„Nad Váhom, riekou našej rodiny, hrozná sa vypína skala. A na tej skale zámku rozvaliny. A v rozvalinách povesť zastaraná. Z Beckova, tak ten hrad volajú. Smutné sa tiene dolinou túlajú.“ Akokoľvek to už Andrej Sládkovič pred rokmi myslel, keď však dnes prídete do Beckova a rozprávate sa s ľuďmi, máte podobný pocit. Malá obec pri Novom Meste nad Váhom čerpala od roku 2007 v rámci Regionálneho operačného programu z Európskej únie, spomedzi menších dedín na Slovensku, najviac peňazí. Takmer tri milióny eur. A niektorí ľudia v nej na to stále majú ťažké srdce. Hrad, na ktorý pripadla najväčšia suma a ktorý sa rozpína približne nad 1 370 obyvateľmi, tak dnes už nie je pre mnohých potešením. Peniaze by radšej videli inde.
Všetko pre dedinu
Vchádzame do dediny. Slnečné lúče na jednej strane označujú veľkú tabuľu, ktorá, podľa správnosti, oznamuje, že aj táto obec bola zrekonštruovaná s pomocou eurofondov. Na druhej strane zase sivú budovu obecného úradu. Tam už, okrem iného, takmer 25 rokov sídli hradný pán historickej dediny, starosta Karol Pavlovič. Tak ako kedysi na hrade Stibor, aj on dnes vládne pevnou rukou. Aspoň podľa názoru ľudí.
Víta nás. „V roku 2009 sme požiadali o príspevok na rekonštrukciu základnej školy, potom na hrad Beckov, kde sme vytvorili muzeálne priestory, a tiež na regeneráciu sídiel, teda obnovili sme námestie a parkovisko pred obecným úradom. Na škole sú zmeny jasne vidno, či už v exteriéri alebo v interiéri, to musí vidieť každý. A čo sa týka námestia, predsa každá obec je rada, keď má časť nejakej historickej lokality zrekonštruovanú, aby sa tam návštevníci cítili príjemne,“ vychrlí takmer jedným razom s pomocou Mariky Jurčackovej, ktorá má v obci práve eurofondy na starosti, keď sa ho spýtame, ako sa dedina „zžila“ s poskytnutými peniazmi z únie, ktorej členmi sme už desať rokov. Dedina čerpala peniaze dva roky a za ten čas stihla zrekonštruovať všetky naplánované projekty. „Zobrali sme si preklenovací úver, aby počas stavebných prác neboli žiadne zdržania, obec má teda ešte úvery, ale nie je to niečo, čo by ju položilo,“ dozvedáme sa ďalej na obecnom úrade, ale to už sme pomaly na ceste naprieč dedinkou, ktorej najstaršie osídlenie je doložené z obdobia staršej doby kamennej, teda už 8-tisíc rokov pred Kristom.
Vstup do dediny.
Nespokojní „poddaní“
Dedina zíva prázdnotou. Typické dopoludňajšie ticho počas pracovného týždňa v malých dedinách je ako balzam na dušu. Život tu plynie pomaly, ľudia s malými i veľkými problémami sa mihnú ulicami len sem-tam. Tých, ktorí ich „riešia“ v krčme, je tu v tento utorok azda najviac. Pri jednej sa zastavíme. „Pýtate sa ma, čo hovorím na zrekonštruovaný hrad? Pozrite sa tým smerom, na tú ulicu, tam bývam, v akom hroznom stave sú tam cesty,“ hovorí jeden z mužov, asi päťdesiatnikov, a moja na prvý pohľad nevinná otázka rozprúdi vášnivú diskusiu. „Pána Karola si vážim, keď môže, pomôže obci, ale viete, nevidíme do toho,“ dodáva ďalší. Aj keď Beckovské noviny či stránka obce aj oznamovacie tabule v obci celkom podrobne opisujú, ako obec míňa peniaze, nespokojnosť tu je. No takáto situácia sa opakuje pri mnohých obciach, ktoré po našom vstupe do Európskej únie prišli k veľkým peniazom.
