Natália Benková. Snímka: archív N.Benkovej
Starý kláštor z 12. storočia, kde kedysi býval aj legendárny stredoveký majster Leonardo da Vinci. Malé „zašité“ vinárstva, v ktorých sa vyrábajú slávne vína Chianti. Alebo staré kostolíky prerobené na priestranné apartmány. Presne takéto nápady priniesla do turistického biznisu mladá Slovenka Natália Benková, ktorá v Taliansku prakticky od nuly vybudovala a úspešne vedie agentúru Sí, Toskánsko.
Joga v kláštore
Z pôvodne malej zážitkovej agentúry, určenej v prvom rade pre priateľov a známych, sa postupne stala spoločnosť, ktorá do Talianska vozí nielen Slovákov, ale aj klientov z ďalších krajín západnej Európy. „Môžem spomenúť napríklad belgické skupiny. Pre tých organizujem väčšinou jogu alebo kurzy varenia,“ hovorí Natália, ktorá v Toskánsku žije tri roky.
Kraj v severnej časti Talianska jej pritom učaroval už ako 15-ročnej stredoškoláčke, keď sa vďaka štúdiu dejín výtvarného umenia dostala prvýkrát do Florencie. „Po absolvovaní dizajnu som skončila v módnom priemysle. Linka s Talianskom, ktoré je veľmocou v tomto segmente, sa tak logicky ešte umocnila,“ vysvetľuje Benková. Ambiciózna Slovenka dostala ponuku pracovať pre jeden módny časopis priamo v mekke módy – Miláne. „Ponuku som prijala a zbalila si kufre, ale do Milána som sa už nedostala. Ocitla som sa v regióne Chianti asi 15 kilometrov od Florencie. Práve tu sa pred dvomi rokmi zrodil projekt Sí, Toskánsko.“
Natália sa ocitla v kraji, kde sú všetky historické a kultúrne pamiatky doslova za každým rohom. Okrem Leonarda sa v Toskánsku narodili a pôsobili ďalšie slávne mená talianskeho stredoveku ako Donatello či Michelangelo Buonarroti.
Toskánske atrakcie si Natália vyskúšala sama na sebe. „V jednom kláštore som žila pol roka. Bola to časť, kde sa modlili augustiánski mnísi, teda klasický kostolný priestor prerobený na loft. V spálni som mala cez celú stenu namaľovaný obraz zo 14. storočia Posledná večera Pánova. Je to skutočne magické miesto, dodnes tu žije napríklad priamy potomok rakúskej cisárovnej Sissi,“ tvrdí 30-ročná rodáčka z Bratislavy.
Mladá Slovenka čaru Toskánska úplne prepadla. Žije životom tunajších ľudí, chodieva nakupovať do tradičných obchodíkov, vie, kde sa najesť alebo navštíviť miestne trhy. „Je to skrátka hoby, ktoré prerástlo do biznisu. Základným pravidlom je poučiť sa z chýb a nenechať sa nimi odradiť.“
Takto vyzerá Natáliino pracovné prostredie. Snímka: Archív N.Benkovej
Z Toskánska na Sicíliu
Šikovná biznismenka však nezostáva len pri jednom regióne. Hoci Toskánsko je jej srdcovou záležitosťou, láka ju expandovať aj do ďalších talianskych oblastí. „Mojím cieľom je ďalej rásť. Popri Toskánsku sa teraz začne rozbiehať nový projekt Si, Sicília.“
Natália už má aj vytypované aj ďalšie zaujímavé destinácie, kde chce hľadať nevšedné ubytovanie a zážitky. „V pláne je Amalfi a jedného dňa azda príde rad aj na Alpy či zimné dovolenky. Je to veľký cieľ a ak len polovicu z toho zvládneme, budem spokojná.“
Pre splnenie tohto sna je Natália ochotná obetovať veľa. Aj to, že za svoj hlavný domov už nepovažuje Slovensko, ale práve Taliansko. „Nedá sa robiť biznis v jednej krajine a mať rozum aj srdce v druhej. Je dôležité zžiť sa s prostredím, do ktorého sme prišli, prijať ho za svoje, rovnako ako ľudí okolo seba,“ dodáva Natália, podľa ktorej je dôležité začať za náš domov považovať celú planétu Zem.
