Desiatky krokodílov vyzerajú ako otepy raždia hodené do bazéna. S otvorenými okáľmi a bez najmenšieho pohybu vydržia nekonečné hodiny ležať v teplej vode alebo v piesočnom výbehu... Stačí však nepatrný pohyb vo vode a stádo predátorov búrlivo ožíva...
Keď balansujem na tenkom múriku s fotoaparátom v ruke, cítim na sebe pohľady ich sklených očí, chvejú sa mi ruky aj nohy a v mysli sa mi roja nedávne obavy dedinčanov, ktorí sa báli, že krokodíly z farmy im budú v noci loviť sliepky a možno aj jesť deti. Vtedy som sa smial. Teraz ma od krvilačného plaza delí vzdušnou čiara niečo vyše metra. Stačí naozaj len jeden chybný krok a ocitnem sa v papuli krokodíla nílskeho. Alebo naraz v niekoľkých.
Šéf krokodílej farmy v juhomoravskej vieske Veľký Karlov Josef Čep ma utešuje, že „kluci“ mali pred chvíľkou na raňajky kuriatka a po hostine nie sú nebezpeční. Mladým krokodílom stačí dvakrát týždenne kuriatko a zopár rýb. Niektoré kúsky v bazéne však majú už tri roky a merajú asi dva metre, jednu porciu navyše by pravdepodobne v pohode ešte zvládli. Obrovské predátory s mozgom ako hrášok, ktorý im riadi len zabijácke pudy, čakajú na príležitosť.
Český Dundee
„Prinajmenšom by vám odhryzli kúsok z niektorej končatiny,“ dodáva Čep z jedinej krokodílej farmy v Českej republike, ktorá patrí Agrodružstvu Jevišovice. Čep je vlastne niečo ako český Dundee. S tým rozdielom, že krokodílov neloví ani nezabíja, len sa im snaží porozumieť. Na tele síce má niekoľko znamienok po úderoch krokodílieho chvosta – údy má podľa všetkého v poriadku. Josef Čep znenazdajky preskočil múrik a priblížil sa ku krokodílovi. Chytil ho za chvost a chvíľu ho držal v ruke. Krokodíl lenivo otočil hlavu a so skleným pohľadom zamrel v predošlej polohe. Zatiaľ čo ja balansujem na múriku pri bazéne s krokodílmi, český Dundee celý ten čas stojí pri krokodíloch a nestráca rozvahu.
Sám medzi krokodílmi
Šéf farmy hovorí, že krokodíl nílsky je údajne dosť zdržanlivý voči votrelcom vo svojom teritóriu, na rozdiel od krokodíla kubánskeho, ktorý je agresívnejší. Ale nemusí to byť pravda. Vždy záleží na tom, či prídeme do styku s dominantným plazom alebo niečím obyčajnejším. „Skúsenosti potvrdili, že ošetrovatelia by sa ich nemali báť. Krokodíl si musí zvyknúť na ich pohyb. Kŕmiči by mali mať v styku s týmito zvieratami hranicu, za ktorú nikdy nepôjdu, ale nesmie im chýbať ani odvaha,“ dodáva Čep. A nad všetko ostatné platí, že medzi krokodíly nesmie nikto nikdy vstúpiť sám. Ani medzi mláďatá. Meter dvadsať dlhý krokodíl je totiž už považovaný za veľmi nebezpečné zviera. Ošetrovatelia krokodílov, no ani Josef Čep, však nemajú žiadne rizikové príplatky. Vedenie farmy je presvedčené, že práca s krokodílmi nie je o nič nebezpečnejšia ako práca s dospelým býkom.
Sliepka verzus krokodíl
S myšlienkou chovať krokodíly sa začalo vedenie juhomoravského agrodružstva pohrávať už dávnejšie. Keď sa ocitli v Južnej Afrike, kde zbierali nové podnety pre poľnohospodárske podnikanie v Európe, rozhodli sa pre chov krokodílov nílskych. Jedným z dôvodov, prečo sa rozhodli pre ich chov, boli kuriatka. „Na farme ich chováme tony, z takého množstva je, samozrejme, aj prirodzený úbytok,“ hovorí Čep. „Predtým sme odvážali nevyhovujúce kusy do kafilérie, museli sme platiť za ich odvoz aj kafilérii za služby, teraz ich jednoducho hodíme krokodílom, a je to.“
Druhým dôvodom na chov týchto teplomilných zvieratiek bola energia. Aj
keď je farma situovaná do najteplejšej lokality v Českej republike, žiadny
chovateľ krokodílov sa prakticky bez vyhrievanej vody (asi na 30 stupňov) a
približne rovnakej teploty vzduchu v okolí bazénov nezaobíde.
Dvaja na 230 kusov
Zabezpečiť teplo elektrinou alebo plynom je však dosť neekonomické.
Veľkokarlovská farma však asi tri kilometre od bazénov prevádzkuje bioplynovú
stanicu, ktorá popri výrobe plynu a jeho následnej zmene na elektrinu vyrába
aj vedľajší produkt – odpadové teplo. Parou z teplovodu chcú už čoskoro
ohrievať vodu v bazénoch a vykurovať ovzdušie. Chov krokodílov ich teda ako
keby nič nestál. „Stojí nás dosť, pretože sme v procese neustáleho legislatívneho riešenia chovu, a preto napríklad vykurujeme farmu elektrinou, aj keby sme nemuseli,“ reaguje Čep. „Ale to je daň, ktorú platíme, pretože sa učíme.“ Tešiť ich zatiaľ môže fakt, že krokodíl je jedno z najmenej náročných hospodárskych zvierat, ktoré nepotrebujú veľký počet „obslužného“ personálu. Asi o 230 krokodílov sa stará dvojica ošetrovateľov na štvrtinový úväzok.
Sviečková so zubami
Krokodíl nílsky je úradmi EÚ považovaný za hospodárske zviera. Ako napríklad krava alebo ovca. Čep vysvetľuje, že český zákon zatiaľ neumožňuje predaj jeho mäsa na trhu. Pritom tieto zvieratá patria do 2. skupiny Citesu, teda nie sú prísne chránené a nehrozí im vyhynutie. Rozmnožujú sa aj v chovateľských farmách. V Českej republike o ich mäso záujem je. „Mali sme už niekoľko ponúk a ak by sme chceli, mohli by sme predať všetky krokodíly za týždeň,“ netají Čep. V Česku by kilogram krokodílieho mäsa predali za tisíc korún, ak tá chvíľa nastane, určite ho však budú predávať lacnejšie. „Možno za cenu pravej sviečkovej,“ odhaduje.
Európska rarita
Ak chov krokodílov prejde nielen schvaľovacím procesom EÚ, ale aj v Česku, pre domácich chovateľov bude krokodíl znamenať zdroj rôznych cenných produktov. Počet krokodílov na farme sa môže zvýšiť až na 770 kusov, zatiaľ však len na agroturistické účely. Budú
si ich chodiť hladkať dôchodcovia i školská mládež. Súčasťou farmy sa po dvoch nekonečných rokov schvaľovania stane areál s modernou halou približne za 100 miliónov českých korún. Bude v nom salašnícke centrum, koníky, somáriky a,
samozrejme, krokodíly. Ak areál vznikne, bude to európska rarita.
| Josef Čep, vedúci krokodílej farmy a tak trocha český Dundee. |