Petra Hamerlik vo svojom laboratótiu. Snímka: Archív P.Hamerlik
Napriek svojmu mladému veku spolupracuje so svetovou špičkou v jednom z najťažších vedeckých odvetví a dosahuje úspechy, o ktorých sa v odborných časopisoch dozvedá celý svet. V Dánsku a neskôr v Spojených štátoch sa vypracovala medzi uznávaných expertov na liečbu nádorových ochorení mozgu. „Venujem sa štúdiu terapie, ktorá dokáže zablokovať tvorbu nádorových ciev. Tato terapia má viesť k akémusi vyhladovaniu kmeňových buniek nádoru, a tým aj k jeho zmenšeniu,“ hovorí 32-ročná Petra Hamerlik, vedkyňa z Dánskej spoločnosti pre výskum rakoviny v Kodani.
Unikátny mechanizmus
Tímu Petry Hamerlik sa podarilo odhaliť unikátny mechanizmus, ktorým dokážu kmeňové bunky nádoru uniknúť pred terapiou. Vďaka nemu prežívajú aj v situácii, keď nemajú dostatočný prísun živín z nádorových ciev. „K tomuto poznaniu výrazne prispela aj moja spolupráca s tímom na Clevelandskej klinike pod vedením neuroonkológa, profesora Jeremyho Richa.“
Práve Petrin výskum má pomôcť zistiť, či je konkrétny pacient vhodným kandidátom na tzv. anti-angiogénnu terapiu. Rodáčka zo Zvolena tým prispela k liečbe ochorenia, ktoré patrí medzi najagresívnejšie a najrýchlejšie spomedzi všetkých druhov rakoviny. „Pri nádoroch mozgu je priemerná dĺžka života pacientov zhruba od šiestich mesiacov do dva a pol roka, a to aj napriek agresívnej terapii s množstvom vedľajších účinkov. Tento fakt výrazne prispel k mojej netrpezlivosti, čo sa týka pokroku vo výskumnej práci,“ pripomína Petra Hamerlik.
Keďže v prípade takýchto onkologických pacientov ide doslova o dni, dáva Petra do svojej práce všetko. „Mám neustály pocit, že aj keď prídem na čokoľvek, čo by mohlo zlepšiť kvalitu života týchto pacientov alebo pomohlo liečbe nádorov mozgu, už včera bolo neskoro.“
Dánska metropola sa mladej Slovenke nakoniec stala osudovým mestom. Po niekoľkomesačnom pobyte v americkom Clevelande sa tam v tomto období definitívne vracia a zakladá vlastné laboratórium.
Osudová Kodaň
Liečbe nádorových ochorení sa Hamerlik venovala už počas doktorandského štúdia lekárskej biológie na Palackého univerzite v Olomouci. Do Kodane sa potom dostala viac-menej náhodou. Na konferencii v Česku stretla jedného z najrenomovanejších odborníkov na molekulárnu biológiu nádorových ochorení – Jiřího Barteka z Výskumného centra kodanskej Danish Cancer Society.
Petra, ktorá sa práve v tom čase vrátila zo stáže v Anglicku, si rýchlo získala nadšenie profesora Barteka. „Do Dánska som pôvodne mala vycestovať len na trojmesačnú odbornú stáž. Ku koncu pobytu mi profesor ponúkol trojročnú pozíciu, ktorú som s radosťou prijala. Umožnil mi tak osvojiť si nové technológie, zásady kvalitnej vedeckej práce na medzinárodnej úrovni, neskôr si vybudovať vlastný tím a projekty, na ktorých doteraz úspešne spolupracujeme,“ hovorí 32-ročná Hamerlik.
Cena pre mladých vedcov
Na ktorý zo svojich doterajších úspechov je Petra Hamerlik, dievčenským menom Knížetová, najviac hrdá? „Zrejme to je vedecká cena pre mladých vedcov Young Elite Scientist, na ktorej sa ako garant každoročne podieľa člen dánskej kráľovskej rodiny. V rámci tohto ocenenia som získala grant na výskum vo výške zhruba troch miliónov dánskych korún. Navyše to pomohlo medializácii výskumu nádorov na mozgu v rámci dánskej komunity, a tým aj k väčšiemu záujmu súkromných sponzorov,“ hovorí.
