Už viac ako 25 rokov vyšetruje zločiny. A desať rokov na základe týchto vlastných skúseností píše úspešné romány. Jeho pravú identitu pozná len pár ľudí a on na tom nič nemieni meniť. Po dvadsiatke kníh sa „vrhol“ aj na film a audioknihy. Dominik Dán.
Aj keď vaša pravá identita je stále tajná, je známe, že ste zamestnaný a napriek tomu napíšete dve skvelé knihy ročne. Kedy teda najčastejšie tvoríte?
Písané slovo si naozaj vyžaduje mimoriadnu spotrebu času. Stačí si len spomenúť, aké pôrody zažívajú niektorí z nás, keď majú napísať šesťdesiatstranovú diplomovú prácu, alebo hoci len rozsiahlejší referát či dlhší list. Nečudo, že písanie románov sa ráta na mesiace, niekedy na roky. Ale dá sa to stihnúť a popri tom sa dá stihnúť aj bežný život – je to o prísnom časovom harmonograme a o schopnosti ho poctivo dodržiavať. Samozrejme, stále platí stará, praxou potvrdená zásada, že najlepšou motiváciou je horiaci termín odovzdania rukopisu, vtedy sa píše najsvižnejšie.
To je pravda. Stephen King má napríklad v rohu malej izby svoj starý stôl a keď si zaň sadne, vie, že musí písať. A píše. Máte aj vy doma také miesto?
Poznám tú knihu od Kinga, volá sa O psaní, patrí medzi moje najobľúbenejšie, lebo až neuveriteľne často som sa v nej našiel. Samozrejme, že aj ja mám na písanie vyhradené miesto a podobne ako v jeho prípade je to obyčajný pracovný stôl s obyčajným počítačom. Nesmie chýbať zastrúhaná ceruzka a more papiera na poznámky.
Ako vyzerajú vaše poznámky? Máte nimi neskôr počas písania polepené steny alebo všetko priebežne digitalizujete v počítači?
Bez poznámok, náčrtkov a časových osí sa detektívka písať nedá, aspoň nie dobrá. Aj ja používam more poznámok a ku koncu každého románu sa mi kopia na stole, ale netapetujem si nimi pracovňu, ostávajú poruke na stole a po skončení práce ich zbalím do obalu a idú do zásuvky určenej na archiváciu. Ani neviem prečo si takmer všetku písomnú prípravu odkladám, ale robím to tak od prvého románu.
Identita spisovateľa nie je známa. Snímka: publixing.com
Pri dokončení jednej z vašich prvých kníh Červený kapitán ste napríklad povedali, že príprava vám trvala rok. Čo znamená taký proces?
Ako u mňa prebieha proces prípravy na nový román vám prezradím v deň, keď výrobcovia Becherovky prezradia receptúru, ako tento likér vyrábajú – inak povedané, pýtate sa ma na niečo, čo sa bežne označuje ako know-how, a to vám nikto rozumný neprezradí. Čo sa Kapitána týka, trvalo to tak dlho preto, lebo som súbežne s ním pracoval aj na ďalšom románe a na inom skutočnom prípade, ktorý sme vyšetrovali, takže som si musel veľmi prezieravo deliť čas.
Nemáte preto v takýchto prípadoch niekedy chuť sa na to vykašľať?
Ešte stále ma písanie baví a stále mi ostáva dosť času aj na relaxovanie inak. Takže, zatiaľ sa na nič nehodlám vykašľať a budem sa snažiť zachovať si súčasný rytmus čo najdlhšie.
Je veľa právnikov či lekárov, ktorí sa dali na písanie príbehov z „ich prostredia”. Viete však o nejakom „detektívkarovi“, ktorý podobne ako vy píše či písal z vlastnej kriminalistickej praxe?
Aby som povedal pravdu, tak naozaj osobne nepoznám nikoho z našej brandže, kto by písal romány. Viem o jednom kolegovi z protidrogovej jednotky, napísal román s drogovou tematikou, ale osobne sa nepoznáme.
Nedostali ste sa do problémov s nadriadenými, keď ste začali využívať staré spisy ako podklady pre vaše knihy?
Nevyužívam staré spisy, ani raz som ešte nebol v policajnom archíve. Využívam iba svoje spomienky a zápisky – samozrejme, aj spomienky a zápisky mojich kolegov – a to nie je trestné. Okrem toho, pri opisovaní niektorých skutočných praktík vo vyšetrovaní si dávam naozaj veľký pozor, aby som neporušil služobné tajomstvo, takže zo strany nadriadených sa skôr stretávam s pomocou než problémami.
Ktorý prípad vám najviac utkvel v pamäti? Bola už o ňom napísaná aj kniha?
