V rubrike Leto s HN sme sa vybrali po stopách šľachticov na Slovensku. A hľadali sme pamiatky, kde sa s ich menami môžete stretnúť.
Zaujal ho erb
Hoci jeho priezvisko možno na prvé počutie nezainteresovanému veľmi šľahticky znieť nemusí, Štefan Bohuš je potomkom veľmi starého rodu, ktorý môžeme odsledovať až do 13. storočia. „Náš pôvod odvodzujeme od Behara, Semelovho syna, ktorému kráľ Ondrej II. v roku 1231 daroval za služby korune lesnaté neosídlené územie v Liptove,“ vysvetľuje nám vyštudovaný historik a muzeológ. Aké služby to boli, sa síce s istotou nedá dokázať, no predpokladá, že to napovedá už samotné meno. Behar bol pravdepodobne posol, ktorý sa nejako vyznamenal. A nahráva tomu aj pomerne zložitý erb, majúci v spodnej časti hlavu muža s okrídlenou korunou, z ktorej trčí ruka s niečím, čo pripomína poštársku trúbu. „Aj postava na vrchu erbu by podľa niektorých interpretácií mohla v ruke držať poštového holuba,“ dôvodí.
Ako prvé na rodinnej histórii zaujal Štefana Bohuša erb. Snímka: HN/Pavol Funtál
Bol to práve erb visiaci na stene, ktorý ho ako dieťa fascinoval. „O iné som sa vtedy veľmi nezaujímal, takže som so šľachtickými predkami nemohol ani takpovediac machrovať v škole,“ smeje sa. Nakoniec, u nich v rodine je momentálne jediný, kto sa intenzívne zaujíma o vznešený rodokmeň. „Starý otec mi síce povedal všetko, čo vedel, ale jeho hlavnou vášňou sú Tatry. A syna momentálne zaujímajú skôr dievčatá ako dejiny rodu.“ Jeho starý otec - Ivan Bohuš - spisovateľ a historik, napísal o Vysokých Tatrách množstvo kníh a stojí napríklad za vznikom profesionálnej tatranskej Horskej služby či vznikom múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici.
Vzťah k dejinám sa u Bohušovcov dedí po meči - aj prastarý otec Štefana Bohuša - Eugen - pracoval ako archivár. No ešte silnejšiu tradíciu malo právo - právnikom či advokátom bolo hneď niekoľko Bohušovcov. „Tiež som nad ním uvažoval, no zvíťazili dejiny,“ hovorí učiteľ dejepisu v Dunajskej Strede.
V jeho rodostrome nenájdeme len vzdelancov a šľachticov, ale napríklad aj zbojníka. „Moja prababka Gabriela Hillawoth mala anglicko-nemecký pôvod a počas 2. svetovej vojny sa niekde stratila jej sestra Ilonka. Keď sme po nej pátrali, tak sme zistili, že sa stihla dvakrát vydať. A pred nadporučíkom československého letectva Talským mala za manžela syna známeho zbojníka Rajnohu,“ usmieva sa Štefan Bohuš. Spríbuznený je napríklad aj so Sládkovičovou Marínou či s monackým kniežaťom. „To je však už világošská vetva, vtedajší maďarský novinár László Bohus si zobral za manželku monackú kňažnú Vandu Rosu,“ spresňuje.
Na fotografii vľavo je Štefan Bohuš so svojim starým a prastarým otcom. Vpravo sobáš Lászloa Bohusa a monackou kňažnou Vandou Rosa. Snímky: archív Štefana Bohuša
Zaujíma nás, či aj Bohušovcov negatívne zasiahli protišľachtické opatrenia po 2. svetovej vojne. „V tom čase mnohí z rodiny pracovali vo verejnej správe, takže ani veľmi nie. Okrem toho veľkú časť niekdajších majetkov neskôr pohltila Liptovská Mara. Pamätám sa, ako sme sa starému otcovi, ktorý sa narodil v Dechtároch (jedna zo zatopených obcí, pozn. redakcie) smiali, že sa narodil v rybníku.“ Napriek tomu sa Štefanovi Bohušovi vďaka prastarému otcovi, ktorý dlhé roky opatroval vzácne dokumenty a dokonca aj stredoveké listiny, podarilo nazhromaždiť slušnú zbierku dokladov o predkoch. „Stále je veľa prázdnych miest, ktoré treba doplniť do skladačky, najmä v staršom období. Momentálne je to však len moje hobby, možno na dôchodku bude viac času,“ uzatvára.
