Fedor Flašík pre HN: V politike bude tiecť menej krvi

Vladimíra Mečiara poriadne nepoznal, bolo to skôr o "kšefte“. Smer síce zakladal, ale už v ňom nie je. Vždy robil biznis, ale má - ako tvrdí - veľké sociálne cítenie. Bývalý reklamný mág, ale hlavne spokojný človek. Fedor Flašík.

V médiách už nie ste tak často, a keď, tak skôr ako partner europoslankyne Moniky Beňovej. Čo však dnes živí Fedora Flašíka?
Vidíte, voľakedy písali, že Monika je v médiách len kvôli mne. Som rád, že sa to zmenilo a dnes sa snažím manželke pomáhať aj keď len v takej teoretickej polohe inak sa venujem marketingu a reklame a mám aktivity aj v kultúrnej oblasti, rozmýšľam nad muzikálom. Som aj súčasťou tímu, ktorý pripravuje developerský projekt v Bratislave, o ktorom zatiaľ konkrétne ešte nechcem hovoriť, aby som to neuriekol. Taktiež sa snažím o lobing. Keďže u nás nie je ešte zákon o lobingu, nazval by som to sprostredkovanie. Mám však veľmi príjemný život.

Finančné suchoty však „pozastavili“ viaceré developerské projekty. Ako to je s tým vašim?
Všetko sa to odvynie od momentu keď sa nám prvý krát podarí zakopnúť do zeme. Reálnym rokom dokončenia by mohol byť rok 2011 - 2012. Získať financie na takýto projekt nie je ľahké, ale čo môžem prezradiť je že už dnes vyzerá že na 95% v zahraničných bankách sú zdroje na prefinancovanie pripravené. Samozrejme ešte nás čaká množstvo administratívnych úkonov, ale expertná štúdia preukázala, že projekt je životaschopný a po jeho dokončení by sa mal splatiť v priebehu 10 - 12 rokov.

Hovoríte, že máte príjemný život. Ako vnímate krízu?
Takzvaný vyspelý svet, myslím tým Európu a USA, bol už dlho nenásytný a v podstate sebazničujúci. Mnohé krajiny žili v obrovskom prepychu a v akomsi virtuálnom svete nadspotreby, mnohí ľudia zabudli na základné hodnoty života začali sa vytvárať umelé symboly a dogmy a celé sa to pokrivilo I keď osobne nemám nič proti práci rosničky, nemôže byť celebritou, mal by to byť niekto, kto posúva ľudstvo ďalej.

Paradoxné, že to tvrdí bývalý účastník Celebrity Camp na TV Joj a známa tvár zo Smotánky na TV Markíza?!
Ja nie som žiadna celebrita. Na piedestáloch by mali stáť úplne iné typy ľudí. Okrem toho za posledné desaťročia ekonomika zaznamenala rozmach, ale zabudli sme na tretí svet, pomôcť im tým, že by sme ich naučili sa postarať o samých seba. Kríza je šanca na očistenie sveta a dotkne sa to všetkých. Možno bohatí ľudia majú výhodu, že prežijú dlhší čas, ale keď to pocítia na sebe, pribrzdia. Ďalší však s tým prežijú do konca života.

Patríte aj vy medzi nich?
Ja musím pracovať každý deň. Jednak ma to baví a jednak nie som až taký bohatý aby som už mohol sedieť doma.

Ale nepopriete, že meno Flašík pomáha?
Určite áno, tváril by som sa neúprimne, keby som povedal, že mi nepomáha fakt, že som mediálne známy. V živote sa mi však podarilo veľa dobrých, menej dobrých i veľa zlých vecí.

Patrí medzi tie zlé aj vaša "politická“ minulosť?
Nie. Čo sa týka politického marketingu, začal som sa mu venovať v roku 1992 a dnes to mám všetko vnútorne vyriešené, bolo to pre mňa ako osobu veľkým prínosom, veľa som sa naučil a pokladám to za veľmi pozitívnu vec. 

Nie všetci to tak hodnotia...
Áno, ale z môjho osobného pohľadu to bola obrovská škola.

Tvrdili ste, že politický marketing ste robili z presvedčenia. Úprimne - naozaj?
Určite áno, i keď nie vždy to bolo tak. Keď som v roku 1994 začal výraznejšie práve s HZDS, bola to výzva. Bolo to skôr o "kšefte“, ale bola to veľká vec, celú kampaň sme začali robiť v úplne inom duchu, ako to bolo dovtedy. Som človek, ktorý sa do toho vloží mentálne i emotívne, inak by to bolo poznať. Reklama je o emócii, to sa nedá docieliť chladnou remeselnou prácou.

