Pracujú na pláži pod palmami v Karibiku. A o mesiac napríklad v tieni juhoamerických Ánd. Všetko, čo potrebujú, je notebook a pripojenie na internet. Toto sú príbehy digitálnych nomádov. Prvý nám o svojom živote nomáda rozprával Lukáš Čech, dnes je druhou v poradí Ivana Grešlíková.
„Chceli sme pracovať na seba, nie na snoch niekoho iného. Okrem toho sme začali hľadať iné životné tempo a štýl než ten, aký sme ho poznali v Európe,“ začína svoje rozprávanie 35-ročná Ivana Grešlíková. Digitálna nomádka, ktorá je na cestách už takmer dva roky, vyštudovala anglický a ukrajinský jazyk na univerzite v Prešove a má tiež doktorát z literárnej vedy. Necestuje však sama, ale s talianskym priateľom Giannim, ktorý takisto študoval jazyky. Zoznámili sa v Prahe pred mnohými rokmi a striedavo žili v Prahe, Liverpoole a Londýne.
Keď sa rozhodli zmeniť svoj život, ich domovom bol nemecký Frankfurt – Ivana pracovala ako učiteľka v bilingválnej nemecko-anglickej súkromnej škôlke, jej priateľ bol prekladateľ vo videohernom priemysle. „Obaja sme makali od nevidím do nevidím a snívali o tom, že budeme raz natoľko slobodní, aby sme mohli robiť to, čo nás baví: fotografia, cestovanie, nakrúcanie videí a písanie.“ Mali však aj inú silnú motiváciu. „Chceli sme prestať s fajčením. Povedali sme si, že ak nám to vydrží jeden rok, dáme výpoveď a budeme pracovať online na cestách. Postupne sme sa tou myšlienkou nadchli tak, že sme sa rozhodli žiť nomádsky život s laptopom ,full-time´,“ vysvetľuje začiatok ich odhodlania Ivana.
Rob, čo vieš
Cestovať začali v októbri 2013. Ich prvá cesta, s dvomi 10-kilogramovými batohmi, bola do thajského Bangkoku, juhovýchodnú Áziu si vybrali kvôli klíme a rozpočtu. A práve ten bol rozhodujúci aj pri štarte ich nomádskeho života. Už rok pred cestou začali šetriť. „Odkladali sme všetky peniaze, ktoré by sme inak minuli na cigarety, alkohol a večere v meste, začali sme si vyrábať vlastný kváskový chlieb a variť aj z toho, čo sme našli v lese a na lúkach za mestom. Prestali sme kupovať to, čo sme naozaj nepotrebovali a darovali alebo predali sme všetko, čo sme mali. Toho však, popravde, nebolo veľa. Za rok sme mohli našetriť okolo 15-tisíc eur.“ A tieto zásady – nefajčiť a kupovať len to, čo potrebujú – sa im darí dodržiavať aj po niekoľkých mesiacoch na cestách.
Od prvého dňa na cestách si založili webovú stránku Nomad is Beautiful, ktorá je pre nich prácou na plný úväzok, zarábajú si teda písaním článkov, predajom fotiek, ale hlavne prostredníctvom affiliates na svojom blogu. „Je to platforma, do ktorej chceme investovať a rozbehnúť ju naplno ako biznis. Reklama na blogu vynáša až vtedy, ak máte vysokú dennú návštevnosť, na čom my zatiaľ pracujeme. Pre tých, ktorí zvažujú na cestách pracovať online, by som poradila urobiť si zoznam všetkých schopností, ktoré majú a vybrať si potom pár takých, na ktorých by mohli postaviť svoj online biznis.“ A ako vyzerá taký ich bežný deň? Ráno vyrazia na miestne trhy s ovocím a zeleninou a kúpia si jedlo alebo idú na hodinovú prechádzku pred východom slnka, kedy v centrách nie sú žiadni turisti. Doobeda odpovedajú na e-maily, kontaktujú potenciálnych partnerov a pracujú na článkoch, fotografiách a videách. Pracujú aj poobede, okrem spoločnej stránky sa venujú aj sociálnym sieťam a každý tiež svojmu blogu, čo im nedovoľuje zabudnúť ich rodné jazyky.
Planéta nemá 9 životov
„Viac a viac stretávame aj iných nomádov. A nie sú to len cestovateľskí blogeri. Dnes si online môžete zarábať od písania krátkych poviedok pre ženy, poradenstva pre hotely v zahraničí po logistiku prepravy tovaru v Číne alebo online kurzy hry na piano cez YouTube. Všetko sa dá, ak máte dobrý nápad, ktorý si nenecháte nikým vyhovoriť,“ odporúča Ivana. Vo svete zistili, že všetci sú si veľmi podobní. „Ak strávite s miestnymi v ktorejkoľvek krajine viac času, zistíte, že aj keď spôsoby, ako sa ľudia vyjadrujú na verejnosti alebo v súkromí sú rôzne, ich sny, trápenia, ale aj emócie a spôsoby, akými ich riešia, sa veľmi nelíšia od tých na Slovensku. Menej veselou lekciou pre mňa bolo uvedomenie si, ako plytváme prírodnými zdrojmi a myslíme si, že naša planéta má deväť životov. Uvedomili sme si aj to, akí sme my ľudia malí a relatívne bezvýznamní. Keď sedíte pár hodín na jednom mieste, napríklad na letisku v Kuala Lumpur a Bangkoku a pred očami sa vám mihajú tisícky ľudí, ste len nehybná figúrka, ktorá nevie, kam sa má zaradiť.“
Prešli už veľkú časť juhovýchodnej Ázie a Európy, a práve tam sa vracajú vždy raz do roka, keď navštevujú svoje rodiny. Vtedy sa snažia tiež cestovať aj do európskych krajín, kde ešte neboli. Na jeseň sa chystajú opäť do Bangkoku, na celosvetovú konferenciu cestovateľských blogerov TBEX.
StoryEditor