Ste autorkou už druhej knihy o introvertoch. Prečo ste sa tejto problematike začali venovať?
Často pracujem s tichými ľuďmi, ja sama som introvertka. Komunikácia a osobnostný rozvoj patria medzi najdôležitejšie témy, ktoré v pracovnej oblasti riešim. Takže som sa, samozrejme, týmito otázkami zaoberala podrobnejšie. A zistila som, že neexistujú poradcovia či publikácie, ktoré by introvertom radili. Akoby boli neviditeľní. A v mysli sa mi čoraz častejšie vynárala otázka: aké sú rozdiely medzi introvertmi a extrovertmi a čo konkrétne by im mohlo vo vzájomnej komunikácii pomôcť? Bolo to ako hľadanie pokladu – so šťastným koncom.
Vy sama priznávate, že ste introvertka. Kedy ste si to prvýkrát uvedomili?
Bol to vývoj. Ako študentka, vedkyňa, manažérka aj koučka som to vnímala najmä v reči: opakovane som zisťovala, že som iná ako moji extrovertní kolegovia. Úplne jasne sa tento môj „malý rozdiel“ ukázal, keď som pracovala vo veľkej medzinárodnej organizácii, kde som mala veľmi inteligentného a veľmi extrovertného šéfa. Bol to naozaj príjemný zážitok: keďže sme sa v štýle práce dobre dopĺňali, s mnohými problémami sme dokázali výrazne pohnúť.
Urobte si osobnostný test aj vy. TU.
Čo vás však počas vášho výskumu a písania knihy najviac prekvapilo?
Jednoznačne čísla: 30 až 50 percent z každej populácie – či už na Slovensku, v Japonsku, alebo v Brazílii – sú introverti. Často si myslíme, že tí „tichí“ sú v menšine. Ale to nie je pravda, introverti sú len menej nápadní. Očividne však v spoločnosti potrebujeme pestrosť, teda aj introvertov, aj extrovertov, aby sme ako celok boli úspešní. Aj preto evolúcia neurobila zo žiadneho typu osobnosti menšinu.
Ste autorka kníh, trénerka, pedagogička. Ako sa teda žije introvertke v napohľad extrovertných profesiách?
Primerane možnostiam. Dbám na to, aby som nemala viac ako dva verejné výstupy týždenne. Zvyšný čas venujem koučovaniu, písaniu a plánovaniu. Mám dvoch úžasných ľudí, ktorí ma podporujú – môjho manžela a moju asistentku. Okrem toho pri plánovaní dňa si vždy vyhradím chvíľky len pre seba, teda bez iných ľudí. Sú to malé oázy, kde si môžem vydýchnuť a načerpať nové sily. Pretože pre ľudí, s ktorými pracujem, potrebujem byť vždy čerstvá.
Veľmi dôležité však je, že môžem robiť prácu, ktorú mám rada. Navyše, keď vidím, že pomáha iným. Takáto skúsenosť, teda zmysluplná práca, dodáva veľa energie rovnako introvertom ako extrovertom.
Snímka: archív S. Löhken
Ktoré z pozitívnych čŕt introverzie využívate v živote a v kariére?
Moje publikum alebo účastníci tréningov hovoria, že sa viem dobre nastaviť na ich potreby. Tiež som si uvedomila, že sa medzi nami rýchlo vybuduje dôvera. Možno je to skutočnosťou, že ani ja si nepotrpím na verejné vystupovanie. Takže namiesto predvádzania svojich schopností sa zameriavam na ľudí a obsah, ktorý je pre mňa dôležitý. Niektorí mi hovoria, že to cítia. A som celkom systematická a vytrvalá, takže sa nevzdávam ani pri ťažkostiach.
A čo negatívne črty, čo vám robí najväčšie problémy?
Môj manžel je extrovert. Chcela by som mať jeho schopnosť vyraziť po náročnom dni von medzi ľudí alebo niečo podniknúť. No nefunguje to. Tiež mám, ako mnohí introverti, v mozgu akési centrum obozretnosti. Takže by som chcela byť niekedy odvážnejšia. Ale to je krása takpovediac zmiešaného tímu, a to aj v manželstve. Môj manžel mi často ukazuje, že život nie je až taký nebezpečný.
Nakoľko sa dajú tieto črty ovplyvniť či dokonca zmeniť?
Intro- a extroverzia sú vrodené a rozdiely sú merateľné aj biologicky. Pri introvertoch prebieha väčšia aktivita v častiach mozgu, kde sú umiestnené myslenie, porovnávanie, učenie a riešenie problémov. Preto títo ľudia citlivejšie reagujú na podnety vonkajšieho sveta. Popri biologických danostiach svoje robí aj prostredie, v ktorom ľudia vyrastajú. Či vo veľkej hlučnej rodine, alebo len s utiahnutými rodičmi. Nesmieme zabúdať na to, že narodením sa vývoj nášho mozgu zďaleka nekončí. Osobnostní psychológovia označujú vplyv okolitého prostredia ako „druhú prírodu“. Niekedy sa naša osobnostná pozícia počas života na škále intro- a extroverzie posúva. Ale iba trochu. Samotná podstata intro- alebo extroverzie patrí k jadru osobnosti a je zakorenená tak hlboko ako to, či sme muž, alebo žena. Psychológovia hovoria o „severe a juhu osobnosti (temperamentu)“, keď hodnotia význam intro- a extroverzie.
