„Som stíhaný za porušenie autorských práv,“ vysvetľuje dôvody svojej väzby človek, ktorý si na internete sťahoval obľúbenú hudbu a filmy. Mohol zaplatiť náhradu škody, ale toľko peňazí nemal. Ocitol sa teda za mrežami, pričom ho polícii udal poskytovateľ internetu. Šialenstvo alebo skutočnosť? O pár rokov možno...
Približne takto vykresľujú realitu „vzbúrenci“ proti ACTA, čiže Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu nielen vo svete, ale aj v našom malom Slovensku. Generácia ľudí zvyknutých „visieť“ na internete sa totiž obáva cenzúry svojho virtuálneho sveta. Svojho zdroja informácií a zábavy.
(NO) ACTA
Len na osvieženie pamäti... Cieľom ACTA je bojovať proti šíreniu nelegálnych kópií a falzifikátov nielen záznamov hudobných a filmových diel, ale aj liekov a napodobenín značkového oblečenia.
„ACTA je škodlivá pre modernú ekonomiku, a preto apelujeme na našich poslancov a Európsky parlament, aby ju zamietli, pretože neprijateľným spôsobom obmedzuje práva občanov v prospech korporácií hudobného a filmového priemyslu. Uvítali by sme radšej zmeny na domácej pôde, aby zákony vyhovovali viac tvorcom ako korporáciám. Obávame sa, že ACTA by akékoľvek možnosti zmeny veľmi obmedzila. S dohodou preto nesúhlasíme v akejkoľvek podobe,“ reaguje podpredseda Slovenskej pirátskej strany Peter Blaščák.
A neostali len pri slovách. Začiatkom februára na bratislavskom SNP usporiadali protestnú akciu, na ktorej sa zúčastnilo asi dvesto ľudí. Otázkou je, nakoľko táto dohoda bude klepať po prstoch pirátom a nakoľko bežnému používateľovi internetu, ktorý si chce pozrieť päťstý diel Simpsonovcov...
Každá minca však má dve strany. Tou druhou sú v tomto prípade aj umelci, interpreti, producenti – práve tí tvorcovia duševného vlastníctva, ktorých pirátstvo okráda o nemalý zisk. A hoci každá strana dohodu ACTA vidí len zo svojho uhla pohľadu, v jednom sa zhodujú – je kontroverzná.
Z nadšenia sa nenajeme
Čo si teda o tejto dohode myslia tí slovenskí?
„Zaráža ma nekompetentný spôsob diskusie o takej samozrejmosti, akou je právo umeleckej obce požadovať odplatu za (vy)užívanie produktov svojej práce. Akoby nadšenie z tvorby malo stačiť umelcom na živobytie,“ vyjadril svoj postoj producent a režisér slávneho rozprávkového príbehu Kráľ drozdia brada Miloslav Luther. Podľa neho však ACTA nie najvhodnejším prostriedkom na presadenie spravodlivosti. Keby sa do umeleckých diel „nenaliali“ verejné financie, mnohé z nich by jednoducho nevznikli. Takže je podľa neho normálne, že bežný používateľ, teda platca daní, za ne očakáva aj protihodnotu vo forme napríklad voľného šírenia diela na internete po istom čase jeho komerčnej exploatácie.
Je to krádež?!
Na podobný kompromis je menej prístupný mladý režisér Jakub Kroner. Podľa neho „ťahanie“ filmov a hudby je porovnateľné s „bežnou“ krádežou, a preto aj sankcie by mali byť porovnateľné. „Možno vtedy si ľudia uvedomia, že páchajú niečo zlé. V minulosti nikto neriešil zásahy do osobnej slobody a paradoxne samotní tvorcovia a autori programov boli tí, ktorí do nej zasahovali. Hoci nesúhlasím so všetkým, čo ACTA navrhuje, je dobré, aby sa o tom ľudia rozprávali,“ povedal pre Hospodárske noviny tvorca mimochodom piateho najnavštevovanejšieho filmu minulého roka v našich kinách, Lóve. Ako bežný používateľ k sťahovaniu vraj nikdy nepristupoval a za obľúbenú hudbu, film, hru či softvér s radosťou zaplatil. A ak na to nemal, jednoducho si to nekúpil.
