Spoločné znaky Krista a Budhu:
– Potulní kazatelia, chudobní, obaja vo svojom živote zažijú rozhodujúci obrat, ktorý ich inšpiruje k zvestovaniu.
– Používajú hovorový jazyk, nie vtedajší nezrozumiteľný sakrálny jazyk.
– Nezanechajú písomný záznam svojho učenia.
– Sú v opozícii k náboženskej tradícii a formalistickým kňazom.
– Obaja apelujú na rozum a poznávacie schopnosti človeka, nie na dogmy a mystériá.
– Svet vysvetľujú cez zrozumiteľné podobenstvá či výroky.
– Spásu človeka nepodmieňujú „pravou vierou“, ale skutkami.
– Hlásajú cestu stredu medzi hedonizmom a asketizmom.
– Obaja za veľké pokušenie pokladajú moc a zaslepenosť a ukazujú cestu von z egoizmu.
– Vyslobodenie človeka podľa nich nebude dosiahnuté teoretickým špekulovaním, ale praktickou cestou.
Rozdielne znaky Krista a Budhu:
– Gautama Siddhárta pochádzal z bohatej, Ježiš Nazaretský z remeselníckej rodiny.
– Budha vyžaduje zrieknutie sa vôle k životu, Ježiš, naopak, apeluje práve na ňu.
– Budha pokladal svet za ničotný, Ježiš skôr za dobrý, hoci porušený.
– Budha vyzýva k obráteniu sa do svojho vnútra, Ježiš, naopak, k odvráteniu sa od seba – k druhým.
– Budha vyzýva na miernu askézu, zrieknutie sa alkoholu, Ježiš nie je askéta, sám pije víno a zúčastňuje sa na hostinách.
– Budhov život je dlhý, harmonický a úspešný, Ježišov krátky, plný nebezpečenstva, s bolestným koncom a (zdanlivo) neúspešný.
Zdroj: Hans Küng, Krédo
Avatar či moslim. Takto vnímajú Ježiša rôzne náboženstvá
Kresťanstvo
Ježiš Kristus je pre kresťanov plným človekom a plným Bohom zároveň. Na Vianoce sa oslavuje nielen jeho viditeľný príchod na svet (vtelenie), ale aj jeho príklon k človeku, ktorého svojou smrťou na kríži vykúpil z hriechov.
Kresťanské obdarovávanie sa na Vianoce odkazuje tiež na skutočnosť, že narodením Ježiša bolo ľudstvo obdarované tým najväčším možným spôsobom. Darca nám daroval predovšetkým sám seba. Ľudia, ktorým je viera v Ježiša Krista ako spasiteľa cudzia, sa môžu inšpirovať touto myšlienkou. Darca je viac ako dar. Ak dávame dar, dávajme tým nielen predmet, ale aj samých seba – svoju prítomnosť.
Židovstvo
V židovstve je Ježiš Kristus zvyčajne odmietaný – nevnímajú ho ako mesiáša (spasiteľa), na toho dodnes čakajú, má prísť až na konci času. No existujú aj výnimky. Tzv. mesiánski Židia zachovávajú tak židovské, ako aj kresťanské tradície a Ježiša Krista prijímajú ako mesiáša.
Islam
Korán hovorí o Ježišovi (po arabsky ISA) na mnohých miestach a vo veľkej úcte má tiež jeho matku Máriu. Ježiš je považovaný za jedného z najvýznamnejších prorokov islamu, za moslima, a dokonca za slovo Božie, ale v inom význame ako v kresťanstve. V ľudovom islame dokonca panuje presvedčenie, že v súdny deň bude Ježiš svedčiť proti kresťanom, pretože prekrútili jeho učenie. Zvláštne postavenie má však Ježiš v mystickej vetve islamu, v súfizme, kde je považovaný za vzor askézy a zjednotenie s Bohom.
Indická tradícia (hinduizmus a budhizmus)
Ježišovi Kristovi venujú len veľmi malú pozornosť. V niektorých smeroch vychádzajúcich z kultúrno-náboženského prostredia Indie je považovaný za jeden z avatarov (inkarnácie) boha Višnu.
Jaroslav Franc, teológ