Nie je to len módne pomenovanie zlej nálady či mrzutosti. Fóbia je strach, ktorý nám dokáže poriadne znepríjemniť život. "Zdravý
strach" je namieste, ale ten neodôvodnený je skutočnou nočnou morou. Koľko takých fóbií vôbec exituje? Viacerí odborníci sa prikláňajú k názoru, že ich je práve
toľko, koľko existuje ľudí. Nie každá fóbia je však z medicínskeho hľadiska "dôležitá". Anton Heretik, profesor na Katedre psychológie na Univerzite Komenského tvrdí, že fóbia má vždy príčinu, aj keď o nej nevieme. No vznik panického strachu často súvisí aj s konkrétnymi zážitkami, ako je napríklad prežitá autohavária, a môže "prerásť" do agorafóbie - strachu z prechádzania veľkými priestranstvami osamote, pričom človek na svoj strach ustavične myslí. "Dopredu sa zaoberá otázkou, že ak sa ocitne v situácii, keď bude musieť niečo také riešiť, kto mu pomôže a kto ho odprevadí," vysvetľuje Heretik a dodáva, že fóbie sú veľmi často neurotickými poruchami, no nie všetky sa musia liečiť. Jednoducho povedané - ak má niekto fóbiu z veľkých postáv na obrazoch, tak jednoducho nebude navštevovať galérie, ale sa preorientuje skôr na abstraktné umenie. Veď jeho normálne fungovanie to neovplyvňuje.
Aj politici majú svoje dni
Psychoterapeut Tibor Hrozáň označuje fóbie skôr ako prejavy nejakého vnútorného nedoriešeného konfliktu. "Pokiaľ máme nízke sebavedomie, nie sme dostatočne potvrdení vo vlastných očiach, tak potom vznikajú rôzne fóbie." Pri liečbe svojich pacientov preto vždy zisťuje, čo sa dialo v ich živote predtým, než sa fóbia u nich objavila. Zaujímavé je, že sú medzi jeho pacientmi často aj mladí ľudia, ktorí si nevedia nájsť lásku. "Mladík príde študovať do Bratislavy, býva na jnternáte a za celých 5 rokov nepobozká žiadne dievča, alebo mladá žena za celé štúdium nebola na jedinom rande. To je vo veku 23 rokov nenormálne a môžeme predpokladať, že ide o fóbiu z partnerských vzťahov," vysvetľuje Hrozáň.
Veľké problémy, hlavne politikom a hercom, dokáže spôsobiť tzv. sociálna fóbia. Napriek tomu, že sú stále na očiach a musia rozprávať na verejnosti, prežívajú obrovský strach. A všetko to sa začína v zdanlivo nevinnej tréme, ktorá sa však môže pod vplyvom negatívnych skúseností stupňovať.
Zahrajme si problém
Ak teda problém máte - treba sa mu postaviť zoči-voči. Pomenovať ho a obrátiť sa na odborníka. Ten už bude pátrať po príčine fóbie, a keď bude potrebné, predpíše aj lieky. "Sú to anxiolitiká a antidepresíva, ktoré zmierňujú úzkostne stavy a pomáhajú zvládnuť ťažké situácie," vysvetľuje Hrozáň. Lieky však nestačia. Treba sa obrátiť na odborníkov, ktorí sa budú snažiť ten strach u ľudí eliminovať. Častou metódou je už overené ľudové: klin sa klinom vybíja.
V praxi to znamená, že človek, ktorý sa bojí výšok, si ju najskôr v uvoľnenom stave bude predstavovať a postupne dostane "domáce úlohy". "Napríklad sa pozrie z okna výškovej budovy, vyjde na nejakú vežu, vystúpi na nejaký vrch, vylezie na terasu a bude sa pozerať smerom dole," približuje Heretik.
Napríklad v ambulancii Tibora Hrozáňa sa používajú rôzne figúrky, s ktorými pacient "odohrá" svoj problém a získa nové informácie - jednak o pozadí príčin a zdrojoch svojej fóbie. A pomocou figúrok hľadá aj spôsoby, ako sa s reálnymi životnými problémami vyrovnať bez strachu.
Inokedy sa používa psychoanalýza, v ktorej terapeut a pacient analyzujú minulosť, až kým sa nedopátrajú k tomu, čo fóbiu spôsobilo. Odborníci tiež odporúčajú čo najviac si o svojom probléme naštudovať. Ak patríte k tým šťastnejším - zvíťaziť nad obrovským strachom sa dá.