Vyvracia mýty o škodlivosti masturábie, otvorene hovorí o pozitívach predmanželského sexu. Puritánov upozorňuje na to, že sex nemožno ničím nahradiť a nevera je štatistická norma. Psychológ Robert Máthé.
Sex a erotika nás sprevádzajú od počiatku - prvý akt znázorňujúci muža a na ňom sediacu ženu vo francúzskej jaskyni Solutré je podľa anglického sexuológa Havelocka Ellisa starý 40-tisíc rokov. Znamená to, že už vtedy nebol pohlavný styk iba nástrojom na rozmnožovanie, ale aj pôžitku a rozkoše?
Nemožno to vylúčiť, veď príroda nás zrejme preto obdarila prežívaním rozkoše pri pohlavnom styku, aby sme boli viac motivovaný na rozmnožovanie. Navyše, aj mnohé cicavce pravdepodobne prežívajú pri pohlavnom styku rozkoš.
Kedy sme sa začali vedome zaujímať o to, čo robí tomu druhému dobre a ako možno zvýšiť rozkoš z pohlavného styku?
Pravdepodobne od nepamäti. Ženy, na rozdiel zvieracích cicavcov, sú dokonca sexuálne vnímavé aj počas gravidity, čím si pri sebe udržujú svojich stále sexuchtivých partnerov. Nuž a to, že muži vyhľadávajú sex, nesporne súvisí s faktom, že sa na sexuálne aktivity viaže prežívanie rozkoše.
Sex a erotika sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Prečo o nich Slováci radšej mlčia?
Ani by som nepovedal, že Slováci mlčia. Po nežnej revolúcii, ako to už po revolúciách, respektíve uvoľnení spoločenskej klímy býva, zvyčajne dochádza k uvoľneniu aj v oblasti sexuálneho života. Tak to bolo aj v roku 1968, aj po roku 1989. Do určitej miery však zostávame zaskočení - stále nám robí problém priznať sa k masturbácii, ťažšie sa hlásime k mimopartnerským vzťahom, ťažšie sa odhodlávame na liečbu sexuálnych porúch, ťažšie si priznávame nepríjemné sexuálne zážitky ako napríklad sexuálne zneužitie. Na druhej strane zas máme tendenciu pýšiť sa vlastnou sexuálnou výkonnosťou.
Do akej miery je rezervovaný postoj Slovákov k sexu prejavom "dobrej malomeštiackej výchovy“, do akej miery to súvisí s "národným temperamentom“ či s tradičnou kresťanskou morálkou?
Náš postoj súvisí aj s národným temperamentom, aj s dvojtvárnosťou, ktorá sa viaže na "dobrú malomeštiacku výchovu“ a konzervatívny prístup k sexu súvisiaci s vierou. Našinci azda vo výraznejšej miere vyznávajú zásady kresťanskej morálky. Na druhej strane, dosť často konajú v rozpore s nimi. Ide o akýsi rozpor medzi zvnútornenými hodnotami a zákazmi a skutočným správaním, čo môže viesť k problematickému prežívaniu sexuality a k duševnej disharmónii.
Známy je liberálny postoj Švédov k sexu a erotike, o Talianoch či o Francúzoch sa zas hovorí ako o "veľkých milovníkoch“... Môže byť náš postoj k sexu limitovaný aj prírodnými podmienkami, podnebím?
Myslím si, že prírodné podmienky zohrávajú najmenšiu rolu. Na druhej strane, aj o Slovákoch sa v minulosti hovorilo ako o zdatných milencoch... ak teda napríklad taký Pacho hybský zbojník nebol len paródiou... (smiech)
Konzervatívna časť spoločnosti, nehovoriac o cirkvi, varujú pred liberalizáciou postoja spoločnosti k sexu. Argumentujú imperatívom hriešnych miest Sodomy a Gomory. Môže sa sexuálne správanie pod vplyvom otvorenejšieho postoja "zvrhnúť“?
Väčšinou je to tak, že najprv dôjde k "odtrhnutiu sa z reťazí“, t. j. k prílišnému uvoľneniu, ktoré je reakciou na reštrikcie, a potom sa hladina ustáli na určitej nižšej úrovni.
Prečo sa teda časť ľudí, ale aj niektoré cirkvi či diktatúry, "boja“ sexu a erotiky?
Ovládanie sexuality je prejavom moci.
Odporcovia vládneho materiálu národný program sexuálneho zdravia vyzývajú na zdržanlivosť, respektíve navrhujú mladým nahradiť sex športom. Možno sex nahradiť?
