Iným stačí, ak volič zakrúžkuje práve ich stranu. Pomôžu však práve biznismeni pritiahnuť voličov?
Najväčie ryby sú u nás opatrné
Prítomnosť podnikateľov na kandidátkach podľa politológa Pavla Marchevského veľkú rolu nehrá. „Strany si uvedomujú, s ktorými konkrétnymi tvárami je pre nich produktívne ísť do volieb,“ hovorí. Voliči si totiž všímajú najmä to, o akú stranu ide. Čiže čo je napríklad normálne pre SaS, ktorej základné piliere sa držia na podnikateľoch, je menej obvyklé pre Smer-SD, ktorej kandidátka je takmer vernou kópiu tej z roku 2010, a teda bez známejších podnikateľských tvárí.
„Priamy vstup nejakých vážnych podnikateľov priamo na kandidátkach je
v poslednom čase skôr vzácnosťou,“ hodnotí Marchevský. Podľa neho sa ukazuje, že „reálna“ politika (kauza Gorila) funguje inak a veľkopodnikatelia nemajú tendenciu pretŕčať sa na kandidátkach strán. Výnimky však potvrdzujú pravidlá.
Len reklama
Napríklad na kandidátke alternatívnej strany Právo a spravodlivosť voliči nájdu vyše tridsať podnikateľov, mediálne známou tvárou je však iba producent Jaroslav Slávik. Milionár Zoltán Mikóczy, ktorý zdobí kandidátku SMK, sa presadil v hutníctve, ale popularitu mu pred pár rokmi priniesol dostihový kôň. Na parlamentné lavice však Mikóczy „zálusk“ nemá, lebo by to dlho nevydržal. „Chcel som skôr byť reklamnou tvárou SMK, aby som voličom ukázal tu správnu cestu,“ vysvetľuje.
Presadzovať záujmy živnostníkov, samozrejme, mieni Stanislav Čižmarík z HZDS – je totiž šéfom Slovenského živnostenského zväzu. „Povedomie o živnostníkoch, že sú tými, ktorí podvádzajú, rozhodne treba zmeniť, a na to je potrebné zastúpenie vo veľkých štruktúrach,“ vysvetľuje Stanislav Čižmarík.
Poučili sa. Jeden Rusko stačil
„Babišmánia“ ako v susednom Česku nám asi nehrozí. Podľa politológa ide totiž o veľmi špecifický prípad „nakazený“ príkladom bývalého talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho.
Slovensko niečo podobné zažilo v roku 1998, keď na politickú arénu vstúpil podnikateľ Pavol Rusko. „V súčasnosti je to pre mnohých podnikateľov poučením. Preto sa na kandidátky politických strán nehrnú,“ myslí si Pavol Marchevský.
A to aj napriek tomu, že súčasné podnikateľské prostredie potrebuje injekciu funkčných zmien. „Podnikatelia u nás nie sú pasívni, ale volia iné nástroje.“ Preto príklad Klaudie Valuškovej politológ považuje za takú klasiku, ktorá potvrdzuje pravidlo. „Vnímam to skôr ako osobnú ambíciu venovať sa politike,“ uzatvára.