Rozdelenie Československa zastihlo obe ekonomiky v nelichotivom období transformačnej krízy. Napriek objektívnym ťažkostiam, vyplývajúcim z náhlej zmeny vnútorných a vonkajších podmienok, sa Slovensko a Česko, spolu s ostatnými stredoeurópskymi krajinami, považujú za najrýchlejšie a najefektívnejšie postupujúce k trhovému hospodárstvu. Súčasný pozitívny stav však neprebehol hladko a bez problémov.
V čase rozdelenia bola slovenská ekonomika v porovnaní s naším západným susedom slabšia, keď ekonomická úroveň Slovenska klesla na tri štvrtiny českej. V prvých rokoch svojej existencie muselo Slovensko zápasiť s celým radom problémov - od poklesu produkcie a dopytu, cez vysoké mzdové náklady, nízku produktivitu práce a zlé podnikateľské prostredie, až po dvojitý deficit verejných financií a platobnej bilancie, dvojcifernú infláciu a rastúcu nezamestnanosť.
Tenké slovenské peňaženky
Prvou, pre občanov najviac citeľnou zmenou, bola v roku 1993 výrazná desaťpercentná devalvácia slovenskej meny oproti českej korune. Implementácia odlišných hospodárskych politík v oboch štátoch ešte významnejšie zaútočila na slovenské peňaženky. Česká ekonómka Růžena Vintrová v jednej zo svojich štúdií uvádza, že "kým v poslednom roku existencie Československa bola priemerná mesačná mzda na Slovensku nižšia len o tri percentá (čo reálne predstavovalo rozdiel 150 korún československých), v súčasnosti je tento rozdiel už na úrovni tridsiatich percent“. Netreba však zabúdať, že Česko sa môže pochváliť najdynamickejším rastom reálnych miezd spomedzi všetkých transformujúcich sa krajín. Na druhej strane, nízke mzdové náklady na Slovensku neskôr zatraktívnili krajinu v očiach zahraničných investorov.
Zahraničný kapitál
Po stabilizácii vnútorných podmienok stáli oba štáty pred spoločnou výzvou reštrukturalizovať priemyselnú výrobu. Tá trpela nízkou efektivitou práce, prezamestnanosťou a stratou odbytových trhov. Slovensko navyše prišlo o sľubne sa rozvíjajúce odvetvie ťažkého priemyslu. Bez transferu kapitálu a know-how zo zahraničia by k naštartovaniu hospodárstva nedošlo. V dôsledku niekdajšej politickej klímy zažilo Slovensko ekonomický boom s niekoľkoročným meškaním za českým bratom. Kým v Českej republike podľa údajov Eurostatu už koncom deväťdesiatych rokov dosahoval čistý prílev zahraničných investícií desaťpercentný podiel na hrubom domácom produkte, na Slovensku sme sa podobných hodnôt dočkali až po roku 2000. Pozitívny vývoj v Česku bol koncom minulého tisícročia pribrzdený recesiou po menovej kríze v roku 1997.
Ovocie nepopulárnych balíčkov
Po výmene vlády v roku 1998 si Slováci museli zvykať na nepopulárne balíčky opatrení, ktoré sa odrazili aj na rekordne najnižšom tempe rastu domácej ekonomiky v nasledujúcom roku, na úrovni len 1,5 percenta. Prijaté reformy však v nasledujúcom období potvrdili svoju opodstatnenosť. Podľa údajov Národnej banky Slovenska, počnúc prelomovým rokom 2000 sa u nás permanentne zvyšuje medziročný rast HDP z dvoch na rekordných desať percent v minulom roku. V sledovanom období sa Česi museli uspokojiť s miernejším tempom hospodárskeho rastu, z takmer troch percent v roku 2000 na vlaňajších menej ako šesť percent. Napriek tomu je ekonomický rast oboch krajín od roku 2000 dynamickejší ako priemerný rast štátov európskej pätnástky. Česko a Slovensko sa tak čoraz rýchlejšie doťahujú na hospodársku úroveň starej únie. Podľa Vintrovej sa za posledných osem rokov táto medzera zúžila v prípade Česka o 13 percentuálnych bodov, kým v prípade Slovenska až o 17 percentuálnych bodov. Analytici centrálnej banky očakávajú, že "v budúcom roku dosiahneme hranicu 60 percent úrovne európske pätnástky“.
V prípade vzájomnej konvergencie Slovenska a Česka musíme konštatovať, že v prvej polovici 90. rokov sa úroveň slovenského hospodárstva vzďaľovala od českej, neskôr sa vďaka reformám začala vracať do východiskovej pozície a v posledných rokoch Slovensko prudko dobieha svojho západného suseda. V minulom roku sme dosiahli viac ako 80-percentnú úroveň českého hospodárstva. Podľa Vintrovej za posledných pätnásť rokov hrubý domáci produkt na obyvateľa v Česku rástol 1,6-násobne, kým u nás sa zdvojnásobil.
Budúcnosť si pýta kvalitu
Napriek vysoko pozitívnemu vývoju slovenského hospodárstva sa nám stále nedarí definitívne vyriešiť problém nezamestnanosti. Tá dnes síce nevykazuje závratné dvadsaťpercentné hodnoty a podľa údajov Štatistického úradu vlani klesla na 11 percent, no jej výška je stále nad priemerom únie. Počet nezamestnaných v Česku sa udržal pod hranicou šiestich percent, teda hlboko pod európskym priemerom.
Pred oboma štátmi stoja aj ďalšie riziká. Naše ekonomiky sú pomerne jednostranne zamerané na odvetvie automobilového a elektrotechnického priemyslu, kým sektor služieb stále netvorí pre úniu štandardné objemy domáceho produktu. Zvyšovanie životnej úrovne a rast miezd zasa likvidujú konkurenčnú výhodu lacnej pracovnej sily. Slovenská a česká ekonomika by mali vo väčšej miere využívať inovácie, viac sa špecializovať na špecifickú produkciu a podporiť rozvoj služieb, na základe čoho by mohli v budúcnosti konkurovať kvalitou.
Slovenské áno euru
O pár mesiacov sa slovenská ekonomika ako prvá z regiónu V4 zaradí do eurozóny. Kým my sme zvolili rýchlu cestu plnenia konvergenčných kritérií, Česi zatiaľ strategicky vyčkávajú. Okrem zníženia kurzových rizík a transkakčných nákladov u nás v prospech eura zabral aj argument prechodu do prostredia s nízkou úrokovou mierou. V Česku je však úroveň úrokových mier nižšia ako vykazuje únia. Od nových podmienok si slovenskí eknómovia sľubujú aj ďalšiu akceleráciu investícií a rastu hospodárstva. Jednotná mena by mala byť aj liekom na pomerne problémové deficity bežného účtu platobnej bilancie. Zdá sa, že pre našich západných susedov je strata vlastnej kontroly kurzového mechanizmu príliš veľkou obeťou, preto s rozhodnutím prijať euro stále otáľajú. Vstup do eurozóny by nemal priniesť ochladenie vzájomných hospodárskych vzťahov, ktoré sú dodnes nadštandardné.