„Chceme, aby ľudia vedeli, že sme úplne normálni ľudia tak ako oni, žijeme si svoje životy v rodinách,“ vysvetlila svoje pohnútky vyrozprávať svoj príbeh tridsaťosemročná Zuzana R. Spolu so svojou partnerkou vychovávajú malé dvojičky a žijú v Prahe ako normálna rodina.
V gej komunite
„Svoju orientáciu som si uvedomila dosť neskoro. Myslím si však, že to bolo k dobru veci, lebo som to už neriešila. Prijala som to bez väčších problémov. Okolie bolo asi trošku prekvapené, ale priatelia ma podržali, takže som to zvládla bez väčšej ujmy,“ vysvetľuje Zuzana, ktorá dnes pracuje vo farmaceuticko-chemickej firme v Prahe. Homosexuálne orientovaným ľuďom podľa svojich slov odjakživa fandila a neskôr sa začala v tejto komunite aj pohybovať.
Pred šiestimi rokmi sa v Bratislave na turistickom výlete organizovanom komunitou zoznámila aj so svojou terajšou partnerkou, o štyri roky mladšou Marianou R. „Už keď sme sa s partnerkou zoznámili, mali sme jasno v tom, že chceme deti. Žili sme v tom čase na Slovensku, avšak možnosť mať deti ako pár je tam veľmi komplikovaná, tak sme odišli do Česka,“ dodáva Zuzana. Keďže Mariana je Češka, bolo to aj logické. „Ani tu to nie je jednoduché, ale schodnejšie ako na Slovensku,“ hovorí dnes šťastná mama jednoročných dvojičiek.
Prečítajte si aj:
Máme osem detí. Ale dá sa to zvládnuť
Týždeň s mamou, týždeň s otcom. Naše dieťa má viac domovov
Zuzana a Mariana spolu vychovávajú dvojičky. Snímka: archív Z.R.
Od začiatku ako rodina
Ich biologickou matkou je jej partnerka. „Ja sa však cítim matkou rovnako. Obe sa o deti staráme. Nerozdeľujeme to. Ešte pred narodením detí si partnerka zmenila meno na moje, takže sa všetci voláme rovnako. Je to výhoda.“ Ako rodinu ich začala Zuzana vnímať veľmi skoro. „Pocit rodiny mám vždy, keď idem domov, a uvedomujem si tú hrdosť, keď na dverách vidím ceduľku – tu býva rodina R... Už je to dlhý čas, čo tam ťa ceduľka je, ale ja si to uvedomujem vždy, keď vchádzam do dverí.“ A keďže ona sama pracuje a Mariana je na materskej dovolenke, snaží sa jej čo najviac pomáhať po príchode z práce a cez víkendy. „Keďže ona je s nimi celý deň, tak sa jej snažím pomôcť a prebrať starostlivosť vždy, keď môžem. Či už je to cez voľné dni, v noci vstávam k deťom ja, aby si ona oddýchla, cez víkendy sa snažím robiť maximum,“ hovorí Zuzana s tým, že aj keď pôvodne chceli mať každá svoje dieťa, ďalšie už neplánujú. Pre deti sú ale mamy obe. „Oslovujeme sa tak, správame sa k sebe s úctou a rešpektom a nebojíme sa deťom hovoriť o tom, ako sa ľúbime navzájom, a rovnako prejavujeme lásku aj deťom. Budeme ich vychovávať v láske, tolerancii a úprimnosti.“
Prístup z Čiech
Vyslovene zlú skúsenosť našťastie podľa svojich slov nemá. „Aj v práci sú ľudia ústretoví v správaní ku mne. Čo si myslia, je mi jedno, ale navonok nepociťujem žiadne odsudzovanie. Dokonca kolegyne, ktoré majú deti, vravia, že to môže byť super, keď sme na deti dve ženy, predsa len, žena to má viac v sebe a nerieši. Mám výbornú skúsenosť aj s mojím zamestnávateľom. Napriek tomu, že právne som pre deti cudzí človek, môj zamestnávateľ sa k tomu postavil férovo a dostala som príspevok na narodenie detí, tak ako každý iný rodič v našej firme.“ Fakt, že sa k nej postavili ako k rovnocennému rodičovi, ju prekvapil a verí, že toto by na Slovensku čakať nemohla.
Aj to je teda jedna zo skúseností, že v Česku to ide a ľudia ich viac akceptujú. Situáciu na Slovensku pred referendom však veľmi sledujú, hoci sú v susednej krajine. „Prekvapuje má tá strašná nenávisť voči našej komunite. Keby nás ľudia poznali osobne, pochopili by, že sme úplne normálni, máme svoje problémy aj radosti.“
Okrem predsudkov ju však trápia aj niektoré legislatívne a praktické kroky, ktoré z ich situácie vyplývajú. „Najväčší strach mám z toho, že sa mojej partnerke niečo stane a ja prídem o ňu a zároveň aj o deti. Keďže právne som pre nich aj v Čechách cudzí človek, nemala by som na ne nárok. To je moja najväčšia nočná mora. Všetko ostatné sa zatiaľ dá zvládnuť a zvládame,“ dodáva s úsmevom.