Pred 275 rokmi nastúpila na trón žena, ktorá aj v súčasnosti vystupuje v osnovách školákov ako panovníčka, po vláde ktorej už nič nebolo tak, ako predtým. Bolo to oveľa lepšie.
Mária Terézia, z Božej milosti rímska cisárovná, kráľovná Uhorska, Čiech, Dalmácie, Chorvátska, Slavónie, Galície, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Burgundska, Štajerska, Korutánska, markgrófka Moravy, veľkovojvodkyňa Toskánska a ďalších vyše tridsať titulov pomenúva túto absolutistickú panovníčku. Svoje postavenie si musela ako dvadsaťtriročná „vybojovať“ pred senátom so synom na rukách. Bola totiž prvou kráľovnou, ktorá zmenila vnímanie tohto titulu. Nebola iba manželkou kráľa – ona bola kráľ, len v sukni.
Do Uhorska priniesla reformy a na tento svet popritom šestnásť detí. „Bola to prvá žena na Rakúskom tróne, ale do histórie sa nezapísala len tým. Hoci jej boj o trón nebol ľahký, dokázala sa presadiť v „mužskom“ svete,“ to sú slová, ktorými začína svoje rozprávanie o Márii Terézii pedagogička Ľuboslava Stoligová. „O tejto panovníčke sa učia deti aj mladí na stredných školách, a to je správne, veď práve Mária Terézia sa významne podpísala na dejinách našej krajiny,“ pokračuje Stoligová.
Najvýznamnejšie kroky vykonala Mária Terézia počas svojho vládnutia v oblasti vnútornej politiky. Monarchiu totiž zdedila v nezávideniahodnom stave a veľmi rýchlo pochopila, že ak z nej chce vytvoriť moderný štát, musí pristúpiť k reformám. Dôležitým krokom bola reforma armády. Postupne vznikali na celom území vojenské školy a akadémie, vojaci začali dostávať pravidelný žold, a na podnet panovníčky sa zjednotilo aj používanie uniforiem. Podstatnými zmenami prešlo zdravotníctvo, vznikli lekárske fakulty, zaviedlo sa očkovanie, rozširovala sa osveta o prevencii. Rovnako aj súdnictvo prešlo reformami, okrem iného bol prijatý nový trestný poriadok a zrušilo sa mučenie. Pomocou šikovnej diplomacie a sobášnej politiky stabilizovala pozíciu svojej krajiny na mape Európy, čím na štyridsať rokov pozdvihla aj Bratislavu a celé územie vtedajšieho Uhorska.
Doma aj u nás
„Prejdite sa dnešnou Bratislavou, vtedajším Prešporkom, uvidíte aké ľahké je nájsť stopy po tom, že Mária Terézia nás navštevovala často a rada,“ približuje historička Eva Kowalská. A to nielen preto, že na hrade mal rezidenciu vojvoda Albert Sasko- Tešinský, manžel jej najobľúbenejšej dcéry Márie Kristíny. Po zavedení školských reforiem, sa stala patrónkou osvietenskej myšlienky, šíriť vzdelanie, a to bol ďalší z dôvodov na podniknutie cesty do Prešporku. „Návštevu Bratislavy využívala aj na svoju politickú reprezentáciu. Tým, že sa deklarovala ako ,,dobrotivá matka“ - to bol jej imidž, pomerne často navštevovala školy, ktoré ako prvé prijali jej reformy a zásady. Zúčastňovala sa na záverečných skúškach žiakov, v školách oslavovali jej meniny a takisto na hrade zriadila školské vyučovanie pre deti zamestnancov hradu,“ pokračuje v rozprávaní Kowalská. Vďaka tomu máme nielen my dnes, ale pravdepodobne aj obyvatelia vtedajšieho Uhorska pocit, že táto panovníčka nebola len postavou, ktorá sa na nich díva z portrétu alebo mincí. Jej osvietenstvom poznačené každodenné rozhodnutia sú dôkazom, že žiaden panovník vtedajšieho obdobia nebol k svojmu ľudu bližšie ako ona.
Láska na celý život
Niet pochýb, že táto absolutistická panovníčka bola inteligentná a vzdelaná. Navyše primäla stredovekých mužov k rešpektu. Napriek tomu však bola v prvom rade žena. Uvedomovala si svoje šťastie, prežiť život s mužom, ktorého milovala. „Mária Terézia sa vydávala z lásky. Františeka I. Štefana Lotrinského museli dokonca povýšiť, aby sa dostal na jej úroveň, keďže bol nástupca zanikajúceho kniežactva. Sobáš bol samozrejme dohodnutý, no obaja boli veľmi citovo angažovaní,“ vysvetľuje historička. Dôkazom je aj malý lístoček, ktorý sa po jej smrti našiel v modlitebnej knižke. Mária Terézia napísala: „Cisár Franciscus, môj manžel, žil 56 rokov, 8 mesiacov a 10 dní. Zomrel 18. augusta 1765 o pol desiatej večer. Môj šťastný manželský stav trval 29 rokov, 6 mesiacov, 6 dní, aby mi bol práve v tú hodinu, keď som mu dala ruku, tiež v nedeľu, náhle vytrhnutý. Tak sa chcem modliť, pater noster, ave, requiem, gloria, alebo tak chcem dávať almužny.“ Manželova smrť bola pre ňu ranou. Od tej chvíle chodila až do konca života iba v čiernom oblečení, dvorným dámam rozdala svoje šaty i šperky a v listoch, najmä svojim deťom, neskrývala ustavičný smútok a bolesť.
Istotou už takmer tri storočia ostáva, že táto nebojácna reformátorka zaujíma na panteóne európskych panovníkov významné miesto, a jej vládnutie a diplomaticky prístup, môže byť vzorom aj pre súčasníkov.
Čo ste o Márii Terézii nevedeli...
... svojim deťom starostlivo vyberala partnerov, s ktorými sa mali zosobášiť, pričom najdôležitejším kritériom bol politický osoh pre monarchiu
... Mária Terézia v týchto novinách zaviedla pravidelnú rubriku „Viecha vyvesená“, v ktorej sa uvádzal aktuálnych zoznam otvorených viech
... počas jej panovania začali vychádzať v Bratislave noviny Pressburger Zeitung (1764 -1945), ktoré boli najdlhšie vychádzajúce nemecké noviny na svete
... podľa historických dokumentov panovníčke pomohla pri chorobe Račianska frankovka a ako vďaku ju patrične ocenila- Račanom zľavila časť dane z vína a farára, ktorý jej poslal súdok obdarovala
... svojho budúceho manžela Františka spoznala, keď mala iba šesť rokov
... počas tridsať ročného manželstva porodila 16 detí. Šesť z nich však Mária Terézia ešte počas svojho života pochovala