Slovenská perníková chalúpka je totiž v Malinovej blízko Prievidze. V rodinnom podniku Medex ich pečú už dvadsať rokov.
Prerazili aj do Francúzska
„Otec nám vyrába formičky a stará sa o technické veci. Manžel komunikuje s dodávateľmi a klientmi a my sme tu, na prevádzke,“ uvádza nás do chodu pernikárne konateľka Andrea Sílešová. Medzi rečou spomenie, že s pečením perníkov ešte počas druhej svetovej vojny začala ich prababička. „Muža mala na vojne a mala čo robiť, aby uživila sedem detí. Tak piekla perníky, pekne ich balila a predávala na jarmoku. Prebrali sme jej recept a po páde starého režimu rozbehli podnikanie.“ Začínali s tromi ľuďmi, dnes už zamestnávajú dvadsať žien a ich perníky sú žiadané nielen doma, na Slovensku, ale aj v Nemecku a vo Francúzsku.
Tajomstvo je v trezore
Recept a presná zmes korenia (škorice, klinčekov, anízu, zázvoru, nového korenia a ďumbieru), ktoré sú pre perník také dôležité, zostávajú prísnym rodinným tajomstvom. Apropo, ročne v Medexe spotrebujú až 450 kilogramov týchto korenín. Tajomstvo nie je však uložené v nedobytnom domácom trezore, ale v hlavách a srdciach podnikateľov.
A viete, čím sa perník odlišuje od medovníka? Medovník obsahuje med a je tvrdý. Aby zmäkol, potrebuje sa trošku odležať, kým perník možno jesť takmer okamžite. To nás už sestry prevádzajú srdcom novodobej perníkovej chalúpky. Výrobnou halou a zdobiarňou.
Aj ocot...
Prekvapenie nás čaká hneď na začiatku. Namiesto vábivej vône perníkov nás ovanul octový zápach. „Je to kvôli zdobiacej zmesi z vyšľahaných bielok s cukrom, citrónovej šťavy a farieb. Rýchlo však vyprchá,“ ubezpečuje nás Andrea Sílešová. A má pravdu. Po pár minútach už nič necítime a na hotových výrobkoch po octe ani chýru.
A verte, perníky sú naozaj všade. V rôznych formách (nechýba klasika ako srdcia, hviezdy, stromčeky) a nápisy S Tebou ma baví svet, Pre výnimočnú osobu, Z lásky...
Hoci ide o gýč, na trhu idú na dračku - pretoťže ako to pri dobrom biznise býva - želanie zákazníka je rozkazom. Aj preto srdiečka striedajú červené autíčka z kresleného filmu Cars a perníkový Nemo. Nechýba ani Macko Pú či Hello Kitty. „Inšpiruje ma všetko, čo sa deje naokolo, časopisy a filmy. Keď sa mi niečo páči, tak to nakreslím a otec potom vyrobí formu. Život postavičkám však vdýchnu až ruky pernikárok,“ hovorí Sílešová.
Po dvoch rokoch začiatočníčka
Vyzerá to síce jednoducho, ale keď sa postavíte k perníku v tvare zvonca, nie je to "len tak". „Bodka sem, háčik tam a vlnka..." z tohto omylu nás rýchlo vyvedie pernikárka Aďa, ktorá je naozaj veľká profíčka. Začať treba od základov – od bodiek. „Vrecúško s polevou treba pridržiavať zospodu, inak tá vlnka bude krivá,“ dáva rady. A kým ona stihne ozdobiť písmenká HN (ktoré nájdete v hlavičke), my sa trápime s jednou vlnkou.
Jej výtvor je naozaj hodný ceny a ten náš (...a to je silné slovo) je skôr abstrakciou. „Ako pekne vám to ide. Po dvoch rokoch z vás bude začiatočníčka,“ povzbudzuje s úsmevom Marta Švorcová. Asi vie, o čom rozpráva. Ročne tu vyrobia aspoň dve tony perníkov.