Keď si vybavíte apokalypsu v New Yorku, čo je pre vás najsilnejšie?
Prvou spomienkou sú neskutočné obrazy v televízii, ktoré sa opakovali: preboha, toto je naozaj?! Druhým bol pocit „seriálu“, nik nevedel, ako sa to skončí, stále ukazovali budovu Kongresu vo Washingtone, mohutnú, bielu, na kopci: udrú aj do nej? Tretím dojmom boli ľudia.
Ľudia?
Tí čo prežili, vydesení, ale aj obetaví, profesionálni. Tí, čo z lietadiel volali mobilmi svojich najbližších, že ich milujú, ale aj ich príbuzní. Žurnalisti, ktorí zastúpili politikov a rozvážne tlmočili národu, čo sa deje. Psychológovia, ktorí pomáhali rodičom a učiteľom zaobchádzať s deťmi, lebo tie nedokázali pochopiť, prečo sa to všetko stalo.
Dá sa povedať, že Amerika si uvedomila svoju zraniteľnosť?
Určite. Európa zažila hrôzy vojen, útoky cudzích vojsk, bombardovanie, streľbu, celé generácie to mali v pamäti, v génoch, bolo to prítomné v kultúre, vo filmoch, v škole. Z novších čias si Maďari pamätali revolúciu v päťdesiatom šiestom, my v Československu sovietsku okupáciu v šesťdesiatom ôsmom, Poliaci výnimočný stav v roku 1981, a ľudia z južnej Európy balkánske vojny v 90. rokoch. Američania túto skúsenosť nemali, žili v bezpečí. To sa skončilo.
Ako ste to prežívali vy na našej ambasáde?
Boli to dramatické chvíle. Rozdelili sme si úlohy, usilovali sme sa pomôcť našim občanom v Amerike, ktorí to potrebovali, a komunikovali sme intenzívne aj s domovom. Ozvali sa nám napríklad e-mailom tri študentky, ktoré mali neuveriteľné šťastie.
Šťastie?
Pracovali cez leto v najväčšom zábavnom parku v štáte Virgínia. Na pondelok 10. septembra si naplánovali výlet do New Yorku a rezervovali si ubytovanie v hoteli Jazz, pár blokov od World Trade Center. Odlet však z technických príčin o niekoľko hodín posunuli a po útoku ho zrušili. Poslali sme po ne auto, dopravili ich do New Yorku, kde potom na Kennedyho letisku čakali na to, aby sa spoločne vrátili domov.
S odstupom desiatich rokov, ako vidíte dôsledky teroristického útoku Al Kajdy na USA?
Niektoré očakávané dôsledky sa nedostavili. Nezačala sa „civilizačná“ úmorná vojna medzi Západom a islamským svetom. Al-Kajdá veľa stratila a dnes už nie je takým nebezpečne príťažlivým modelom. Viaceré islamské politické prúdy sú pripravené používať aj štandardné prostriedky súperenia, napríklad voľby. Nik síce nemôže vylúčiť útok extrémistov s použitím zbraní hromadného ničenia, zároveň však platí, že USA a Európa sa vedia lepšie chrániť.
A dnes ich skôr trápi kríza.
Presne, svetom hýbu iné veci – ekonomická kríza, vzostup Číny, zmeny v arabskom svete. Hlavným problémom Ameriky dnes nie je ohrozenie slobody v mene zápasu proti terorizmu. Kľúčovými výzvami sú skôr oživenie ekonomiky, schopnosť produkovať inovácie, nové technológie, kreatívne firmy, ale aj zlepšenie školstva či skvalitnenie demokracie. Dokázať, že západný model liberálnej demokracie obstojí v súťaži s autokratickým kapitalizmom.