Ako to funguje v medziľudských vzťahoch – obklopujú sa introverti introvertmi alebo práve naopak?
Pozrite, v konečnom dôsledku, keď to zjednoduším, sú ľudia stádovité zvieratá. To znamená, že nikto z nás nemôže byť dlho šťastný bez ľudskej spoločnosti. Líšime sa takpovediac iba v dávkovaní intro- a extroverzie. A nesmieme zabudnúť, že každé „stádo“ je zmiešané a introverti žijú po stáročia úspešne spolu s extrovertmi. Natoľko úspešne, že v každej spoločnosti majú pomerne rovnaké zastúpenie. Aj preto sa môj extrovertný muž stará, aby som sa cez víkendy dostala do spoločnosti, aj keď to sama nepovažujem za nutné. A naopak, ja ho niekedy presvedčím na tiché rozjímanie s knihou na gauči.
Prečítajte si aj:
Nie sme mimo. Sme len introverti
Prečo podľa vás v poslednom období stúpa záujem o túto oblasť?
V mnohých krajinách je momentálne trend, že ľudia chcú objaviť samých seba, chcú žiť osobitý život. Ako som spomínala, spoznanie toho, či je človek introvert, alebo extrovert, je podobne dôležitá otázka ako to, či som muž, alebo žena. No na rozdiel od pohlavia nie je otázka osobnosti natoľko zaťažená tradíciami a očakávanými rolami. Aj preto je zábavnejšie zaoberať sa otázkou, čo to znamená, keď som introvert, extrovert alebo centrovert.
Spomenuli ste centrovertov, tejto skupine sa venuje asi najmenej pozornosti. Plánujete ju v budúcnosti skúmať podrobnejšie?
V mojej knihe Introverti a extroverti po prvýkrát opisujem centrovertov trochu podrobnejšie. Vďaka tomu, že sa nachádzajú medzi introvertmi a extrovertmi, sa im dostáva málo pozornosti. No práve táto pozícia súčasne zaisťuje stabilitu a mobilitu. Stabilitu preto, pretože vzruchy v mozgovej kôre majú naformátované oveľa vyrovnanejšie ako introverti či extroverti. Flexibilitu preto, lebo centroverti konajú niekedy skôr ako extroverti a niekedy skôr ako introverti. Aj preto ich život má veľa čo do činenia s rozmanitosťou a vyrovnanosťou. Je to fascinujúca téma.
Akí ľudia navštevujú vaše prednášky a kurzy najčastejšie?
Je to veľmi rozdielne. Pracujem pre riadiacich manažérov a prednášam na veľkých podujatiach. Ale veľa klientov nachádzam aj v oblasti vedy či verejnej správy. No táto téma je zaujímavá pre rôznych ľudí z mnohých oblastí života, cítim to na ohlasoch, keď v rámci vydavateľstva prednášam na knižných veľtrhoch alebo priamo v kníhkupectvách. Beriem túto prácu ako veľké privilégium – možnosť iných sprevádzať pri tom, ako sa lepšie spoznávajú a nastavujú si podľa toho život.
Sú teda povolania, ktoré sú typické pre extrovertov a naopak?
Áno, niektoré profesie obzvlášť priťahujú jednu zo skupín. Medzi politikmi sa predpokladá skôr prítomnosť extrovertov, medzi vedcami zas introvertov. Ale napriek tomu sú aj v týchto oblastiach prekvapenia: naša (nemecká, pozn. redakcie) kancelárka Angela Merkelová je špičková politička a pritom introvertka. A vedci Francis Crick a James Watson, ktorí za objav DNA svojho času dostali Nobelovu cenu, sú veľkí extroverti. Pri výbere povolania je skôr dôležité, aby vás práca bavila a aby ste sa svojmu typu osobnosti nespreneverili. Preto napríklad páni Crick a Watson o všetkom so svojimi kolegami diskutujú. A pani Merkelová veľmi dbá na súkromie, kde si môže od neustálej pozornosti a komunikácie oddýchnuť.
KTO JE SYLVIA LÖHKEN
Nemecká lingvistka a koučka. Študovala germanistiku, romanistiku, lingvistiku a nemeckú literatúru. Pôsobila ako docentka germánskej lingvistiky na Univerzite Keió v Tokiu. Po návrate pôsobila na manažérskych postoch v Nemeckej akademickej výmennej službe. Od roku 2003 funguje aj ako trénerka a poradkyňa v oblastiach komunikácie a životného a kariérneho plánovania. Venuje sa skúmaniu osobnostných čŕt, jej knihy Sila introvertov (2013) a Introverti a extroverti (2014) vyšli i v českom preklade.