„Tu sa vždy niečo kopalo a nejako pozliepalo, o kanalizácii sa hovorilo, už keď som bol prvák na základnej škole,“ pokračuje ďalší asi štyridsiatnik, ktorý jedným dychom dodáva, že „na to, koľko dostala obec peňazí, mohli urobiť viac. Aj na okolitých dedinách vidím, čo všetko sa tam porobilo.“ S odporúčaním, aby sme určite išli do cukrárne na tom „parádnom“ námestí, sa poberáme ďalej. Starosta o určitej nespokojnosti vie. Ako nám povedal, v dedine sú isté „kuvičie hlasy“. „Tie tvrdia, že peniaze mohli byť požité na niečo iné. Ale treba si uvedomiť, že toto bola šanca raz za tisíc rokov, ako získať financie na školu, námestie a hrad. Ktorá obec sa môže pochváliť, že dostala peniaze na toľko projektov? Chcem, aby prinášali úžitok nielen našim, ale aj turistom,“ vysvetľoval nám.
Beckovské námestie.
Hrad už nie je náš
Míňame spomínanie Stiborovo námestie, na ktorom zmeny vidno, ale pre jeho dispozíciu mu chýba akási historická majestátnosť. Na jeho konci vidíme spomínanú cukráreň, ak by sem však turista zavítal v tento opustený utorok, bol by v tejto časti odkázaný len na malé potraviny. Vyberieme sa teda pozrieť školu, je však už po vyučovaní a tak, ako okolité ulice, i jej okolie je bez jedinej nohy.
To už sa však nad nami rozpína hrad, míňame beckovskú Kúriu, ktorá postačí aj náročnejšiemu turistovi, nielen dobrým jedlom, ale aj výhľadom na dominantu dediny. Je však pravda, že i napriek očividnej snahe sa budovy pod hradom blížia skôr k modernejším časom a spolu s okolitými chátrajúcimi pôsobia ako päsť na oko. „Máme tu tri kostoly a hrad, ale nemáme kanalizáciu,“ vzdychne si ďalší obyvateľ podhradia. Starosta však reagoval aj na to. „Beckov potrebuje kanalizáciu, áno, je to najpálčivejšia vec, podobne ako aj úprava chodníkov a ciest, ale odrazu to nejde, treba postupne.“
Zrekonštruovaná škola.
Prichádzame na hrad, opustený ako všetko v dedine, ale vidno, že Beckov si svoju turistickú slávu užíva cez víkend a cez prázdniny. Vtedy je tu plno. Kastelán, ktorý na hrade pracuje, nás ním prevedie a porozpráva celú históriu. Ak sa takto stará aj o návštevníkov, hrad sa o reputáciu báť nemusí. Beckov ako jeden z mála nedobytý tatárskymi ani tureckými hordami si svoju majestátnosť uchovala a rekonštrukcia a vybudovaná infraštruktúra mu dodávajú pocit bezpečnosti a prístupnosti. Spustila sa silná búrka a v diaľke vidno blesky, tak sa radšej poberáme dolu. Stretáme ešte ďalších Beckovčanov. „Hrad? Však ten už nie je ani náš. Dali ho do prenájmu a od nás chcú ešte aj vstupné. Už tam ani nechodíme, je to smutné,“ sťažuje sa a pridáva sa k nemu ďalší. Obec na svojej stránke informuje, že časť hradu má v prenájme Združenie Hrad Beckov, ktoré chce aj v budúcnosti využívať najmä na podnikateľské zámery, pre turistov, ale nepatrí súkromnej firme. A takisto vstupné pre dedinčanov upravili len na 30 centov.
Múzeum v Beckove. Snímky: autorka
Odchádzame teda s neurčitým pocitom v hlave s myšlienkou kastelána. „Je to investícia do budúcnosti.“ Ešte to tak vysvetliť Beckovčanom.
Koľko financií dostali mestá a dediny z Európskej únie:
V tlačenej forme sme chybne uviedli pri Bratislave sumu 1,14 mld., za chybu sa ospravedlňujeme.