Po vyše siedmich hodinách cesty z Bratislavy sme konečne tu. Poloniny. Najmladší slovenský národný park v miestach, kde sa stretáva slovenská, ukrajinská a poľská hranica. Je na pomyselnom druhom konci krajiny od hlavného mesta, navyše diaľničná sieť ešte zďaleka nie je v takom stave, v akom by si ju predstavovali vodiči či sľubujúci politici. Aj z Košíc sem cesta trvá vyše dve hodiny. Ale návšteva tohto kraja stojí za to. Menej turistov, nádherné scenérie, posledné stredoeurópske pralesy, ale aj drevené kostolíky natoľko cenné, že sa ocitli na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Pomalý život v horách
Názov Poloniny pochádza z jazyka Rusínov a znamená niečo ako horské pláne. Prostredie je tu naozaj krásne a človeku sa až nechce veriť, že sa kraj už dlhé desaťročia vyľudňuje - mladí už niekoľko generácií utekajú z ekonomických dôvodov, či už medzivojnovým parníkom do Ameriky, alebo súčasným linkovým autobusom do Košíc, Bratislavy alebo Prahy.
Tradície sa tu však zachovávajú. Kde-tu vidno babičku v šatke a tradičnom pracovnom kroji. V miestnych drevených kostolíkoch sa stále konajú pravidelné bohoslužby. Z niektorých dedín už zmizli, iné presunuli do skanzenov. Stále však netreba veľmi hľadať, keď chcete niektorý z nich navštíviť.
Uličské Krivé je malá dedinka, vzdušnou čiarou len necelé dva kilometre vzdialená od prísne stráženej schengenskej hranice s Ukrajinou. Kostolík alebo Cerkva sv. Archanjela Michala stojí v strede obce, na trávnatej planine hneď pri hlavnej ceste. "Možnosť nahliadnutia do interiéru chrámu a poskytnutia informácií: Ján Kelemeca,“ uvádza tabuľa na priečelí kostolíka. Voláme teda správcu, ktorý sa objavuje do piatich minút. Na lavičke v oplotenom areáli sedia dvaja robotníci. Kosačku nechávajú odpočívať a venujú sa svojim fľaškám. Venujú nám malú pozornosť a z ich kruhov ich očividne nevytrhne ani príchod správcu pamiatky. Čas tu plynie akosi pomalšie a pracovný zhon veľkomesta je miestnym ľuďom na míle vzdialený.
Bez použitia klincov
"Chrám alebo cerkva je zasvätený archanjelovi Michalovi a bol postavený v roku 1718 z dreva červeného smreka. Ikona Krista-Pantokratora a niektoré ďalšie pochádzajú zo 16. storočia,“ začína Kelemeca oficiálny výklad. "V tom čase sa podľa cirkevného poriadku na výstavbu nepoužívali klince. Krista ukrižovali klincami, a tak nemali miesto v Božom chráme.“ Preto je aj miestna cerkva postavená výlučne z dreva. Zatiaľ nie je zaradená do svetového zoznamu UNESCO ako niektoré ďalšie, a tak na nej pár klincov nájdete - drobné rekonštrukčné práce, ktoré miestni robia, nie sú tak prísne kontrolované pamiatkarmi.
Približne štyri pätiny z tristo obyvateľov dediny sa hlásia ku gréckokatolíckej cirkvi. Bohoslužby tu prebiehajú pravidelne každú nedeľu. Aj keď sa to nezdá, do malého kostolíka sa zmestí viac ako 50 ľudí. Ženy musia sedieť pri vchode, v takzvanom "babinci“. Táto tradícia je vraj v gréckokatolíckej cirkvi preto, lebo zástupkyne nežného pohlavia sú príliš klebetné, a keby boli premiešané počas bohoslužby s mužmi podobne ako v západoeurópskych cirkvách, vyrušovali by ich. Chlapi majú svoje miesto v lodi alebo na balkóne vo veži nad "babincom“, kde by v rímskokatolíckom kostole bol pravdepodobne organ. Gréckokatolíci si vystačia so svojimi hlasmi.
Z Jamajky aj Filipín
Ako Kelemeca priznáva, ich najväčším nepriateľom je červotoč. Vlani dali na ochranu pred ním sedemtisíc korún, tento rok to bude tiež niekoľko stoviek eur. Vstup do chrámu je síce bezplatný, ale dobrovoľné príspevky sú viac než vítané. Máte záujem o pohľadnicu za jedno euro alebo o knižku o drevených kostolíkoch v regióne za deväť eur? Našťastie, na nedostatok turistov sa tu sťažovať nemôžu. "Sú dni, keď nepríde nikto, ale inokedy musím kostol odomykať aj pätnásťkrát,“ hovorí Kelemeca. Deň pred nami bol na prehliadke rovno celý autobus moravských turistov. Najviac chodia práve Slováci a Česi, poľskí turisti sa po zavedení podpory domáceho turizmu tamojšou vládou v posledných mesiacoch trošku odmlčali. Napriek tomu, že ide o región naozaj tak trochu "pánu Bohu za chrbtom“, nie je núdza ani o hostí zo vzdialenejších krajín. Nemci, Briti, Francúzi, ale aj väčšia exotika. "Vlani sme tu mali napríklad turistov z Filipín alebo Jamajky,“ hovorí Kelemeca.
| Prečítajte si aj: |
| Vyskúšajte tatarčane pirohy Región Polonín bol vždy síce krásny, ale chudobný kraj, a tak miestni museli z mála vyťažiť čo najviac. Ak chcete vyskúšať niektorú z miestnych špecialít, určite siahnite po pirohoch. V takej či onakej forme boli dennodenným jedlom a dokonca aj súčasťou štedrovečerného stola. |
| Spánok "pod širákom“ Poloniny sú pre návštevníkov zaujímavé svojou nedotknutou prírodou - prepracovanú turistickú infraštruktúru ani štvorhviezdičkové hotely tu neočakávajte. Ubytovanie poskytuje niekoľko miestnych obyvateľov vo vlastných domoch. Pravdepodobne najvyhľadávanejší je penzión Kremenec pomenovaný podľa trojhraničného kopca a najvyššieho bodu slovenských Polonín v obci Nová Sedlica. Poskytuje niekoľko izieb s turistickým štandardom a spoločnými sociálnymi zariadeniami. Je ideálnou východiskovou a konečnou stanicou pre tých, ktorí chcú navštíviť rovnomenný vrch alebo podniknúť inú celodennú túru po hrebeňoch husto zalesnených vrchov. |
| Tip osobnosti Emília Sičáková-Beblavá, prezidentka Transparency International SK |
| Ceny Ubytovanie Motorest Milka, Ubľa Izby a apartmány pre 12 osôb, s kozubom, kúpeľnou, WC, televízorom a jedálenským stolom. podkrovná izba od 8 eur/noc hosťovská izba od 28 eur/noc apartmán od 44 eur/noc Kontakt: 0915 921 263, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. |