Vo svete sa však čoraz viac diskutuje o tom, že forma duševného vlastníctva a autorské práva už nereflektujú potreby 21. storočia. Zábavný priemysel je kritizovaný za to, že sa nedokáže prispôsobiť a neponúka obsah na stiahnutie za zaujímavejšie ceny. To, že sú ľudia ochotní platiť, ak to má zmysel, dokazuje viac experimentov. Najznámejší je pokus skupiny Radiohead, ktorá v roku 2007 posunula svoj album na stiahnutie a vyhlásila, že to, či si fanúšikovia zaplatia (a aj koľko), je na nich. Zarobili slušne...
Hlavne s citom
„Je to veľmi naliehavá otázka, pretože autorské práva nielen na internete, ale aj v iných oblastiach, sú dosť zneužívané. Riešiť by sa mala veľmi citlivo, aby nedošlo k obmedzovaniu ľudských práv a nepoprela sa podstata internetu, ktorou je slobodný prístup ku všetkým informáciám,“ vyjadril sa na margo ACTA Branislav Kostka z hudobnej a capella skupiny Fragile. Zaujímavé je, že sa mnoho umelcov k dohode ACTA nevedelo vyjadriť. Buď situáciu nesledujú, alebo ich nezaujíma. Aj napriek tomu, že ich autorské práva živia.
Spýtali sme našich tvorcov, čo si o ACTA myslia. Tu sú ich názory:
Peter Lipa
spevák, skladateľ
Na ACTA sa treba pozerať z dvoch strán. Na jednej stráne sú spotrebitelia, ktorí sa preklikajú k potrebnému obsahu – jednoducho nás tak naučili, že všetko je na internete, a používajú ho pre vlastnú potrebu. Na strane druhej sú ľudia, ktorí tento obsah používajú na komerčné účely. Sú ľudia, ktorí vytvárajú hodnoty a chcú, aby boli chránené, lenže ochrana autorských práv u nás je ešte v plienkach. Bolo by fér, keby človek, ktorý si stiahol moju pesničku, si odo mňa vypýtal povolenie a za ňu zaplatí. Keď nebude spätný tok – muzikanti budú vyrábať hudbu a tá bude zadarmo, ten potok jedného dňa vyschne.
Peter Graus
muzikant a producent Kreative music house
Plne chápem dôvody, ktoré viedli ku koncipovaniu ACTA. Vzťah k duševnému vlastníctvu predovšetkým na internete je zúfalý. Stretávam sa s týmto faktom každý deň. Hudobné dielo má v súčasnosti hodnotu jedného kliku na internete. Plne chápem tých umelcov, ktorí svoje diela šíria zadarmo, ale rovnako chápem aj tých, ktorí nesúhlasia s tým, aby mohol s ich dielami nakladať ktokoľvek akokoľvek, keď si to sami neželajú. Problémom ACTA je podľa mňa fakt, že ju formulovali nezorientovaní, o to však viac aktívni úradníci bez dostatočnej oponentúry druhej strany.
Patrik Pašš
Producent a konateľ produkčnej spoločnosti Trigon Production
Môj postoj k ACTA je rozporuplný, rovnako ako samotný zákon. Obsah dohody je vo svojej podstate kontradiktórny. Na jednej strane vítam ACTA ako dlho očakávanú formu ochrany duševného vlastníctva autorov, na druhej strane, pri výkone ochrany pracuje aj s nástrojmi, ktoré sú nezlučiteľné s ochranou práv osobnosti.
Katarína Knechtová
speváčka
Ako inak, vietor fúka od západu. Aj tentoraz v snahe kontrolovať, obmedzovať osobnú slobodu a pod maskou ochrany autorského zákona doslova buzerovať ľudí.
Podobne ako všetky doterajšie „reformy“, ani ACTA nijakým spôsobom nechráni mňa ako autorku hudby. Je dokonca ešte absurdnejšia. Nielenže nerieši problém ochrany autorských práv – jej snahou je ešte viac skomplikovať život obyčajným používateľom internetu, ľuďom, ktorí poctivo platia za poskytovanie služieb či za hudbu. Môj názor je jednoznačný – nie pre ACTA.
Jozef „Jopo“ Poláček
producent Kuulfabrik
Bridí sa mi akékoľvek parazitovanie či kradnutie výsledkov práce niekoho iného. Som teda za dôsledné dodržiavanie copyrightových práv a razantný postup voči komukoľvek, kto bez súhlasu autora či autorov akokoľvek nakladá s ich intelektuálnym majetkom. ACTA vnímam ako nedokonalý pokus, prekáža mi hlavne nátlakový spôsob americkej administratívy a možné zneužitie v budúcnosti, ale rozhodne podporujem prijatie zmysluplných antipirátskych zákonov na medzinárodnej úrovni.