10-stranový špeciál dnes v HN
PRÍBEH VEĽKOPODNIKATEĽA
Som zástanca únie. Aj keď mi zničila biznis
V jednej vete neváha označiť Európsku úniu ako falošnú solidaritu, kde každý kope sám za seba, no okamžite podotkne i to, že nič lepšie dnes neexistuje. Pri Andrejovi Babišovi, druhom najbohatšom Čechoslovákovi, je niekedy naozaj ťažké odhadnúť, ako na tom s úniou vlastne je. „Som jej zástancom,“ tvrdí pre HN majiteľ potravinársko-chemického impéria Agrofert, ktorý od januára 2014 šéfuje aj ministerstvu financií v Českej republike a zároveň je i podpredsedom tamojšej vlády. „Únia má predovšetkým pozitíva, ale i negatíva. Sme v nej len chudobní príbuzní a vďaka tomu, že sa v nej naši politici významne nepresadili, vyvážame najmä do krajín Európskej únie. Byť jej členmi sa nám teda opláca či už z hľadiska vývozu, lákania investorov, alebo získavania dotácií.“
Oproti Nemcom sme hendikepovaní
Apropo, dotácie. Babiš sa, ešte v časoch, keď o kariére politika nebolo reči, pravidelne nechával počuť, že najlepšie by bolo, keby všetci poľnohospodári v Európe dotácie (európske i štátne) absolútne nedostávali. Presvedčene tvrdil, že mnohé firmy by vďaka tomu boli v lepšej kondícií, v akej aktuálne sú. Celé to však má jednu zásadnú podmienku – pravidlá musia byť pre všetky členské krajiny rovnaké.
„Únia, odkedy sme do nej vstúpili, robí všetko pre to, aby našich farmárov poškodila,“ reaguje druhý najmocnejší muž českej vlády a dopĺňa, že za tým stojí jeden fakt. A to, že pri udeľovaní dotácií sme oproti Nemcom či Francúzom hendikepovaní. Európske spoločenstvo síce podľa Babiša napríklad Česku odkleplo od roku 2013 sto percent celkovej očakávanej dotácie, „farmári však aj tak budú podporení len 250 eurami na hektár, no nemeckí až 366 eurami.“
V dotáciách vedie Agrofert
Toto sú vyjadrenia, ktoré svojho času z Babiša spravili ostrého kritika Európskej únie. Vyjadroval sa tak napriek tomu, že holding jeho firiem je v Česku najväčším poberateľom tohto typu pomoci. „Skupina dostávala rovnakú dotáciu ako všetci českí poľnohospodári, teda 250 eur na hektár. Pokiaľ máme v nájme 100-tisíc hektárov, tak dotácie pre nás predstavovali 25 miliónov eur ročne,“ vyčísľuje Babiš.
Obrí holding z veľkej časti ovláda český a slovenský agropotravinársky trh, keďže má reťazec od hnojív, paliva, farmy až po hotové výrobky. Gro jeho podnikania stojí na chemickom priemysle, v biznise s hnojivami je dokonca dvojkou v Európe. Do portfólia skupiny patrí približne dvestopäťdesiat firiem, z toho tridsiatka na Slovensku. Je najväčším českým investorom v Nemecku a Maďarsku. Na Slovensku ovláda hydinárne Hyza či pekárne Penam.
„Vstup Slovenska a Česka do Európskej únie totálne zdevastovalo potravinárstvo,“ tvrdí Babiš, ktorý je majiteľom spoločnosti Ecopress, vydavateľstva HN. Už v minulosti poukázal na to, že únia nastavuje v tomto biznise pravidlá, ktoré sa niektoré štáty snažia obchádzať. „Každý si robí, čo chce. Existujú tajné dotácie, veď vieme, ako sa v Poľsku dotuje. Neplatia sa tam dane, farmári tu majú výhodnejšie ceny pôdy i nájomného,“ tvrdí Babiš, ktorý zároveň poukazuje i na chyby slovenského a českého štátu. Na rozdiel napríklad od Poľska potravinárov nepodporujú.
Známy miliardár si pri kritike únie nedával servítku pred ústa v minulosti, ani dnes. „Celé to zoskupenie je veľmi byrokratické. A rozhodne by sa nemala snažiť centralizovať právomoci štátov. Mala by tak robiť iba pri tom, čo krajinám prinesie synergie,“ vraví pre HN a zdôrazňuje, že Európska únia by mala fungovať racionálne. „Mali by sa riešiť závažné veci, a nie nátierkové maslá či žiarovky (EÚ zakázala Čechom používať pomenovanie pomazánkové máslo, nahradiť ho mali výrazom mléčná pomazánka, postupne taktiež zakázala výrobu klasických žiaroviek – pozn. HN),“ uzatvoril Babiš.
