Reštaurácia je hneď pri ceste, nemali sme ju problém nájsť a pohodlne pri nej zaparkovať. Prekvapilo ma, že všade bolo veľa ľudí. Ani som netušil, že pár kilometrov od hlavného mesta je dedina, v ktorej je toľko reštaurácií. Hneď v reštaurácii sme sa dozvedeli, že tu v Slovenskom Grobe je husacina tradičným jedlom jesene a že ísť na husacinu je udalosť. Nielen pre jednotlivcov, ale aj väčšie skupiny, napríklad kolegov z práce. Je to vlastne taký teambuilding. U nás v Nemecku husi zvyčajne jeme až v zime.
Do podniku sa vchádza cez pekné nádvorie s kamenným oblúkom. Interiér reštaurácie je tradične a vkusne zariadený. Všade je čistučko, na stoloch boli pekné obrusy a prestieranie. Veľmi som ocenil aj živé kvety vo váze. Tradične totiž bývajú problémom umelé kvetiny. Rovnako čisté a vkusne zladené boli aj toalety. Nebol to žiadny luxus, ale milá a príjemná vidiecka reštaurácia s rodinnou atmosférou, kde veľmi ľahko stratíte prehľad o čase a dianí vo vonkajšom svete.
Plynulá nemčina
Hneď pri príchode nás čakala manažérka reštaurácie, ktorá nás srdečne privítala. Bola to dcéra majiteľky. A keďže ide o rodinný podnik, pracuje v ňom celá rodina.
Matka, dcéra a syn, ktorý je tu somelierom. Od chvíle, ako nás usadili k stolu, sa nám vždy niekto venoval. Neboli sme výnimkou. Podnik totiž bol plne obsadený medzinárodnou klientelou a všetkým sa ušla rovnaká dávka pozornosti. Z každého kúta bolo počuť cudziu reč – francúzštinu, angličtinu a nemčinu. Bolo príjemné, že čašníčka hovorila plynulou nemčinou. Zdvorilý a kompetentný personál nám vysvetlili, aké presne jedlá sa podávajú. Somelier doladil k jedlu aj víno z vínnej karty so širokým sortimentom. Trochu by som vytkol to, že zvyšní dvaja čašníci sa tvárili zachmúrene, neusmievali sa.
V podniku nehrala žiadna hudba. Možno aj preto, že reštaurácia bola plná ľudí. Hneď pri vedľajšom veľkom stole sedelo až šestnásť ľudí a hoci boli trošku hlučnejší, neprekážalo mi to.
Objavom sú lokše
Husacinu sme objednávali deň vopred. A keďže sme nechceli vyberať z bežnej ponuky, dali sme si poradiť a vybrali sme si šéfkuchárovo menu.
Ako aperitív sme mali kalíšok hruškovice s kúskom hrušky. Je to dobré pitie, na môj vkus však na úvod príliš silné. Uprednostnil by som niečo ľahšie a hruškovicu by som privítal až na záver na pretrávenie. Ako predjedlo sme si dali husaciu pečeň s bielym chlebom a pikantnou nakladanou zeleninou. Bolo to veľmi chutné, mäkké a dobre upravené. Somelier nám ponúkol sladké biele víno, ktoré s predjedlom dobre ladilo. Dcéra majiteľky nám vysvetľovala všetko o jedle, somelier zasa porozprával o vínach, ktoré nám ponúkali. Bolo vidieť, že ich tá prezentácia naozaj bavila a mňa aj s priateľkou veľmi zaujala. Veľmi si potrpím na suroviny, a preto som si ich prednášku o pôvode ingrediencií užil. Zaujali ma aj pôvodné receptúry, ktoré sa tu doslova dedia z pokolenia na pokolenie. Nikdy som nepočul o niečom takom, ako sú lokše. Zaujal ma aj postup, ako sa hus upravuje pred pečením a ako sa pečie, aby bola takáto chrumkavá.
Iná krajina, iný zvyk
Hlavným jedlom bola pečená hus s lokšami a červenou dusenou kapustou. Husacina bola pekne do chrumkava upečená, mäkká, dochutená, prekrásne voňala. Tak dobre, ako vyzerala a voňala, aj chutila. Bolo to dobre pripravené, aj keď na mňa trošku ťažké jedlo na toto ročné obdobie. Asi je to otázka zvyku. U vás sa totiž husi jedia skôr ako u nás v Nemecku. Pre Nemcov je husacina zimným jedlom. Začíname s ňou až v novembri a patrí aj na vianočný stôl. Preto bolo zvláštne jesť ju, keď vonku svieti slnko a je plus dvadsať stupňov. Toto však nie je výhrada. Rešpektujem, že je to vaša tradícia. Malé mínus má u mňa má červená kapusta, mohla byť trošku viac dochutená a mäkšia. Je to však môj názor, lebo ja kapustu tak trošku nemusím.
Po celý čas, čo sme boli v reštaurácii, sa o nás starala tá istá čašníčka. Pýtala sa, či niečo nepotrebujeme a či sme spokojní. Rovnako pozorný bol aj somelier. Ochutnali sme niekoľko druhov vína. K predjedlu sme si dali Rizling rýnsky od Karpatskej Perly, ročník 2006, k husi zasa Pinot Noir 2009 z vinárstva Mrva a Stanko. Večera, za ktorú sme zaplatili niečo vyššie ako 60 eur, bola taká sýta, že dezert sme už nevládali ani ochutnať. Možno nabudúce.
Pre nás to bol diametrálne odlišný zážitok než je päťhviezdičková luxusná reštaurácia. Pivnica u zlatej husi má však svoje čaro a presne toto som od návštevy aj očakával. Cítili sme sa príjemne, je to šarmantná tradičná rodinná reštaurácia, do ktorej sa určite radi aj v budúcnosti vrátime.
Hodnotenie: 1
Kto je Björn Juhnke
Pracoval v päťhviezdičkových hoteloch Neptun a InterContinental v Nemecku. Pôsobil ako executive Sous Chef v MAZE Praha Gordon Ramsay a vo viacerých špičkových reštauráciách vo Veľkej Británii (InterContinental London Park Lane, Tylney Hall Hotel – Rotherwick). Spolupracoval so známym a obavaným šéfkuchárom Gordonom Ramsayom. Šéfoval v hoteloch Kempinski vo Švajčiarsku a vo svojej domovine. Zaslúžil sa o zavedenie a udržiavanie vysokých štandardov modernej kuchyne. V bratislavskom hoteli Kempinski zostavuje menu vrátane sezónnych špecialít.