Petrine projekty sú sprevádzané úspechmi vo vedeckom svete. „Naša práca viedla k patentu, niekoľkým publikáciám a prezentáciám na medzinárodných konferenciách. Doviedla nás tiež o krok bližšie k tomu, aby sme zodpovedali kľúčové otázky v omnoho komplikovanejších oblastiach výskumu takého závažného ochorenia, akým sú nádory mozgu,“ uzatvára Petra Hamerlik.
Dotazník:
Najväčšie prekvapenie
Problémy mi robila asi počiatočná odmeranosť Dánov. Trvá veľmi dlho, než si vás tam ľudia pripustia k telu. Nie že by neboli priateľskí, ale držia si odstup a do svojich kruhov si púšťajú len overených kamarátov.
Najťažšie slovo
Takmer všetky. Moja výslovnosť je pre mnohých Dánov nezrozumiteľná. Rozumiem tak 80 percent hovorenej dánčiny. Čítať mi nerobí problém, ale hovoriť je utrpenie. Dáni prehĺtajú takmer celé vety. Ako napríklad správne vysloviť ich A, ktoré môže znieť na päť rôznych spôsobov a neexistujúcich v našom jazyku? Dáni majú niekoľko slovných ,hračiek‘. Podľa ich výslovnosti veľmi rýchlo poznajú, či ide o miestneho alebo cudzinca. Jedným z tradičných slov, ktoré mi robí ťažkosti, je roedgroed med floede, teda jahody so šľahačkou.
Kultúrny šok
Kúpeľne. Na to, že Dánsko je jednou z najvyspelejších krajín v Európe, som bola v šoku, že ich byty, inak krásne a priestranné, majú absolútne minikúpeľne. V mojom prvom byte sa dalo sprchovať len tak, že si človek sadol na záchod a zatiahol okolo seba záves. Samozrejme, že sa to mení a v nových bytoch sa budujú klasické sprchové kúty. Najmä v centre Kodane so starými domami je to však úplne bežné.
Slovenské zvyky
Udržala som si zopár z tých tradičných zvyklostí, ako je varenie kapustnice na vianočnej party, čo sa stalo hitom hlavne u mojich ázijských kolegov. Z času na čas priveziem slovenské syry alebo bryndzu a robím halušky. Jedným zo zvykov, ktoré máme spoločné a skutočne si ich užívam, sú jánske ohne zapaľované 24. júna.
Prijatie v Dánsku
Na začiatku som pociťovala predsudky niektorých ľudí, vrátane kolegov. Podľa mojej osobnej skúsenosti je to všeobecný fenomén voči Východoeurópanovi slovanského pôvodu na Západe, teda v tomto prípade skôr na severe. Ale, myslím si, že mojím osobným prístupom a tvrdou poctivou prácou sa akékoľvek predsudky pominuli. Tiež pomohlo to, že rešpektovaný vedec Jirka Bartek je pôvodom Čech a on si za 25 rokov svojho pôsobenia v Dánsku vybudoval výbornú povesť.
Chýbajúci domov
Pochádzam zo stredného Slovenska. Máme malú chalupu v Kremnických vrchoch a práve tie mi chýbajú. Dánsko je totiž samá rovina. A tiež mi chýba náš chlieb s chrumkavou kôrkou.
Príklad od Dánov
Poctivosť. V takom zmysle, že Dáni majú prirodzene vyvinutú schopnosť nezneužívať systém. Práve to je častou črtou imigrantov a prispieva to k odmeranosti Dánov voči cudzincom. Takisto len náš inštitút získava každoročne peňažné dary na výskum od súkromných osôb. Už dlho na Slovensku nepôsobím, ale na základe informácií od kolegov – vedcov, ktorí na Slovensku zostali, si myslím, že takáto uvedomelosť u nás doma vo vyšších sociálnych vrstvách chýba. Ani naša vláda sa nejde pretrhnúť s financovaním vedy a popri tom sa sťažujú na odlev mozgov do zahraničia.
