V očakávaní ďalšieho dezinformovania verejnosti v súvislosti s uvedením dokumentárneho filmu od režiséra Róberta Kirchhoffa – Kauza Cervanová – na podnet redaktorky HN po zbavení mlčanlivosti na vlastnú žiadosť poskytujem toto stanovisko v trestnej veci ods. Ing. Miloša Kocúra a spol.
Vo svojej rozhodovacej činnosti sudcu, ktorú vykonávam od 1. januára 1990, som sa vždy riadil zásadou nezávislosti a nestrannosti. Nie inak som konal a rozhodol ako člen odvolacieho senátu aj v trestnej veci ods. Ing. Miloša Kocúra a spol. V tejto súvislosti môžem zodpovedne vyhlásiť, že v posudzovanej veci išlo výlučne o kriminálny čin, ktorý sa vyznačoval bezprecedentnou mierou brutality a veľmi ojedinelým motivačným pozadím konania páchateľov.
Zo svojej rozhodovacej praxe z minulosti by som mohol tento prípad porovnať azda len s prípadom usmrtenia šiestich členov vietnamskej komunity v Bratislave v roku 1994 alebo s prípadom sériového vraha Ondreja Riga zo začiatku deväťdesiatich rokov (páchatelia boli odsúdení na doživotné tresty).
Zdôrazňujem, že v žiadnom prípade nešlo o trestný čin s politickým podtextom spojeným s manipuláciou zo strany KSČ a jej predstaviteľov prostredníctvom vyšetrujúcich a justičných orgánov, ktorej verziu sa dlhodobo snažia prezentovať na verejnosti odsúdení Ing. Kocúr, Ing. Andrášik, Ing. Čerman a Ing. Bedač cez niektorých súčasných „politikov a novinárov“.
Práve opak je pravdou, pretože z obsahu spisu vyplýva, že plk. Michal Bóna ako náčelník Rady obranu okresu Nitra a aktivista OV KSS pre OS ZNB Nitra mal v rokoch 1978 – 1980 ovplyvňovať priebeh vyšetrovania v prospech ods. Ing. Čermana a ods. Ing. Bedača (v tom čase ich svokor). Odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky túto trestnú vec právoplatne ukončil rozsudkom 4. decembra 2006.
Tento rozsudok vzhľadom na uložené tresty mal evidentný odkaz – aj po tak dlhom čase od spáchania skutku konajúci sudcovia nemali pochybnosti o vine Ing. Kocúra, Ing. Andrašíka, Dúbravického, Ing. Čermana, Ing. Bedača a Lachmanna. Ubezpečujem, že nešlo zo strany odvolacieho senátu o žiadny akt pomsty, ale vyslovene o akt spravodlivosti. O akt spravodlivosti vo vzťahu k páchateľom, ale aj vo vzťahu k nebohej Cervanovej a k jej rodine a v neposlednom rade aj ku všetkým tým svedkom, ktorí počas celého konania, napriek neustálemu zastrašovaniu a ovplyvňovaniu zo strany odsúdených a ich príbuzných, mali až do konca odvahu povedať pravdu.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že niektorí odsúdení neustále na verejnosti proklamujú svoju nevinu aj prostredníctvom výsledkov na tzv. detektore lži, môžem uviesť, že aj J. H., ktorý bol v tejto súvislosti ako prvý väzobne stíhaný od 21. septembra 1976 do 31. marca 1977, sa podrobil tomuto testu s výsledkom „nehovorí pravdu, keď tvrdí, že nebol dňa 9. júla 1976 v Bratislave a v Mlynskej doline“. Ešteže vyšetrovateľ osvedčenými procesnými postupmi preukázal, že J. H. bol v čase spáchania skutku na úplne inom mieste a v úplne inej spoločnosti a trestné stíhanie proti nemu pre tento skutok zastavil.