Smith? To je druhé meno pre kapitalizmus
Meno Adama Smitha je pre mňa synonymom pre kapitalizmus. Musím však priznať, že prvé kontakty s jeho teóriou ma príliš nenadchli. Nie že by som proti nej niečo mal, problém bol v tom, že sa objavila na predmete s názvom Politická ekonómia. Ten bol celý zameraný na vysvetlenie (pre mňa už vtedy neakceptovateľného) faktu, že socialistické (respektíve komunistické) spoločenské zriadenie je to jediné správne. Navyše som študoval na Technickej univerzite a všetko, čo zaváňalo ekonómiou, sa mi zdalo pre mňa úplne zbytočné.
Na druhej strane, vyrastajúc v socializme a vidiac všetky jeho nedostatky, ideologické a aj ekonomické, považoval som vždy kapitalizmus za spoločenské zriadenie snov. A krátko po rozpade socializmu som sa pustil do spoluvytvárania voľného trhu. Veľmi som veril a naďalej verím v jeho schopnosti. Nakoniec oblasť – informačné technológie, v ktorej po celý život pracujem, je tá, v ktorej je veľmi silná konkurencia. Prakticky v nej nie je regulácia a neexistujú monopoly. Aj keď niektoré mimoriadne úspešné firmy sa monopol niekedy snažia vytvoriť, vzhľadom na dynamiku prostredia a prílev noviniek sa im to darí vždy len na krátky čas.
Po čase som sa od technických pozícií dostal k riadiacim. A s tým sa vytratil aj môj odpor k ekonómii, začal som sa viac zaujímať o teoretické základy fungovania spoločnosti. Tak som sa opäť, už oveľa pozitívnejšie naladený, dostal k Adamovi Smithovi a jeho nasledovateľom z Rakúskej školy Ludwigovi von Mises a Friedrichovi Hayekovi. Uvedomil som si, že moja celoživotná viac-menej intuitívna viera v individualizmus a „common sense“ je pekne previazaná s ekonomickými fundamentmi kapitalizmu, tak ako ich opísal Adam Smith na princípe samoregulujúceho voľného trhu. A tiež tak, ako ju doplnili jeho nasledovníci o množstvo ďalších princípov a vysvetlení, prečo tieto fundamenty majú platnosť aj dnes.
Tým, že mám vlastnú skúsenosť zo socializmu, nechápavo krútim hlavou nad neustálym prílevom regulácií tam, kde nemajú žiadne opodstatnenie. Netvrdím, že voľný trh je možný v každej oblasti fungovania spoločnosti, ale som presvedčený, že skoro v každej áno. A je našou povinnosťou, a povinnosťou najmä politikov, aby sa snažili vyskúšané a dobou overené princípy aplikovať v čo najširšej možnej miere. Často je na to potrebná len dostatočná informovanosť, respektíve rovnocenný prístup k informáciám pre všetky strany. Voľný trh, tak ako ho opísal Adam Smith, nie je strašiakom, ako nás presviedčali v socializme, ale cestou k prosperite. Myslím si, že keď nič iné, tak vývoj Slovenska za posledných 20 rokov je toho presvedčivým dôkazom. „Neviditeľná ruka (trhu)“ ukázala viac, ako viditeľné výsledky. Vďaka, Adam Smith.
Ondrej Smolár,
výkonný šéf Soitronu
V roku 1986 absolvoval štúdium odboru robotika na SVŠT (dnes Slovenskej technickej univerzite). Do roku 1990 pracoval vo výpočtovom stredisku Hydrostavu. V roku 1991 sa podieľal na založení spoločnosti Tronet a neskôr aj jej nástupcu Soitron, kde mal na starosti vybudovanie technického úseku. V súčasnosti je predsedom predstavenstva a od roku 2007 výkonným riaditeľom spoločnosti.
Smith by sa dnes čudoval
V roku 1992 som pre isté noviny povedal, že „etika a morálka podnikania sú konkurenčná výhoda“, čím som vlastne citoval Adama Smitha. Vtedy som sa s týmto výrokom nevyhol úškľabkom.
V postsocialistickom Česko-Slovensku sa v tom čase o zakladateľovi ekonómie zrejme veľa nevedelo. Ľudia boli v omámení zo slobody podnikania a mnohí si termín trhové hospodárstvo vykladali ako: trhni si, čo môžeš. A tak podnikatelia „trhali“ produkty od dodávateľov, podnikanie sa rúcalo, pretože druhotná platobná neschopnosť geometricky rástla, firmy padali jedna za druhou.
Medzičasom k nám Smithove myšlienky prenikli hlbšie. Len nedávno vzniklo hnutie zdôrazňujúce Smithove etické postoje, sústredené na vzájomné pochopenie ľudí vo vzťahoch. Smith však inšpiruje aj inak: ako kritik vládnych reštrikcií, ktoré podľa jeho názoru bránia expanzii priemyslu. Mal zásadné výhrady proti množstvu praktík, ktoré sa neskôr začali spájať s kapitalizmom, ako napríklad moc a vplyv veľkých podnikov a dôraz na kapitál na úkor práce. Smith zároveň veril, že hoci sú ľudia často vedení lakomstvom a sebeckými pohnútkami, konkurencia na voľnom trhu pôsobí v prospech spoločnosti ako celku.
