Na Slovensku žije celý život a tomu prispôsobil aj svoje zvyky. Pavol Mešťan je žid. Okrem Chanuky však „oslavuje“ aj kresťanské Vianoce. „V rodine máme malé deti, ktorým každý rok postavíme stromček, pod ktorým si nájdu darčeky. Ak by sme ho nemali, vnímali by to ako ochudobnenie. Mnohí kamaráti totiž stromček majú,“ vysvetľuje riaditeľ Múzea židovskej kultúry.
Ako teda vyzerajú sviatky v rodine Mešťanovcov? Najprv oslavujú Chanuku, nazývanú tiež Sviatok svetiel, ktorá je spomienkou na znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu Makabejcami po jeho znesvätení. Počas ôsmich dní zapaľujú sviečky na svietniku zvanom chanukija. A to tak, že prvý deň horí len jedna a posledný horia už všetky. Posledný deň židia jedia sviatočnú večeru. Jedlá pripravujú najmä na oleji. A to na počesť lievika s olejom, ktorý sa našiel v Jeruzalemskom chráme. Na slávnostnom stole nesmú teda chýbať šišky a zemiakové placky. Potom si dávajú darčeky. Deti sa nepýtajú, od koho ich dostali. Vedia, že je Chanuka, a preto budú obdarované.
Keď prídu Vianoce, večerajú znovu, a to napríklad aj pre kresťanov klasickú rybu. Nechýbajú ani oplátky s medom. Potom si deti, tak ako v iných rodinách, nájdu pod stromčekom ďalší darček. Tentoraz od Ježiška. „Sme slovenskí židia. Žijeme aj životom našich priateľov. Oslavovať Vianoce zakázané nie je, ak teda niekto nie je ortodoxný,“ objasňuje Mešťan. Jeho rodina však nie je jediná, ktorá slávi kombinovane. Na Slovensku to tak robí množstvo židovských rodín, najmä tie s malými deťmi.
Túto tradíciu slávenia oboch sviatkov zaviedol ešte Mešťanov otec. „Dôležité v tomto období sú totiž radosť zo života a láska k blízkym. A to je to, čo židovské a kresťanské sviatky spája,“ dodáva Mešťan.
StoryEditor