Nahradiť sex je veľmi ťažké a treba k tomu dôvod. Pokiaľ sa však človek prirodzene vyvíja, má sexuálnu potrebu, ktorú chce uspokojiť. Formy uspokojovania majú svoje štádiá: sexuálne dozretie u muža sa prejaví samovoľným výronom semena - polúciou, u ženy prvou menštruáciou. V prípade mužov buď pred polúciou alebo tesne po nasleduje masturbácia. U žien je to iné - časť z nich začína masturbovať vo veľmi skorom veku: niektoré dievčatká zistia, že im je príjemne na hojdacom koníkovi a pokračujú v tom, u iných to nadväzuje na prvé lásky. Nemalá časť žien začne masturbovať až po prvom pohlavnom styku.
Niektorí ľudia si však doteraz myslia, že masturbácia je škodlivá...
Nie je to nič škodlivé, je to prirodzené štádium sexuálneho života. Skôr absencia tohto zážitku môže neskôr spôsobiť problémy. Aj v sexualite má vývin svoju postupnosť: najprv sa hráme na otecka a mamičku, poznávame rozdiely medzi pohlaviami, prichádzajú aktivity s vlastným telom, prvé lásky, prvé bozky, prvé dotýkanie sa intímnych miest, pohlavný styk. Ak nejaké štádium chýba alebo je príliš posunuté do vyššieho veku, vznikajú problémy v bežnom pohlavnom živote. Napriek tomu, že sa v menšej miere priznávame k masturbácii, vieme, že väčšina ľudí má skúsenosť s touto aktivitou.
A čo masturbácia vo fungujúcom vzťahu?
Nevidím v tom problém. Niekedy slúži na preklenutie rozdielov v chuti na sex, inokedy je zas náhradou za práve neprítomného partnera. Problém je to vtedy, keď je masturbácie viac ako pohlavného styku. Dôvodom môže byť napríklad aj o to, že človek je inak orientovaný alebo sexuálne úchylný a uspokojuje si potrebu sám so svojimi fantáziami.
Odborníci varujú pred pribúdajúcimi novými druhmi závislostí ako sú napríklad závislosť na internete, na nakupovaní a podobne. Závislosť na sexe nie je ničím novým, nepribúda však počet "závislých“?
Ťažko hovoriť o závislosti - ide skôr o potrebu nutkavého charakteru. Tí, ktorí majú nutkavú potrebu mať často pohlavný styk, spravidla prežívajú nejaké úzkosti a tým ich kompenzujú.
Stretávate sa s tým v praxi často?
Je to ojedinelé. Mal som klienta, ktorý s partnerkou súložil niekoľkokrát denne a ešte potreboval masturbovať. Pritom to bol športovec - učiteľ telocviku. Ťažko však povedať, či je to veľa alebo málo. Keď si taký muž nájde ženu, ktorej to vyhovuje, nič sa nedeje.
A čo muži, ktorí majú nutkavú potrebu "spoznávať“ stále nové ženy - možno to potlačiť?
Nevera je štatistická norma. V našom prieskume vyše 60 percent mužov a 30 percent žien priznalo neveru, pričom reálne čísla sú pravdepodobne vyššie. Našinci si však vzhľadom na stotožnenie sa s kresťanskou morálkou, zdá sa, nie sú ochotní neveru priznať ani v anonymnom dotazníku v duchu zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať.
Znamená to, že nevera je samozrejmosťou?
V prvom rade treba rozlišovať medzi neverou a neverou. Niekedy dôjde k nevere v rámci vhodnej situácie ako napríklad služobná cesta či konferencia, pričom ide o jednorazovú záležitosť a nevzniká nijaký emocionálny vzťah. Iné je, ak sa vytvorí citový vzťah, ktorý konkuruje pôvodnému vzťahu a dochádza k opakovanej nevere s tým istým partnerom. Vtedy je problém v pôvodnom vzťahu, ktorý pravdepodobne nahradí nový.
A čo muži, ktorí majú radi svoju partnerku, a predsa vyhľadávajú sex s inými ženami?
Sú také tipy mužov, ktorí napriek dobrému vzťahu potrebujú "naháňať“ nové skúsenosti. Častokrát to súvisí s potvrdzovaním si sebavedomia, atraktívnosti. Také nevery sú veľmi časté u mužov po 50-tke, ktorí chytia druhý dych a nevera je tiež akousi reakciou na takzvaný syndróm zatvárajúcich sa dverí: cítia, že roky pribúdajú a niekto nevie dokedy ešte?
Existuje súvislosť medzi neverou a zamestnaním?
Nepoznám štatistiku, ktorá by niečo také skúmala. Podľa našich výskumov platí: čím väčšie mestá, tým viac nevery, čím hlbšie veriaci, tým menej nevery, hoci aj pomerne veľa veriacich má mimomanželské vzťahy...
Ako možno zabrániť "nevere“ alebo aspoň eliminovať riziko?