PRÍBEH MALÉHO PODNIKATEĽA
Vonku si nás aj remeslo vážia viac. Aj v montérkach
Príbeh kachliara Roberta Šalvatu a jeho kolegu Jozefa Karlíka je ako z rozprávky bratov Grimmovcov, v ktorej išli tovariši na skusy do sveta. Cestovali po Európe a zamestnali sa u rôznych majstrov. Plácu nedostávali, ich odmenou bola strava, ubytovanie a to najcennejšie – získanie skúseností a remeselného fortieľu. Podobne pred dvoma desaťročiami začínal dnes už majster kachliar Robert Šalvata zo Zvolena a jeho priateľ. Vybudovali úspešnú kachliarsku firmu, ktorá sa vyrovná, ba aj prevyšuje podobné rakúske, či švajčiarske spoločnosti, ktoré im pred dvomi desaťročiami boli nedostižnou métou, o ktorej iba snívali.
Remeslo má zlaté dno
Šalvata rád spomína na Nemecko. Tam pochopil v čom je čaro a úspech remesla. Hoci tam študoval na vysokej škole, privyrábal si manuálne v jednej kachliarskej firme. V Nemecku, na rozdiel od Slovenska stále podľa neho platí, že remeslo má zlaté dno a remeselníkov si tam vážia. „Na stavbe sme mali oblečené monterky. Raz sme sa išli do reštaurácie naobedovať. Majstrovi som povedal, že sa idem prezliecť do riadnych šiat,“ spomína Šalvata. Bolo mu nepríjemné ísť do mesta, medzi ľudí v pracovnom odeve. „Pre mňa bolo normálne sa pri takejto príležitosti prezliecť. No majster mi povedal, aby som sa neprezliekal, lebo v Nemecku je remeselník váženou osobou a do reštaurácie môže ísť aj v monterkach,“ rozpráva Šalvata. „V Nemecku som pochopil, že môj slovenský obraz o remeslách sa nezhoduje s nemeckou realitou. Poctivých fachmanov si tam ľudia vysoko vážia“.
Dôraz na kvalitu
Skúsenosti z „tovarišského“ obdobia na Západe využil neskôr Šalvata aj doma, vo Zvolene. S Karlíkom založili kachliarsku firmu. No začiatky neboli ľahké. „Pred vstupom Slovenska do EÚ nám chýbali kvalitné kachliarske komponenty, lebo sa nedovážali. Museli sme si ich voziť zo zahraničia, napríklad z Rakúska a Nemecka,“ rozpráva Šalvata. Vtedy im biznis sťažovali aj povinné certifikáty na ochranu domáceho trhu. „Nepáčilo sa nám, ako štát sťažoval dovoz kvalitných materiálov“. Keď sa neskôr vstupom Slovenska do únie obchodné hranice uvoľnili, zjednodušili sa aj kontakty so zahraničím. „Na druhej strane to znamenalo nástup silnej zahraničnej konkurencie, ktorej sa niekedy nevieme ubrániť. Lebo sa k nám z Poľska, Francúzska, Španielska a ďalších krajín dovážajú lacnejšie a menej kvalitné komponenty na stavbu pecí a krbov,“ povedal Šalvata. Ľudia si ich neraz postavia svojpomocne a mnohí na to doplatia. Nevhodný materiál, či chyby v konštrukcii krbov spôsoboli u nás v roku 2012 až 720 požiarov.
Normy na unikáty
Šalvata je viceprezidentom Cechu kachliarov, ktorý je najväčšou remeselnou organizáciou na Slovensku. Zároveň je aj prezidentom európskeho kachliarskeho zväzu VEUKO. Kachliarom sa podarilo napríklad zmeniť živnostenský zákon, ktorý do roku 2004 nevyžadoval, aby títo remeselníci mali kvalifikáciu. Kachliarstvo sa však potom stalo remeselnou živnosťou. Odvtedy ju môže vykonávať len osoba s odbornou spôsobilosťou – vyučený kachliar. Bol to dôležitý krok na zvýšenie kvality práce. Keďže úroveň odborného vzdelávania kachliarov u nás už pred rokom 2000 výrazne upadla, Cech kachliarov musel pre odbor kachliar od nuly vybudovať nový vzdelávací systém.
„Podarilo sa nám presadil aj európsku remeselnú normu na kachľové pece,“ pripomína Šalvata. O čo ide? Hoci existujú normy na priemyselne vyrábané krbové kachle či vložky, remeselníci často zhotovujú kachľové pece podľa požiadaviek zákazníkov. To znamená, že každá z nich je unikátom. Musia však spĺňať bezpečnostné a iné kritériá. Kachliari potrebovali „znormovať“ svoju prácu, čo sa im aj podarilo. Lebo tieto pece a krby musia splniť vo viacerých európskych krajinách aj emisné limity a mať požadovanú účinnosť spaľovania. U nás to ešte nie je povinné, ale podľa Šalvatu je to len otázka času. Podnikanie Šalvatu a Karlíka je tak aj príbehom vzkriesenia štátom pochovaného kachliarstva.
Ďalšie príbehy Slovákov, ktorým EÚ zmenila život, nájdete TU.