„Cesta na Mars je pre mňa niečo, čo mi dáva zmysel a na čom by som sa chcela podieľať,“ povedala pre HN Češka Lucie Ferstová, ktorá je medzi stovkou potenciálnych uchádzačov, ktorí o desať rokov pristanú na červenej planéte, aby založili kolóniu. Bez možnosti návratu. Život na Marse si budú musieť zabezpečiť sami, bez zásob zo Zeme. Ich potravou budú rastliny a hmyz, nábytok si nafúknu, vodu budú čerpať z pôdy a jedinými ich blízkymi budú astronauti, ktorí budú prilietať po štyroch každý rok. Zakladatelia zo spoločnosti Mars One v prvotnej fáze neodporúčajú rozmnožovanie. „Stanovisko o zákaze sexu nikto nevzniesol, hoci verím, že väčšina by bola ochotná sa tomu prispôsobiť,“ dodala Ferstová.
Rozhovor s Lucie Ferstovou nájdete v dnešnom vydaní Hospodárskych novín.
V roku 2013 začala spoločnosť Mars One hľadať potenciálnych kandidátov pre let na červenú planétu. Prihlásilo sa až dvestotisíc uchádzačov. Po dvoch rokoch sa podarilo odfiltrovať ľudí, ktorí cestu nemysleli vážne alebo si neuvedomovali jej riziká a dôsledky. Zostala stovka kandidátov, medzi ktorou je aj Češka Lucie Ferstová.
Misia smer Mars
Projekt jednosmerného letu na Mars s ľudskou posádkou vyvolal medzi odbornou verejnosťou obrovskú polemiku. Pochybnosti o úspechu vnáša aj to, že za projektom nestojí žiadna krajina alebo vesmírna agentúra, ale nezisková organizácia. Tá do začiatku januára vyzbierala viac ako 700-tisíc dolárov a začali pre ňu pracovať odborníci z amerického Národného ústavu pre letectvo a kozmonautiku (NASA) a aj Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Spoluprácu Mars One prisľúbili viacerí výrobcovia a spoločnosti zaoberajúce sa klasickým aj vesmírnym letectvom.
Úspech misie má zaručiť viacero faktorov. Po prvé, technológie a vybavenie, ktoré sú nutné pre život na červenej planéte, sú podľa vedcov z projektu Mars One k dispozícii už dnes a nič ďalšie nie je potrebné vyvíjať. Všetko, čo sa objaví alebo vynájde do letu, môže budúcim kolonizátorom len pomôcť a uľahčiť pobyt mimo planéty Zem, avšak nie sú na to odkázaní.
Cesta dlhá skoro rok
Kým vôbec prví astronauti opustia zemskú atmosféru, tak ich čakajú roky tréningu. Každých dvanásť mesiacov odídu štvorčlenné tímy na štvrť roka do izolácie, kde sa vedci a inžinieri budú snažiť vytvoriť im podobné podmienky ako na červenej planéte. Na severnom póle ich napríklad umiestnia do podobných zariadení, aké ich budú čakať aj vo vesmíre. V izolácii budú plniť najrôznejšie úlohy, ktoré by ich mohli postihnúť milióny kilometrov od domova. Budú sa tiež musieť naučiť desiatky nových odborov, napríklad opravy elektrických zariadení, pestovanie rastlín, medicínu, zubnú starostlivosť alebo ošetrovanie zlomenín.
Prvé komponenty nutné pre život na Marse priletia ešte pred pristátím prvej štvorice. Sfunkčniť a pripraviť ich pre život kolonizátorov má robotické auto. Ďalšie vybavenie priletí krátko po prvej posádke. Jej úlohou bude pripraviť podmienky pre ďalšiu štvoricu astronautov, ktorá priletí o necelé dva roky. Vybavenie bude obsahovať ubikácie, ktoré pripoja pomocou robotického auta k svojim. Kým priletí ďalšia posádka, poskytnú extra priestor a v prípade problémov núdzové miesto na prežitie.
Dĺžka letu na Mars potrvá od siedmich do deviatich mesiacov. Závisieť to bude od aktuálnej vzdialenosti Zeme od ich nového „domova“. Najťažšou prekážkou pre posádku bude let vo veľmi malom priestore. Ten bude niekoľkonásobne menší ako 50 štvorcových metrov, ktoré budú mať pre seba na Marse. So sebou si neponesú nič, čo by mohli považovať za luxus. Sprchovanie počas cesty nebude možné, na hygienu budú používať iba zvlhčené utierky. Ich stravu bude tvoriť len zmrazené a dehydrované jedlo. Bez prestávky im tam budú hučať ventilátory, počítače a životne dôležité systémy. Pred týmto zvukom nebude úniku.
Nový domov bez návratu
Po aklimatizácii a privyknutí si na gravitáciu Marsu sa prví astronauti nasťahujú do obytných jednotiek, ktoré im pripravilo robotické auto ešte pred príletom. Štyria astronauti budú mať k dispozícii 200 štvorcových metrov. Ich nábytok a časť úžitkových vecí budú vytvorené z nafukovačiek. Napríklad posteľ, nádoby na rastliny či pracovné plochy. Nosiť budú bežné šaty ako ostatní ľudia. Avšak keď budú chcieť vyjsť zo sídiel, budú musieť použiť ochranné skafandre. Okrem bežnej práce čaká členov posádky každodenné trojhodinové cvičenie, aby im neochabli svaly. Ak astronautov zachytí solárna búrka, tak sa budú musieť schovať do ešte menšej, odtienenej zóny, v ktorej budú musieť stráviť niekedy aj viacero dní.
Podľa ľudí z Mars One na červenej planéte už je dostatok zdrojov, potrebných na život. Napríklad v pôde by sa mal nachádzať dostatok zamrznutej vody, ktorá sa dá využiť nielen na pitie a hygienu, ale aj na vytváranie kyslíka elektrolýzou. Zvyšné prvky, ako napríklad dusík, je obsiahnutý v atmosfére Marsu. Elektrickú energiu majú vytvárať solárne panely. Fotovoltické panely sú extrémne ľahké, a tým pádom aj prenosné. Prvý tím kozmonautov, ktorý pristane na Marse, nainštaluje až 3 000 štvorcových metrov solárnych panelov.
Vývojári z projektu Mars One pripravujú technológiu, ktorá by umožnila využiť pôdu Marsu na budovanie ďalších priestorov na život a prácu astronautov. Stlačená pôda by podľa nich mala dokázať udržať dýchateľný vzduch. Vzniknúť by tak mohol komplex tunelov a miestností. Okrem budovania kolónie budú astronauti vykonávať výskum. Jednou z hlavných tém bude hľadanie pozostatkov života na Marse. Dôležitou úlohou bude výskum pestovania rastlín v hydroponickom, teda vodnom, prostredí. Neprebádaný je aj dlhodobý vplyv zníženej gravitácie na telo.
To, že sa osadníci Marsu nebudú vracať späť na Zem, dramaticky zjednoduší a zlacní celú misiu. Hlavným dôvodom nechať červenú planétu trvalo osídlenú je fakt, že dodnes neexistuje technológia, ktorá by umožnila vzlietnuť z Marsu. Okrem iného, nie je jasné, či by sa ľudský organizmus dokázal prispôsobiť po dlhom období v beztiaži a približne tretinovej gravitácii na Marse, tej na Zemi. Pre astronautov sa tak stane náš najbližší planetárny sused novým domovom.