Nuda a stereotyp sú najväčšími nepriateľmi sexu v dlhodobom vzťahu. Pomôcť tak môže vyskúšať niečo nové - nové polohy, zmena miesta, zmena času, príjemné prekvapenia, dvorenie, pripomenutie si starých časov, keď sme boli schopní urobiť veľmi veľa pre získanie si partnerky či partnera....
Sex bez lásky je chudobný - veta, ktorou zvyknú dospelí varovať deti pred predmanželským sexom. Naozaj je sex bez lásky "menej sexi“?
Platí, že milovanie sa je vtedy dobré, keď je tam aj citovo sýtený vzťah. U mnohých ľudí, najmä u mužov môže sex fungovať bez lásky, ide čisto o prežívanie slasti. ženy sú viac citovo založené, viac romantické, u nich citová zložka zohráva väčšiu rolu. Na druhej strane sa však prostitúcia rozhodne vo väčšej miere týka žien ako mužov... A je známym faktom, že svojou povoľnosťou voči niektorým mužom vedia aj veľmi veľa dosiahnuť. História v tejto súvislosti nešetrí príkladmi.
Predmanželský život bez sexu nie je prirodzený ani zodpovedný - nezhody môžu viesť až k rozpadu manželstva. Čo radíte tým, ktorí chcú vstúpiť do manželstva, ale viera im to zakazuje?
Drvivá väčšina našincov považuje predmanželský sex za prirodzený. Nevyskúšať si to je hazardom nielen vzhľadom k vlastnej spokojnosti vo vzťahu, ale aj nezodpovednosťou voči prípadnému potomstvu. Sexualita je nevyhnutnou súčasťou spokojnosti partnerského života, i života ako takého.
Dokážu sa dvaja ľudia "naučiť“ milovať tak, aby ich oboch pohlavný styk uspokojoval?
Manželstvo je založené na kompromisoch, a platí to aj na sexualitu. Málokedy je to tak, že čo chce muž, to chce aj žena. Treba zvážiť, do akej miery sme schopní tolerovať druhého a prijať, že niečo nedostaneme. Mnoho mužov si niektoré sexuálne aktivity nevie predstaviť alebo vyskúšať s vlastnou manželkou - napríklad orálny alebo analány sex. Niektorí muži to považujú za degradujúce - pre nich sú to aktivity, ktoré neprislúchajú žene vychovávajúcej ich dieťa. Možno je to aj tým, že tieto aktivity boli zaznávané, tabuizované...
Môže pomôcť návšteva erotického salóna?
Môže. Aj keď sa to možno niekomu nebude páčiť, prostitúcia má pozitívny potenciál - muž si môže v eortických salónoch uspokojiť tú časť potreby, ktorú si nemôže uspokojiť doma. Nevzniká tam riziko citovej väzby, ktorá by mohla ohroziť pôvodný vzťah, keďže ide o čisto obchodné "partnerstvo“. Navyše, drvivú väčšinu chlapov predstava sexu s prostitútkou priťahuje a chcú mať taký zážitok za sebou.
Málo z nich si ho však splní?
Existujú obavy z nákazy sexuálne prenosnou chorobu - veľkým strašiakom je HIV/AIDS, ale aj iné zábrany. Fantázie sexu s prostitútkou však zamestnávajú mnohých mužov.
A čo ženy, pre ktoré by bolo platenie za milovanie sa s mužom frustrujúce?
Väčšina žien si dokáže nájsť partnera. Keď žena chce "zbaliť“ muža je na tom podstatne lepšie ako muž a nemusí za to ani platiť.
Staršie ženy to však nemajú, na rozdiel od mužov, až také jednoduché...
Biologická funkcia sexuality je splodenie potomstva. Staršie, menej atraktívne ženy sú väčšinou po prechode, a teda neplodné. Aj rovnako starí muži sa teda skôr pozerajú po mladších ženách - hoci ich nechcú oplodniť, z evolučného hľadiska je to v nich hlboko zakorenené - napľňať biologickú funkciu sexuality, hoci robíme určité zábrany, aby partnerka neotehotnela.
Je vôbec život v celibáte možný bez toho, aby človek navštívili odborníkov, ktorí pomôžu nielen z duševnej, ale aj po fyzickej stránke?
Isteže áno. Príkladom toho sú mnísi a mníšky. Aj u nich sa však biologické potreby prejavujú. Muži mávajú samovoľné výrony semena a všeobecne nemožno vylúčiť ani masturbáciu a občas aj rôzne utajované sexuálne kontakty, ktoré sa raz za čas dostanú na verejnosť...
Prečo sa zdá, že na Slovensku určujú pravidlá v oblasti sexu muži?
Mužovi sa pripisuje aktívnejšia, energickejšia, agresívnejšia rola bez ohľadu na to, že rozdiely medzi rolami sa stierajú. Mužská sexualita je aktívnejšia.