Dánske špecifikum
Dáni platia vysoké dane. Zo začiatku sa mi to zdalo nefér, ale teraz, keď tam žijem dlhšie, tak vidím, že to má obrovské výhody. Ich systém umožňuje neuveriteľnú rovnováhu medzi prácou – v našom prípade dostatok financií na výskum – a súkromným životom, teda finančné ohodnotenie a dobre vypracovaný sociálny systém. To na Slovensku nehrozí. Ako vedecká pracovníčka by som mala problém zarobiť dostatok peňazí na vlastné bývanie, a to nehovorím o obmedzených financiách na výskum. Nie nadarmo sú Dáni označovaní za najšťastnejší národ.
Recept na úspech
Ktokoľvek s pevnou vôľou a odhodlaním niečo dokázať má šancu. Táto cesta, samozrejme, nie je prechádzkou ružovou záhradou. Prináša veľa sklamaní a vyžaduje určité sebazaprenie. Ja som bola dcérou v učiteľskej rodine v malom meste. Predpokladalo sa tam, že pravdepodobne úspešne skončím odbor ekológie na miestnej univerzite, budem chrániť miestnu faunu a flóru, čo bol môj koníček počas strednej školy. A pozrite sa, kde som skončila. Stačilo zopár stimulov na strednej škole, podpora profesorov počas mojich štúdií aj rodiny plus pevná vôľa venovať svoj život výskumu nádorov mozgu ma doviedla až sem. Súčasťou procesu je aj schopnosť vzdať sa určitého pohodlia a zázemia, hlavne čo sa týka rodiny, ktoré máme na rodnom Slovensku. Je to o kompromisoch. Ja sa snažím riadiť hypotézou Červenej kráľovnej z rovnomennej knihy Matta Ridleyho, ktorá je inšpirovaná príbehom Alice v krajine zázrakov. Počas pretekov Alica beží, ale zostáva stáť na tom istom mieste. Zúfalá požiada kráľovnú o vysvetlenie a tá jej pobavene odpovie – tu, v našom kráľovstve, musíš utekať tak rýchlo ako dokážeš len pre to, aby si mohla zostať na tom istom mieste. Absolútna pravda, nemyslíte?
Rozhovor. Český profesor Jiří Bartek, expert na boj proti rakovine, pre HN:
Petra má veľmi silný ťah na bránku
V čom vidíte najväčšie plusy Petry Hamerlik, vďaka ktorým sa presadila v zahraničí?
Petra je výnimočná svojím talentom a zároveň cieľavedomosťou vo vedeckej práci. V športovom žargóne by sme povedali, že má veľmi silný ťah na bránku. Dominantnou vlastnosťou je jej vysoká motivácia, bez ktorej sa človek vo vede nepresadí. Spojená je s pracovitosťou, so sústredením sa na dôležité otázky, ako aj schopnosťou komunikovať a zorganizovať tímovú spoluprácu, často aj cez oceán.
Spomínate si na vaše prvé stretnutie?
Bolo to pred niekoľkými rokmi v Olomouci, kde Petra vtedy už začala štúdium PhD. na lekárskej fakulte. Diskutovali sme o jej projektoch, plánoch a snoch o budúcnosti. Vďaka jej nadšeniu nám pritom za celý večer vôbec neprišlo na rozum zapojiť sa do všeobecnej zábavy okolo nás, aj keď to bolo na slávnostnom večierku po konferencii.
Na ktoré spoločné projekty s Petrou si spomeniete?
Najviac si spomínam na projekt, keď Petra objasnila dôležitý mechanizmus, ktorým sa mozgové nádorové bunky, najmä tie najnebezpečnejšie kmeňové bunky nádoru, dokážu brániť dnes používaným spôsobom liečby.
Chystáte spoluprácu aj v budúcnosti?
Teraz plánujeme a testujeme nové možnosti terapie. O nápady a nadšenie nie je núdza. Petra vie, že rakovina je nepriateľ, s ktorým stojí za to pobiť sa.