Ale verili ste aj Vladimírovi Mečiarovi?
Pána Mečiara som nepoznal. Stretol som sa s ním v živote možno desaťkrát. Nestaral sa do volebnej kampane, ja som mu predstavil stratégiu a potom som už komunikoval s inými. Vladimír Mečiar je však úkaz na slovenskej politickej scéne, má v sebe schopnosť vyvolať emóciu. U niekoho negatívnu, u niekoho pozitívnu. Málokoho nechal chladným.

Vaša agentúra Donar však v ére mečiarizmu (1994 - 1998) mala predsa "monopol“ na štátne zákazky?!
Takto to podsúvali verejnosti médiá, ale v tom čase boli na trhu aj iné agentúry, ktoré taktiež mali štátne zákazky.

A nebolo to tak?
Bolo. Bolo to tak v rokoch 1999, 2000 i 2005, nič sa nezmenilo. Len akoby to tie médiá nechceli vidieť, veď boli i iné agentúry. Pochopil som však, že v roku 1998 skončilo nejaké obdobie, tak som agentúru predal. Vymenila sa politická garnitúra a nastúpili nové agentúry a nevidím to tragicky.

Tragicky nie, ale faktom zostáva, že ste robili veľmi dobrý biznis so štátom, ktorý riadil de facto váš klient...
Ešte raz opakujem: Štátne zákazky v oblasti reklamy nemala len agentúra Donar! Ale pán Mečiar o tom nikdy nerozhodoval, on nikdy netušil, kto a kde robí reklamu. Oproti privatizácii to bolo len percento sumy finančných zdrojov, to nikoho nezaujímalo. Samozrejme, že som to využíval, počas kampane som sa zoznámil s množstvom ľudí, ktorí sa po voľbách stali funkcionármi rôznych firiem a spoločností a ktorých som teda osobne poznal. Takže áno, ale vždy som si musel svoju prácu urobiť. A to dobre.

Jedna vec je kvalita práce, druhé zase, že sa tomu hovorí klientelizmus a išlo to z peňazí daňových poplatníkov.
Bola jedna aféra, keď som vyhral súd s IRB bankou (terajšia OTB Banka, pozn. red.), čo bol typický príklad. Bolo to za éry Vladimíra Mečiara, keď som robil kampaň pre IRB banku, nie však pre Donar. Mali sme zmluvu o exkluzivite, čo je v reklame bežná vec, zmenil sa však manažment banky. Prišla agentúra Roko a manažment banky sa rozhodol, že to nebudeme robiť my, ale oni. Nespôsobila to agentúra, ale banka samotná. To nikto nepovie.

Tým manažmentom boli Rezešovci, bývalí klienti banky...
Porušili všetko. Povedali "stop“ začatej práci, to však niečo stálo, a to ich nezaujímalo. Nebola s nimi reč a 10 rokov sme sa súdili. Nie Flašík vyhral súd, ale agentúra. Flašík dostal len nevyplatený honorár. Bola to len mediálna skratka: "Flašík vyhral súd.“ Nie. Flašík čakal desať rokov na svoj honorár. To je celé. Nie my, ale banka porušila zákon a obrala chudákov daňových poplatníkov o finančné prostriedky.

Vysúdili ste od štátu veľké množstvo peňazí a, naopak, za štátne ste zase napríklad oslavovali nový rok 1998. Zakrývali ste to za oslavy 5. výročia republiky.
Nie, ministerstvo kultúry sa rozhodlo, aby sme zorganizovali v ôsmich krajoch Silvester. Robia sa dodnes, ale už to nikoho netrápi, každý rok sú na námestiach oslavy, každý rok sú to oslavy za peniaze daňových poplatníkov, každý rok sa na nich bavia státisíce ľudí.

Prečo to vtedy prekážalo?
Vtedy prekážalo všetko. Keď boli oslavy v roku 1999, už to neprekážalo, lebo spoločenská klíma bola akože fajn - za Dzurindu to neprekáža, za Mečiara to prekážalo. Bolo to presne to isté, za tie isté peniaze. To sú tie paradoxy. A ja som tam nespieval ani nič podobné, dokonca ma to pripravilo o lyžovačku.

