedín. Priženili sa k nám, získali české občianstvo, pričom mnohí si ponechali aj slovenské, a postupne splynuli s pôvodným obyvateľstvom. K dedine navyše patrí aj asi tisíc obyvateľov z okolitých lazov. Drvivá väčšina z nich má české občianstvo, rozprávajú však po slovensky. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Spolu aj po rýchlom „rozvode “ Pred 90 rokmi sme sa spojili. Dva národy so spoločným jazykom, kultúrou a históriou. Bratia. Spolu však nie sme už 15 rokov. Česi a Slováci. No nerozdelili sme sa úplne. V čom ešte ťaháme za jeden povraz? Celý článok >> |