Bohušovci
Rodina s priezviskom Bohuš odvodzuje svoj pôvod od Behara, Semelovho syna, ktorému kráľ Ondrej II. v roku 1231 daroval neosídlené územie v Liptove. Darovacia listina zaväzovala Behara, aby ho skultúrnil, zúrodnil a zaľudnil. V listine z roku 1295 sa spomína už Beharova usadlosť pod názvom „curia Behar“, z ktorej sa postupne vyvinula samostatná obec, dnes Liptovské Beharovce (spomína sa aj ako Bohusfalva/Bohusháza). Behar mal šiestich synov - v listine z roku 1262 spoznávame Dionisiusa, Petrusa, Voislausa a Sebastianusa. V ďalších dvoch nájdeme ešte Michaela (v listine dvorského župana Klementa z roku 1283) a Omodeja (ako Omodeius v roku 1314). To sú zakladatelia šľachtických rodov Nemeš, Urban a Sándor z Liptovských Beharoviec. Priamy prapredok Bohušovcov je Voislaus. Meno Voislaus je pravdepodobne skomolenina slovanského mena Boislau, či Bogslav. Jeho syn sa spomína ako Dezlov a syn Dezlova zas ako Boguslav (Bohuš). Keďže meno Bohuš sa pravdepodobne často pužívalo, ostalo toto meno ako priezvisko rodiny (ale až zhruba od 15. storočia, dovtedy sa priezviská veľmi nepoužívali). Okrem Liptova (Beharovce a Trnovec) sa Bohušovci rozpŕchli do rôznych žúp po celom Uhorsku a pôsobili najmä v stoličnej a v mestskej správe, ale aj ako právnici. V 18. storočí sa rod rozdelil na 3 významnejšie vetvy: najstaršia z Liptovských Beharoviec (s predikátom de Beharfalva, z ktorej pochádza aj Štefan Bohuš), vetva zo Zvolenskej župy (s predikátom de Petőfalva) a z Aradskej župy, ktorá získala v roku 1894 aj baronát (s predikátom de Világos). Mnoho Bohušovcov žije dnes ešte v Maďarsku, Česku, Poľsku, ale aj v USA či v Brazílii. Zo známych príslušníkov rodu spomeňme napríklad zvolenského podžupana Františka Bohuša, Antóniu Bohusovú z világošskej vetvy, ktorá podporovala umelcov a spisovateľov (jej manžel Ján Bohus bol županom Aradskej župy) či kuruckého vodcu Tomáša Bohuša z beharovskej vetvy. A Tatrancov iste bude zaujímať, že vďaka niekdajšiemu učiteľovi z Kežmarku Jozefovi Bohušovi vznikli osady (a dnes obce) Dolný Smokovec (1881) a Kežmarské Žľaby (1888).
Kam za Bohušovcami
Liptovská Mara
Známe vodné dielo, ktoré v 70. rokoch minulého storočia zatopilo 13 liptovských obcí, má na svojom dne aj časť bohušovských pamiatok (nezatopená zostala napríklad časť Liptovského Trnovca). Okrem vodných športov či kúpania (v Liptovskom Trnovci nájdete aj plážové kúpalisko) odporúčame navštíviť archeologické múzeum v prírode Havránok (pri obci Bobrovník), kde si môžete pozrieť, ako žili keltskí Kotíni ešte pred príchodom Slovanov. Otvorené majú denne od 8.30 do 18.30 a vstupné je 2 eurá (študenti a dôchodcovia 1 euro).
Vysoké Tatry
Potulky po Tatrách či Osudy tatranských osád, to sú len dve z mnohých kníh, ktoré o svojej obľúbenej oblasti napísal Ivan Bohuš. Odporúčame najprv knižnú predprípravu a potom aktívne vychutnávanie nášho najvyššieho pohoria. Eugen Bohuš je zas spoluzakladateľom Podtatranského múzea v Poprade (na snímke), kde si aktuálne môžete pozrieť napríklad výstavu kniežacieho hrobu, ktorý odkryli pri stavbe priemyselného parku. Aj ďalšie expozície môžete vidieť od utorka do nedele od 9.00 (cez víkend od 13.00) do 17.00, vstupné od 2 eur (študenti, dôchodcovia od 1 eura).
Čo nájdete dnes v špecializovanej prílohe Leto s HN
- príbehy najzaujímavejších šľachtických rodov, ktoré pôsobili u nás
- ako a kde dnes žijú ich potomkovia
- miesta, na ktorých môžete ísť po ich stopách
- tipy na výlety po línii modrej krvi
Prílohu nájdete v dnešných tlačených HN.
Alebo si môžete jednoducho objednať pdf vydanie cez SMS na váš mail TU.
Prečítajte si aj:
Albánska kráľovná celý život myslela na Oponice
Krásna Hôrka zažila lásku veľkého rodu. Neželanú
Kúpele vo Vyšných Ružbachoch? Stoja za veno od Španielov
Prvý meteorológ u nás bol rodina s Puškinom
Palárikovo svojho grófa ulovilo. Raz a navždy
Martýr aj zločinec. Spoznajte pohnutý osud Jánosa Esterházyho