Myslíte si, že vám toto ľudia veria?
Veľa ľudí už zmenilo názor. Vidím to i na ľuďoch z politického spektra, i klienti boli vždy spokojní, a to je odpoveď. Keď to neviete robiť, môžete byť akokoľvek preferovaný, rýchlo sa to rozkríkne. Je naivné si myslieť, že vám bude veriť a súhlasiť s vami sto percent, a to je dobre, to je demokracia.

Nemrzelo vás, že napriek dobre odvedenej práci na víťaznej kampani pre HZDS sa nepodaril cieľ a vládu nezostavovali?
Nemrzí, pretože vyhrali, ale všetkým bolo jasné, že to nebude jednoduché. Tam sa moja práca končí a nastupuje práca politikov. Politický marketing má určité limity.

Po "rozchode“ s Mečiarom ste sa spojili s Robertom Ficom a založili novú stranu. Boli ste o Smere presvedčený?
Áno, bol som, aj som presvedčený o tom, že tá myšlienka nie je zlá, i ja mám sociálne cítenie.

Znova sa musím spýtať. Myslíte si, že vám to niekto verí?
Mám sociálne cítenie, prekáža mi, keď vidím chudobu a biedu a snažím sa pomáhať. V slušnej spoločnosti by sa o tom nemalo hovoriť, tak, ako ani o peniazoch.

Smer mal myšlienku, vy sociálne cítenie. Dnes ste už však mimo...
Je to prirodzený vývoj a ja som nikdy nebol politikom. Je to ako s nejakým vynálezom, ktorý niekto vymyslí, ale zlepšujú ho iní.

Strana sa posunula. Aký je dnes vnútorný pocit zakladateľa?
Je to v poriadku, veď má 50 percent a je to jedna z najúspešnejších strán novodobej histórie. Som spokojný a je mi sympatické, že sa nevzdali myšlienky.

A čo hovoríte na kritické výhrady vašej manželky k niektorým krokom vedenia strany?
Navyše bolo to už dávno a myslím, že už si to vysvetlili. K politickým aktivitám mojej manželky, ako aj strany, nevidím zásadný dôvod sa vyjadrovať cez médiá. Doma nakoniec o všetko často a plamenisto diskutujeme, ale ako dobrý manžel samozrejme vždy stojím na strane mojej ženy.

Takže to, že vaša firma sídli v rovnakej budove ako Smer, je čisto pragmatická záležitosť?
To je trošku naopak. Tú budovu som vlastnil už predtým a ponúkol som ju Smer-u. To, že ja osobne mám v súčasnosti iné aktivity neznamená, že si nedostojím svojim pôvodným záväzkom. Považoval by som za neetické keby to bolo inak.

Ako bývalý reklamný mág hodnotí aktuálnu kampaň k voľbám prezidenta?
Začínajú sa kultivovať, pretože sa posúvajú niekam ďalej, pretože boli obdobia, keď bolo v politike veľa hulvátstva a veľa osobných invektív. Vnímam pozitívne, že nie je osobná, ale je o samotnej práci jednotlivých kandidátov. Z pozície médií nudná byť môže, lebo netečie krv, ale musíme si zvyknúť, že v politike tej krvi potečie čoraz menej a začne sa viac obracať k hodnotám a programom.

Vy ste boli známy trochu viac osobnými bilbordmi...
Bola iná doba, ale nemyslím si, že jediná kampaň, ktorej som bol súčasťou, by bola osobná, možno len humornou formou, nikdy sme však nepoužili niečo, čo by ponižovalo či znevažovalo politických partnerov. Ale i v tomto je Slovenská republika mladá, i to chce určitý vývoj. 

Zaujali vás kandidáti na prezidenta?
Ísť kandidovať je svojím spôsobom veľká odvaha, je to predsa len priama voľba, človek je tam sám a nemôže sa schovať na kandidátku nejakej politickej strany. Je možno veľa politikov, ktorí zvažujú veľkosť toho rizika. Na kandidátke sú však naozaj skúsení politici. Keď si zoberieme i okolité krajiny, vždy sa objavia dvaja akoby lídri a potom pár tých s menšou šancou.

Čaká Slovensko po týchto voľbách zmena?
Myslím si, že nedôjde k žiadnemu prekvapeniu a myslím si, že Slovensko čaká nové do tej miery to, čo bude nové v Európe. Nič iné nové sa na Slovensku nestane, Slovensko zrazu nezasvieti, pozitívne alebo negatívne. V tomto období potrebujeme hlavne stabilitu.