Do svojej kancelárii nás tento raz pustil Miroslav Remeta, majiteľ spoločnosti Dúha a predseda predstavenstva spoločnosti Ekofin Slovakia.
Pri slovnom spojení „moja kancelária“ je Miroslav Remeta tak trochu v schizofrenickej pozícii. Má totiž dve – jednu v Prešove, kde začínal a ktorá je podľa jeho slov o niečo útulnejšia. A druhú v Bratislave, kde však, paradoxne, trávi viac času. „Obe som si zariaďoval sám, keďže je to priestor, v ktorom presedím neraz hodiny. Aj preto si ich vyberám sám, komunikujem s architektom alebo dizajnérom,“ vysvetľuje. Kombinácia svetlého nábytku a lesklej látkovej tapety na jednej stene s čiernou lakovanou skriňou s nápadným vzorom určite nepatrí k tradičným kanceláriám topmanažérov. „Mám rád trošku extravagancie, ale pri zariaďovaní sa riadim najmä pocitom a intuíciou,“ priznáva.
Stôl bez počítača
Dominantou je rozhodne veľký pracovný stôl, ktorý je však, prekvapivo, takmer prázdny. A chýba na ňom mantra modernej doby – počítač. „Používam iPad a využívam aj možnosť synchronizácie všetkých mobilných zariadení, keďže často cestujem,“ vysvetľuje absenciu klasického monitora či klávesnice. Aj sparťanský poriadok má svoj dôvod. „Nerád si usporiadavam veci na stole, preto sa ich snažím mať čo najmenej. A pracovné záležitosti posúvam čo najskôr ďalej na svojich manažérov.“ Veľký stôl má ešte aj ďalšie výhody. „Tento priestor vnímam najmä ako rokovací a myslím si, že pri obchodných rokovaniach obe strany oceňujú, keď nesedia tesne oproti sebe. A často tu riešime nové projekty a na rozľahlom stole sa dobre prezerajú napríklad skice či iná dokumentácia.“
Zápcha na ceste nehrozí
No najmä chce v práci tráviť len ten najnutnejší čas, ktorého je podľa neho i tak ešte stále priveľa. „Aj preto tu nenájdete súkromné veci, fotografie a podobne, tie mám v iných priestoroch ako v kancelárii.“ Pritom tá v jednom z biznis centier, v ktorej stojíme, je už jeho druhá v Bratislave. „Najprv sme sídlili v centre mesta v historickej budove. Ale aj kvôli logistike sme sa presťahovali,“ hovorí Miroslav Remeta. No súčasná poloha má viacero výhod. „Okrem toho, že máme v blízkom okolí stavebné firmy či ďalšie inštitúcie, s ktorými úzko spolupracujeme, z okna vidím na Prístavný most a výjazd z Bratislavy. Preto nemusím ani počúvať rádio a viem, či je ešte zápcha alebo už môžem vyraziť,“ smeje sa.
Malá zbierka „motýľov“
„Jediné ,doplnky´, ktoré tu mám, sú základné kamene z projektov, čo sme realizovali. Prvý sa mi dostal do rúk asi pred pätnástimi rokmi, keď som ešte pôsobil v Inžinierskych stavbách. Vtedy mi napadlo, že by to mohla byť zaujímavá spomienka. A odvtedy sa mi, najmä v prešovskej kancelárii, nahromadila už slušná zbierka. Mám tam napríklad základný kameň z tunela Branisko, ku ktorému som sa dostal v poslednej fáze. Ale aj pamiatku na výstavbu priemyselného parku v Kechneci, závodu KIA v Žiline či z posledných dokončených ako tunel Višňové alebo rekonštrukcia električkových tratí v Košiciach. Z tej máme okrem kameňa aj kúsok koľajnice.
Pevne dúfam, že o takých desať či pätnásť rokov sa už nebudú kopiť v kancelárii mne. Ale že sa mi podarí firmu dostať do takého štádia, keď gro obchodných záležitostí budú riešiť už mladší manažéri. A potom možno urobíme malý showroom, kde táto zbierka bude prezentovať naše úspechy (smiech).“