Sú mladí a úspešní. V zahraničí však našli viac príležitostí ako doma. Postupne prinášame príbehy štyroch slovenských „mozgov“. Ich skúsenosti v cudzine, ako aj názor na snahu vlády prilákať expertov naspäť na Slovensko pomocou finančných príspevkov. V prvom sme predstavili jadrového fyzika v juhoafrickej Pretórii, dnes vás zoznámime s Nadiou Laurinci.
Keď sa rozprávate s touto mladou dámou, chtiac-nechtiac pookrejete na duši. Najmä kvôli tomu, koľko nádeje do Slovenska a Slovákov vkladá. A nie sú to nejaké naivné predstavy. Nadia Laurinci má totiž za sebou okrem práce na Wall Street aj množstvo projektov. Startupmi na vývoj aplikácií do mobilov počínajúc, problematikou výživy ľudstva zďaleka nekončiac. „Slovensko má veľkú výhodu, že má v zahraničí neutrálny kredit. Mnohí nás vnímajú ako také Švajčiarsko východnej Európy,“ hovorí rodáčka z Nitry, ktorej útočiskom sa na desať rokov stali Spojené štáty americké.
Od milionárov k mladým talentom
Po ročnej stáži ešte na gymnáziu sa totiž rozhodla v USA študovať obchod. Po prestížnej Wharton School Pensylvánskej univerzity, ktorú skončila s vyznamenaním, jej kroky, akosi prirodzene, smerovali na Wall Street. Začínala v rámci banky Goldman Sachs, kde sa venovala investičnému poradenstvu. „Pracovala som s takzvanou ultrabohatou vrstvou, teda ľuďmi, ktorí majú na účtoch vyše 50 miliónov dolárov a chcú, aby sa im niekto venoval. Radili sme im, ako investovať do akcií, bondov, do rôznych komodít,“ vysvetľuje.
Po niekoľkých rokoch sa rozhodla vražedné tempo vymeniť za väčšiu kreatívu. „Napojila som sa na univerzitný klub v New Yorku, kde som spoznala môjho mentora Kaihana Krippendorffa, niekdajšieho konzultanta v McKinsey´s. V tom čase mal už vlastnú consultingovú firmu a začali sme spolu robiť na rôznych projektoch,“ hovorí Nadia Laurinci. So širokým záberom. Či už to bol Outthinker, v rámci ktorého zabŕdla do vývoja aplikácií pre mobilné telefóny. Alebo Sandbox, v rámci ktorého združovali tisícky mladých talentov z celého sveta a snažili sa z nich vychovať globálnych lídrov.
Je to o príležitostiach
Ak sa vám zdá rozptyl priveľký, Nadia vás s úsmevom presvedčí, že každý človek má veľa talentov. „Dnes môžete mať aj štyri kariéry naraz, len si to musíte zorganizovať. Ide o to byť aktívny,“ dôvodí dáma, ktorá v duchu tohto hesla zvláda niekoľko vecí naraz. Momentálne tak niekdajšia „lovkyňa mozgov“ (ktorá sa medzičasom presťahoval do Európy) okrem vlastnej agentúry Laurinci & Company stojí aj za projektom Thought For Food. V rámci neho pomáha budovať sieť ľudí, ktorí sa aktívne snažia vyriešiť výzvu, ako sa nám v roku 2050 podarí uživiť deväťmiliardovú svetovú populáciu.
Viac o Nadii Laurinci a jej aktivitách sa dozviete v rozhovore TU
Pri tom všetkom sa denne stretáva a komunikuje s veľkým množstvom ľudí, medzi nimi aj mnohými Slovákmi. Aj takými, čo skúšajú šťastie v zahraničí. Čo ich podľa nej najčastejšie vyháňa z domu? „Je tam viacero faktorov, ale myslím si, že prevláda pocit, že vo svete vládne meritokracia. Teda, že ak tvrdo pracuješ, tak sa uplatníš a tvoja práca bude ocenená,“ uvažuje Nadia. Práve väčšie množstvo príležitostí je podľa nej kľúčovým dôvodom.
I keď sama prišla na to, že to vždy neplatí. „Aj v Nemecku, Švajčiarsku či USA je to niekedy o šťastí a o známostiach. Človek nemôže mať ružové okuliare. No ak sa nevzdá, časom by to malo vyjsť.“
Stabilita nám praje
Ak sme na začiatku spomínali Nadin neutíchajúci pozitivizmus, neopúšťa ju ani v tejto otázke. „Viem, že mnohí Slováci, ktorí sú úspešní v zahraničí, hľadajú možnosť, ako sa prepojiť opäť so Slovenskom. Máme silné národné cítenie,“ hovorí. Preto nevylučuje, že sa budú vracať domov. „Keď sa na to pozrieme v globálnej rovine, tak máme u nás veľmi dobré prostredie na rozbeh – ekonomická aj politická situácia sú stabilné, človek sa tu cíti bezpečne. A ľudia sa dokážu presadiť aj v oveľa horších podmienkach, napríklad v krajinách, kde sú konflikty.“
A myslí si, že pri uvažovaní o návrate u šikovných Slovákov nejde ani tak o peniaze. Skôr o dlhodobú možnosť uplatniť sa a tvoriť nové veci. Ona sama by doma chcela postupne tráviť viac času a lepšie spoznať príležitosti, ktoré Slovensko ponúka mladým ľuďom a podnikateľom. „Na druhej strane som sa v zahraničí naučila, že príležitosti si človek musí vytvárať v prvom rade sám. Nikto vám ich nedá pod nos na zlatej tácke.“