Hlásateľka Nora Beňačková: Sovietski vojaci? Mysleli sme si, že sú z konkurzu
V hlásateľni si Nora Beňačková "odkrútila" aj august 1968 aj november 1989. Snímka: Avon
„Dobrý večer, milé deti.“ Široký úsmev a melodický hlas nasledovaný deduškom večerníčkom a rozprávkou na dobrú noc. Tak si pamätajú Noru Beňačkovú dnešní tridsiatnici. Tí starší aj ako hlásateľku československej televízie a možno aj ako moderátorku Televízneho klubu mladých. To bola vlastne aj jej prvá „ostrá“ pred televíznou kamerou. „Samozrejme, pocit zodpovednosti tam vždy bol, a aj kolená sa mi po prvýkrát triasli,“ spomína na priamy prenos z niekdajšej modrej synagógy v Bratislave, kde vtedy sídlilo jedno z televíznych štúdií. „Keďže som študovala hudbu a mali sme na konzervatóriu koncerty, skúsenosti s vystupovaním na verejnosti a s publikom som už mala.“
S televíziou najprv spolupracovala externe, po úspešnom konkurze sa stala jednou z prvých interných hlásateliek.
Bez čítačky
Živé publikum problémom nebolo, no v štúdiu si musela spočiatku trochu pomáhať. „Na druhej strane kamery som si predstavovala rodinu, známych alebo koncertnú sálu,“ priznáva Nora Beňačková, „a postupne som si vytvorila taký adresnejší vzťah aj s div...
Zostáva vám 85% na dočítanie.