Dotazník
Najväčšie prekvapenie
Úprimnosť, akou Toskáncom záleží na ich krajine. A to každému jednému. Tiež zodpovedný prístup voči svojmu okoliu. Tu sa ľudia oň naozaj starajú. Keď sa vylomí smetný kôš, vždy sa nájde niekto, kto ho opraví. Alebo ak sa odtrhne detská hojdačka, do hodiny visí naspäť. Smeti vysypané pri ceste vydržia tak deň, potom sú preč. S postojom – veď ani sused neupratal, prečo by som ja mal – som sa tu nestretla.
Najťažšie slovo
Odpoviem jednou príhodou. Po roku a pol v Taliansku som chytila nejaký vírus a chcela som v lekárni povedať, že je mi zle – male. Až vtedy som si uvedomila, že slovo „zle“ som tu za celý čas nepočula. A dodnes ho veľmi nepoužívam.
Kultúrny šok
Som veľmi otvorený človek bez nejakých fixných predstáv. Preto celkom dobre zvládam kultúrne rozdiely aj bez šokov. Čo ma však vždy dokáže zaraziť v zahraničí, je správanie niektorých turistov. Keď sú netolerantní a necitliví voči inej kultúre.
Slovenské zvyky
Neudržala som si ich. Nasilu som tlačila na pílu najmä kvôli Vianociam. Ale nedá sa pozerať Perinbaba a jesť kapustnica, keď je vonku 14 stupňov, svieti slnko a v záhrade mám olivový sad a palmu. Slovenské zvyky patria Slovensku. Teraz som tu, a ako sa hovorí, kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Naučila som sa nové zvyky, nové rituály a teším sa z nich rovnako, ako sa teším na slovenské zvyky, keď som na Slovensku.
Prijatie v Toskánsku
Čo sa týka práce – keď máte výsledky, nie je problém. Priniesla som im biznis, ktorý prosperuje a zarába. To je to, čo ich zaujíma. Je im jedno, či ste Slovák, Mongol alebo Turek. Pokiaľ veci v pracovnej sfére fungujú, vzťahy sú slušné a korektné, vtedy nikto nemá žiadne výhrady. A to je dôležité aj pre mňa. To, že ma akceptujú v tejto oblasti, mi úplne stačí.
Chýbajúci domov
Chýbajú mi ľudia a spomínané tradície, ktoré však potrebujú svoju kulisu, aby ste naplno zažili ich čaro. Všetko ostatné je nahraditeľné.
Príklad od Talianov
Nie všetko v súčasnom systéme je ideálne. Preto skúsme robiť poctivo aspoň to, čo máme stále v našich rukách. Dajme šancu ľuďom, čo pre nás vyrábajú kvalitné lokálne produkty a ponúkajú dobré služby, vďaka ktorým môžeme mať lepší a zdravší životný štýl. Neklamme samých seba lacnými potravinami a pozlátkou.
Recept na úspech
Ako vraví jedno naše príslovie – kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Treba sa zbaviť strachu, veriť si a byť pripravený aj na tvrdé časy. Neutekať hneď za mamou domov, keď prídu prvé problémy. Chce to sparťanskú disciplínu. A ako vraví druhé príslovie – odvážnemu šťastie praje. Pravdou totiž je aj to, že šťastie treba mať.
Minirozhovor. Katarína Patvarošová, šéfredaktorka časopisu Eva, pre HN:
Natália bola šikovná aj ako módna redaktorka
V čom vidíte najväčšie plusy Natálie, vďaka ktorým sa jej podarilo preraziť v zahraničí?
Natália je predovšetkým veľmi šikovná a talentovaná profesionálka. Ukázalo sa to počas spolupráce v časopise Eva, keď u nás istý čas pôsobila po návrate z Londýna, kde študovala dizajn.
Môžete priblížiť okolnosti, za ktorých ste sa zoznámili?
Prišla k nám pracovať pred niekoľkými rokmi. Predstavila mi ju jedna naša kolegyňa, ktorá sa s ňou zoznámila.
V tejto práci sa Natália našla...
Spomínam si predovšetkým na to, že bola výnimočná v tom, ako dokázala okolo seba vytvoriť a udržiavať tím schopných ľudí. Keďže móda bola jej odbor, skúsili sme, čo vie, a nakoniec sme jej dali šancu pracovať pre Evu. Osvedčila sa a nakoniec ako módna redaktorka pôsobila štyri roky.