Zabiť Heydricha, tak znel rozkaz i „túžba“ mnohých už v roku 1941. Do reality ju mala preniesť dvojica parašutistov. Ideálny scenár? Niekde len tak zoskočiť, získať informácie a vykonať atentát. To by nebolo jednoduché ani dnes, nie to v Protektoráte Čechy a Morava počas zúriacej druhej svetovej vojny. Gabčík s Kubišom však mali veľké šťastie na ľudí. A bolo ich dosť.
Denník právo v roku 2000 napísal, že Jozef Gabčík sa mal pár dní pred atentátom zasnúbiť s Liběnou Fafkovou (vľavo). Poslednú noc pred odchodom do krypty kostola však vraj strávil s Annou Malinovou (vpravo). Reprofoto: HN/Pavol Funtál
Dar z nebies
„Operácia Anthropoid mala prebiehať na Plzensku, ale v dôsledku navigačnej chyby zoskočili Jozef Gabčík a Jan Kubiš v posledných decembrových dňoch roku 1941 pri obci Nehvizdy pri Prahe. Pri zoskoku si Gabčík poranil nohu, čo bol trocha problém, pretože sa nemohol veľmi pohybovať,“ objasňuje historik Jaroslav Čvančara, ktorý sa roky venuje skúmaniu atentátu na Heydricha. Gabčík s Kubišom si veci ukryli v malej kôlni. Neskôr ich našiel záhradník Sedláček, no všetko sa vyriešilo, a napokon ho žiaden trest nestihol. Skupinu Anthropoid však čakala ďalšia úloha: zistiť, kde sa vlastne nachádzajú.
Pomoc z fary
V tomto bode do deja vstupuje miestny farár Samek, ktorému sa Kubiš hneď zdôveril, že prichádzajú s určitým poslaním v ríši a spýtal sa na nejakého spoľahlivého človeka. „Odporučil mu sokola Františka Kroutika. To je, mimochodom, nová informácia, ktorú nenájdete ani v knihách. Potom už Gabčík a Kubiš išli na záchytné adresy, ktoré mali z Anglicka (Václav Stehlík z Rokycian, Václav Král z Plzne – práve ten im poskytol prvé informácie o tom, ako to v protektoráte chodí). Kým sa Gabčík ešte niekoľko dní liečil, Kubiš nadviazal kontakty, ktoré im odporučila sokolovská skupina. „Kľúčové bolo pre nich navigovanie na Jaroslava Piskáčka do Vysočian a Jana Zelenku Hajského,“ pokračuje Čvančara. Zelenka (na snímke vpravo) bol tiež bývalý sokol, Heydrich však túto organizáciu rozpustil a časť bola ešte v októbri poslaná do Auschwitzu. Pre neho i ostatných preto boli mladí parašutisti darom z nebies.
Zábava?
To už sa však dvojica dostala do Prahy, kde im okrem rodiny Jana Zelenku pomáhala aj rodina Rutovcov. Tí bývali v rovnakom dome na Biskupcovej ulici. V dobrom do misie dvoch výsadkárov zasiahla aj rodina Moravcovcov – ich byt bol akousi spravodajskou priehradkou.
Čas plynul, mladíci zháňali informácie a správne miesto na atentát. Zlé jazyky tvrdia, že si v meste dosť užívali, a tým aj riskovali. „Reči o tom, ako sa chodili baviť do mesta a podobne, boli dosť prehnané. A hovorilo sa aj o ich vzťahu s dievčatami. S jednou zo sestier Fafkových, ktorých rodina im veľmi pomáhala, mal mať po atentáte Gabčík vzťah, ale vie sa, že naozaj rád mal len Hanu Malinovú, ktorú stretol ešte na začiatku roku. Boli to jednoducho mladí chlapci. Správali sa však úžasne,“ dodáva Čvančara.
Smer smrť
Na scéne sa však objavila ďalšia kľúčová postava. František Šafařík, bývalý žiak Zelenku, im pomohol najmä s informáciami o tom, ako a kde sa Heydrich pohybuje. Atentátu už nič nebránilo v ceste. Podaril sa, a Gabčík s ostatnými sa museli nejaký čas ukrývať. Ďalšia história je známa – siedmich parašutistov napokon Nemci našli. „Aj keby nebolo Karla Čurdu, ktorý ich zradil, asi by sa nezachránili. Boli vystavení takému veľkému tlaku, s ktorým nikto nerátal, že uvažovali, že s tým pôjdu von a sami sa zastrelia,“ objasňuje Čvančara. Museli totiž čeliť vyhrážkam a vyvražďovaniu tých, ktorí im akýmkoľvek spôsobom pomohli alebo o atentáte vedeli.“ Tých najbližších 294 osôb, ktoré potom gestapo sústredilo v Terezíne a neskôr odviezlo do Mauthausenu, boli príbuzní parašutistov, ich spolupracovníkov, ktorí boli dotknutí okupáciou a pomáhali im aj preto, že bolo ich morálnym predsavzatím pomáhať blížnym v núdzi,“ uzatvára Čvančara. Pre drvivú väčšinu Gabčíkovych a Kubišovych spolupracovníkov sa konečnou zastávkou stal práve Mauthausen.