Ak by sme dnes mohli viesť zo Smithom akúsi interaktívnu debatu, mnohému by sa čudoval. Nemohol predvídať doslova ignoranciu princípov morálky a etiky podnikania, ani to, že do ekonomiky bude takou veľkou mierou zasahovať politika, nemohol tušiť, do akej miery porastie korupcia, ako budú prevládať osobné záujmy vplyvných jedincov nad spoločenskými. Ľudstvo sa však vždy vedelo vyrovnať s dôsledkami pochybení a vrátilo svetu jeho rovnováhu. Aj dnes cítiť úsilie vymaniť sa z krízy a nastoliť správnu cestu aj v zhode s novodobými mysliteľmi i s rešpektovaním Smitha a iných znalcov života. Som presvedčený, že jeho dielo by mal poznať celý dnešný podnikateľský svet. Práve preto, že hovoril nielen o bohatstve, ale aj o morálke.
S viacerými jeho výrokmi však možno i polemizovať. Známy je jeho výrok o tom, že „pri zamestnaní nižšieho druhu celá rozkoš práce tkvie v odmene za ňu“. Poznáme predsa mnohých podnikateľov, ktorí do podnikania vkladajú svoj um, kus seba a svojho života. A nehľadia na odmenu, na osobný profit. Dokonca morálka a etika podnikania nadobudli aj črty charitatívnosti a ochoty pomáhať slabším.
Štefan Kassay,
predseda Dozornej rady I.D.C. Holding, a. s.
Je členom Európskej akadémie vied a umení, vedec,
podnikateľ a pedagóg.
Ovplyvnil Reagana a Thatcherovú. A aj nás
Vplyv Adama Smitha na ekonomickú teóriu, ale aj prax hospodárskej politiky, bol a stále je významný a zásadný. Jeho kniha Bohatstvo národov z roku 1776 bola prelomová ani nie tak kvôli originalite jednotlivých myšlienok, ale skôr kvôli tomu, že systematickým spôsobom vysvetlila fungovanie ekonomického systému ako celku a významne spochybnila predchádzajúce čiastkové a prekonané teórie, najmä merkantilizmus. Adam Smith je právom považovaný za zakladateľa ekonómie ako vedy a jeho dielo je dielom nadčasovým, bez ohľadu na to, že viaceré jeho závery a tvrdenia boli časom prekonané (napríklad pracovná teória hodnoty).
Za najvýznamnejšie a nadčasové dedičstvo ekonomického diela Adama Smitha môžeme považovať jeho systematický výklad významu deľby práce, podporu a ochranu slobodného trhu a slobodného obchodu. Slobodný trh a konkurencia je v jeho teórii chápaná ako spontánny poriadok, ako usporiadanie, ktoré napĺňa ideály slobody a rovnosti a zároveň vedie k ekonomickej prosperite a rastu. Aj vďaka jeho dielu sa na konci osemnásteho storočia hospodárska politika vo Veľkej Británii, ale aj inde vo svete, odklonila od politiky ochranárstva a obmedzovania slobodného obchodu a podnikania, ktorá prevládala dovtedy a okrem partikulárnych skupinových záujmov bola teoreticky podložená najmä merkantilizmom.
Renesanciu záujmu o Smitha oživila kríza keynesiánskej politiky na konci sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Jeho myšlienky výrazne ovplyvnili ekonomickú politiku Reaganovej administratívy, aj Thatcherovej vlády.
Dnes je situácia zase iná. Oslavovať Adama Smitha sa mnohým ľuďom zdá nenáležité, keďže kapitalizmus sa nachádza v kríze a Smith je jeho prvým apologétom. Takémuto záveru nahráva aj pomerne rozšírený názor, že hlavnou príčinou dnešných ekonomických a sociálnych problémov je neregulovaný, alebo nedostatočne regulovaný, teda slobodný trh. Ak niečo bežne informovaní ľudia zo Smithovho diela vôbec poznajú, tak je to celkom určite téza o slobodnom trhu ako nástroji napĺňania egoistických záujmov ekonomických aktérov. Odtiaľ je už potom krátka cesta k obviňovaniu ochrancov slobodného trhu nielen z dnešných problémov, ale aj z intelektuálnej slepoty a hluchoty, necitlivosti a egoizmu.
Všetko je však inak. Dalo by sa veľmi preukázateľne argumentovať, že to, čo tu dnes máme, nie je slobodný trh. Miera regulácie, prerozdeľovania, ale aj zadlženia je dnes taká, ako nikdy v histórii ľudstva. A ak aj platí, že regulácia v niektorých oblastiach (napríklad v bankovníctve) zlyhala, alebo bola nedostatočná, tak je to zlyhanie štátu, a nie zlyhanie trhu.
Ak teda za dnešné problémy primárne nemôže slobodný trh, tak už vôbec za ne nemôže Adam Smith.
Ivan Mikloš,
poslanec a ekonóm
Jeho politická kariéra sa začala v 90. rokoch v Občianskej demokratickej únii, pokračovala v Demokratickej strane, dnes je podpredsedom SDKÚ-DS. Časopis Euromoney mu udelil titul Minister financií roka 2004. Počas druhej Dzurindovej vlády ako minister financií pripravil najväčšiu daňovú reformu na Slovensku – zavedenie rovnej dane. Druhýkrát šéfoval rezortu financií za vlády Ivety Radičovej a v súčasnosti pôsobí ako opozičný poslanec.