Prečo sa museli Česi a Slováci rozísť?
To spojenie bolo neférové od začiatku, pretože nebola vytvorená federálna štruktúra spoločného štátu. Tá by však musela počítať nielen so Slovákmi, ale aj s Nemcami. To bol zrejme najvážnejší dôvod, prečo napokon vznikol asymetrický model na myšlienke "československého" národa. Spoločný štát dostal v kolíske do vienka problém, ktorý počas celého storočia, v každej zlomovej situácii, vyplával na povrch.
Ktoré udalosti bezprostredne znamenali rozpad súštátia?
Keď sa tento problém objavil opäť po roku 1989, vtedajšie inštitúcie ho už nedokázali zvládnuť. Tendenciu rozbitia posilňovala aj neprirodzená situácia v senáte spoločnej federácie, v ktorom platila klauzula nemožnosti prehlasovať slovenských poslancov -- 37 poslancov tak mohlo blokovať zákony, čo bolo pre bežnú parlamentnú politiku neúnosné. Zaujímavý moment bol tiež export slovenského nacionalizmu z USA a Kanady. V novom demokratickom prostredí sa ľahko šíril a ukázal sa veľmi lákavý pre verejnosť a atraktívny v politickom boji.
A na českej strane?
Na českej strane leží zodpovednosť, že ako dominantný hráč túto skutočnosť trvale podceňovala, nevenovala jej pozornosť a nebola pripravená diplomaticky konať a priniesť nejaké ústupky.
Ako dnes vnímajú Česi Slovákov?
Ako pedagóg to viem opísať na vysokoškolskom prostredí. Máme veľa študentov zo Slovenska a máme ich tu radi. A oni sú radi u nás. Leitmotív je spokojnosť, silné väzby, ktoré sa nedajú prerušiť a je príjemné ich opäť rozvíjať -- je príjemné počuť slovenčinu, je fajn vedieť, že Slovákom sa vo vlastnom štáte sa darí.
Pretrvali stereotypy vo vnímaní Slovákov?
Tie existujú vždy, ale teraz podľa mňa skôr spia. Príbuznosť našich jazykov je veľmi pozitívny faktor a uľahčuje kontakt. Sme prirodzení spojenci, aj v Európe. V akademickom prostredí panujú idylické vzťahy. Uvedomujem si, že tá idyla je krehká a môže prísť obdobie, keď sa situácia zhorší. Ale teraz sa obom národom darí, a to je pravý čas na to, aby sme rozpory z minulosti úplne zmazali.
Existuje v ČR sentiment k spoločnému štátu alebo skôr radosť z vlastnej cesty?
To je viazané silne generačne. Možno trochu chladne, ale je tam, a nie je dôvod, prečo by sme sa ho zbavovali. Mladšie generácie už asi také nebudú, aj keď aj na to by sa bolo treba bližšie pozrieť, pretože ten sentiment na nich mohli posunúť rodičia.
StoryEditor