Dlhé roky ste úspešnou podnikateľkou v Prahe a priezvisko ste zmenili viackrát. Ako sa vám však v minulosti žilo s priezviskom Nálepková?
Úprimne povedané, nie veľmi príjemne. O mojom strýkovi sme sa totiž učili povinne v škole a aj keď to bol hrdina, spolužiaci si zo mňa uťahovali. Viete, aké vedia byť deti niekedy necitlivé. Rodinné meno dnes už síce nenosím, k odkazu Jána Nálepku sa však hlásim a som hrdá, že nám v žilách koluje rovnaká krv.
Čo všetko viete o ňom z rozprávania vášho otca Jozefa – jeho brata?
Otec so mnou o strýkovi hovoril od útleho detstva, azda už od troch rokov. Chodievali sme spoločne na dlhé prechádzky, kde mi rozprával o svojom bratovi, o odboji, partizánoch a o tom, ako strýko bojoval za slobodu a za to, aby ľudia mohli normálne žiť. Navštevovali sme tiež miesta, kde strýko učil, napríklad Marikovú, Biele Vody alebo Stupavu. Bol to veľmi pokrokový učiteľ, ktorý sa snažil zdokonaliť učebné metódy. Neďaleko od Smižian, kde sa nachádza rodný dom môjho strýka a otca, dokonca máme chatu, kam často chodíme.
Zaujímali ste sa aj sama o jeho život, históriu partizánov, jeho pluku a podobne?
Áno, veľa som o ňom čítala, zaujímala som sa o jeho príbeh, môj otec o ňom sám napísal niekoľko kníh. Na chate dokonca máme aj listy, ktoré strýko písal svojej rodine. Je z nich zrejmé, že to bol veľmi inteligentný človek. Zaujalo ma aj to, že písal úhľadným písmom. Dozvedela som sa, že bol veľmi systematický a tiež veľmi talentovaný, vedel hrať na päť hudobných nástrojov.
Snímka: archív T. Kotvalovej
Áno, hovorí sa o ňom, že rád čítal, hral a spieval, ale aj to, že mal blízko ku komunistom. Ako ste to v rodine vnímali?
Ján Nálepka sa hlásil k odkazu T. G. Masaryka a k jeho tradícii demokracie a humanizmu. S komunizmom nemal nič spoločné. V prvom rade to bol vojak, ktorý mal na srdci boj za slobodu, nejaké politické zmýšľanie neriešil. Padol v roku 1943 v Ovruči, nemal teda nič spoločné s povojnovým vývojom Československa a komunistami.
Váš otec mal podobný osud.
Nepovedala by som, že mal podobný osud. S bratom ich spájala odvaha odísť a niečo dokázať, to určite áno. Otec sa stal vo svojich 25 rokoch predsedom krajského národného výboru v Tatrách a neskôr prijal ponuku do diplomatických služieb. Jeho prvou misiou bola Varšava, kde som sa narodila, nasledovala Moskva, Belehrad a nakoniec Atény.
Jeho posolstvo je známe aj za hranicami, ale najmä u nás je po ňom pomenovaných veľa ulíc, škôl či pamätníkov. Čo na to hovoríte?
Pokiaľ majú niesť ulice a inštitúcie mená hrdinov, tak to vnímam, samozrejme, pozitívne. Podľa môjho názoru by si to však strýko neželal, pretože bojoval za to, aby sa skončila vojna, a nie za slávu a uznanie.
Aj keď to dlho tak nebolo, dnes už je známe, že ste jeho neterou. Stretnete sa však ešte stále s tým, že to niekoho prekvapí?
Áno, a to veľmi často. Najmä, keď prídem do Moskvy alebo v rámci ruskej komunity. Hrdinov Sovietskeho zväzu si v Rusku dodnes veľmi vážia. Dnes už mladá generácia ani nevie, kto Ján Nálepka bol, ale asi je to tak správne, pretože každá doba má svojich hrdinov a treba sa s tým zmieriť. Určite mi však veľmi záleží na tom, aby jeho odkaz žil ďalej a chcela by som prispieť k zachovaniu jeho pamätníka v Spišskej Novej Vsi alebo pamätnej expozície v jeho rodnom dome.
Čo všetko pomenovali po kapitánovi Nálepkovi
Dedina Nálepkovo
Napriek tomu, že dedina nesie meno po partizánskom kapitánovi, podľa starostu Dušana Slivku s ním nikdy nemala nič spoločné. V lete 1948 len prišlo nariadenie vlády, aby pôvodný názov obce Vondrišel zmenili. Keďže počas vojny to bola nemecká obec, po odchode Nemcov zostala takmer prázdna a dnes tam žije len veľmi málo pôvodných obyvateľov. Asi o dve dediny ďalej, v Mlynkách, však Ján Nálepka pôsobil ako učiteľ.
Pomník v Spišskej Novej Vsi
Pre mnohých jedna z najvýznamnejších pamiatok. Nachádza sa v parku medzi dvoma hlavnými ulicami – Letnou a Zimnou (centrum mesta). Je vyhotovený z bronzu a odkrytý bol dva roky po smrti jeho autora Jána Koniareka. Tento rok sa tam mala konať aj konferencia pri príležitosti pripomenutia si jeho úmrtia.
Ulice v mnohých českých mestách
Okrem slovenských miest ako Galanta, Martin, Partizánske, Trenčín, Liptovský Mikuláš či Michalovce je to aj veľké množstvo českých miest, kde ulice nesú meno kapitána Jána Nálepku. Napríklad v Benešov, Břeclavi, Českých Budějoviciach, Ostrave či Olomouci.
Prameň pitnej vody
v obci Modra nad Cirochou
Školy kapitána Jána Nálepku
Dnes je ich na Slovensku, rovnako ako ulíc, niekoľko. Jeho meno nesie napríklad Materská škola v Lipanoch, Základná škola v Novom Meste nad Váhom, Stupave, Drieňovom či osemročné gymnázium na rovnomennej ulici v Sobranciach.
Rodný dom v Smižanoch
Napriek tomu, že sa Ján Nálepka narodil v tej obci, je tam dnes po ňom pomenovaná len jedna ulica. Starosta Michal Kotrady však vyzdvihuje aj rodný dom, ktorý mu zachovali na počesť jeho doby, a tiež Národopisné múzeum, kde sa pred časom pri príležitosti výročia jeho smrti odohrávali napríklad scénky z čias druhej svetovej vojny a toho, ako padol.