Zatiaľ najzaujímavejší bol prípad masového vraha Ondreja Riga, knižne som ho spracoval v jednom z prvých románov Beštia.
Pred 10 rokmi záver vašej prvotiny Popol všetkých zarovná naznačuje, ako ste sa k jej napísaniu mohli dostať. Ako pravdivé sú vaše romány?
Prepáčte, ale ja nikdy neodpovedám na otázky týkajúce sa pravdy v mojich románoch. Už som to niekoľkokrát vysvetľoval, takže ani teraz sa pravdy nedočkáte.
Skúsim inak. Ak ste sa zúčastnili aj na vyšetrovaní vraždy Eliáša či Malého Pavúka, neskúšali vás napríklad SIS-kári „odradiť” od vydania titulu?
Nikto ma nikdy neodrádzal od písania, lebo každá moja kniha sa začína slovami, že príbeh a osoby sú vymyslené... a z tejto základnej myšlienkovej premisy všetci dotknutí vychádzajú. Akákoľvek reakcia z ich strany by iba potvrdila pravdivosť príbehu a takú radosť mi nikto neurobí. Ani novinárom – tí by si zgustli.
Ak sú teda vaše postavy v knihách založené na reálnych ľuďoch – schudne niekedy postava Váňa?
Keď Sherlock Holmes odhodí svoju fajku a Nero Wolfe prestane polievať svoje orchidey, tak schudne aj Váňa, ale zatiaľ nie je dôvod meniť zovňajšok mojich protagonistov. Dosť dlho mi trvalo, kým som ich vyfarbil a teraz by som ich mal prestriekať? Radšej nie!
Práve sa chystá film Červený kapitán na motívy vašich kníh. Spolupracujete na tom aktívne?
Opravím vás, práve sa natáčajú dva filmy a ďalšie dva sú v príprave. Ak ma nejaký producent alebo režisér požiada o spoluprácu a odborné konzultácie, rád pomôžem, ale deje sa to tak zriedka, že to ani nestojí za reč – o spolupráci nemôže byť ani reči, o aktívnej už vôbec nie.
Čo vy a audioknihy? Bolo vás treba zlomiť, aby ste súhlasili s vydávaním vašich kníh v podobe hovoreného slova?
Vôbec nie. Mne sa audioknihy veľmi páčia. Hovorené slovo ma priťahovalo už ako chlapca a poznal som všetky rozhlasové hry pre mládež z toho obdobia. Nebolo treba ma lámať, stačilo iba prísť s konkrétnym projektom a všetko sa mohlo rozbehnúť – čo sa aj stalo. Je to príjemný pocit oživiť niečo, čo som napísal pred desiatimi rokmi a už som aj skoro zabudol, o čom to bolo. Priznám sa, že celé som ich ešte nepočul, ale venoval som im pekných pár hodín a som presvedčený, že milovníci detektívok si prídu na svoje.
Vypočujte si ukážky nových audiokníh Dominika Dána:
Popol všetkých zarovná
Básnik
Na konte máte dvadsiatku kníh, filmy, audioknihy. Plánujete nejaké novinky alebo zmenu štýlu?
Ak chcete rozosmiať Pána Boha, oboznámte ho so svojimi plánmi do budúcnosti. Nič neplánujem a zmenu štýlu už vôbec nie.
Tak napríklad Jo Nesbo píše detské knihy, J. K. Rowling, naopak, zasa detektívky. Nedostanete aj vy niekedy chuť vyskúšať si napísať niečo iné?
Chuť som už dostal, aj som sa pokúsil, aj na tom priebežne pracujem, ale kedy to bude hotové a či to vôbec niekto vydá, je otázne. Pretože nič neplánujem ani sa o tom nebudem viac rozpisovať.
Pred rokmi ste povedali, že „s golfom začnem až po šesťdesiatke“. A to je tento rok. Vyberáte si teda už vhodné golfové ihrisko?
S tým mojím vekom sú večné patálie. Keď môj vydavateľ vydával moju prvotinu, došlo k chybe v údaji o roku môjho narodenia, ale napokon sme sa rozhodli, že než máme niečo opravovať, vysvetľovať a vnášať chaos do takej nepodstatnej záležitosti, necháme to radšej tak, veď Dominik Dán ako fiktívna postava koniec koncov môže mať toľko rokov, koľko chceme. V skutočnosti mám menej, takže na golf sa ešte nechystám. Ale prezradím vám, že som si kúpil kolobežku pre dospelákov – je to oveľa väčšia haluz než golfové palice, to mi verte!
Rozhovor poskytlo vydavateľstvo Publixing Ltd., ktoré v týchto dňoch vydalo nové audioknihy Dominika Dána Popol všetkých zarovná a Básnik.