V pondelok 21. júla uplynie 134 rokov od narodenia Milana Rastislava Štefánika. Prinášame rozhovor s mladým režisérom, ktorý chce jednu z najznámejších postáv slovenskej histórie priblížiť mladým ľuďom. Ako dobrodruha. A možno nášho prvého surfera. V dokumente Prebudený.
Rozhodli ste sa nakrútiť netradičný dokument o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Prečo?
Môj starý otec cestuje a cestoval veľkú časť života po jeho stopách. Ako cestovateľa, spisovateľa a horolezca ho Štefánik zaujímal a ja som bol tak nejako prirodzený zasvätený do týchto ciest. Mňa samého osobnosť Štefánika nadchla a inšpirovala tiež cez cestovanie, ale aj tým, že bol taký multičlovek. Venoval sa širokému spektru oblastí a v každej dosahoval výborné výsledky.
Váš film však nebude klasický historický dokument, dominovať by mala surferská tematika. Ako to ide dohromady so Štefánikom?
Miloval hviezdy, boli jeho koníčkom, povodili ho aj po celom svete. Náš film sa začne na Tahiti, kam svojho času poslala Štefánika francúzska vláda, aby tam položil základy astronómie. Na ostrovoch Francúzskej Polynézie strávil desať mesiacov a aj vďaka výborným výsledkom, ktoré tu pri pozorovaniach dosiahol, sa stal veľmi uznávaným. No a práve Tahiti je jedným z prvých miest, kde sa začínalo surfova, ako to opisoval cestovateľ James Cook.
Štefánik bol vari prvým slovenským surferom?
Ja som zástancom myšlienky, že všetko so všetkým súvisí. Keďže Štefánik žil dlho v miestnej komunite a domáci mu pomáhali stavať hvezdáreň na vrchu Faiere pri hlavnom meste Papeete, musel spoznať aj ich kultúru spätú s oceánom. A určite videl aj miestnych, ako sa zabávajú na vlnách. Takže je veľmi pravdepodobné, že to vyskúšal aj on.
Ale dôkaz o tom zatiaľ nie je.
Nie, ale náš filmový štáb by mal preskúmať aj to, či nejaký hmatateľný dôkaz jestvuje. Počuli sme totiž, že by mala existovať fotografia, na ktorej je Štefánik so surfom. Má totiž fotku, ako stojí v tradičnom tahitskom odeve opretý o strom. S tou sme sa trošku pohrali v ústrednom vizuáli (smiech), no rozhodne nechceme zavádzať. Takže zatiaľ je fakt, že Štefánik surfoval niečo, čo nevieme potvrdiť, ale nemôžeme to ani vylúčiť.
Práve surferi majú byť aj hlavnými postavami dokumentu.
Presne tak. Film bude sledovať putovanie dvoch mladých slovenských surferov Milana a Rastislava, ktorí pôjdu po stopách Štefánika vo Francúzskej Polynézii. Radi by sme priblížili túto krajinu a jej kultúru mladým ľuďom.
A ako ste ich našli?
Je to celkom zaujímavý príbeh. Surfer Vlado, vo filme Milan, žije a pracuje v Sydney a už dlhšie sa zaujíma o Štefánika. Keď bol na Slovensku, chcel sa veľmi stretnúť s mojím starým otcom a ja som to sprostredkúval. Keď sme tak všetci sedeli za stolom a Vlado sa vypytoval na rôzne podrobnosti, uvedomil som si, že by to mohol byť zaujímavý pohľad. Priniesť cez surfing osobnosť Štefánika. Takže vlastne on bol tou prvotnou inšpiráciou.
Prečítajte si, ako vnímajú Štefánika slovenskí biznismeni
Niekto môže namietať, že je to trúfalý prístup k takej osobnosti, akou bol Štefánik.
Ale my nemeníme, ani nechceme meniť dejiny, no za každou témou je ukryté niečo viac. A aj o Štefánikovi, o ktorom máme veľa informácií, toho zároveň aj veľa nevieme. Pre mňa osobne je s ním spojené aj isté tajomno. A to všetko by sme chceli vo filme zachytiť. V neposlednom rade, my ako nová generácia máme k tejto téme iný postoj.
Čím by mal teda okrem surfingu film baviť mladých?
Keďže ho robí tím mladých ľudí, ktorých Štefánik nadchýna a inšpiruje, tak veríme, že sa ten pocit prenesie aj na divákov. Práve preto ho chceme predstaviť ako dobrodruha a cestovateľa. Vedeli ste napríklad, že je držiteľom neoficiálneho rekordu v dĺžke pobytu na Mont Blancu? Mnohí mladí to nevedia, a keď im to poviem alebo im tiež prezradím, že Štefánik je autorom prvého československého aktu, tak hovoria, wau, to je cool, to je zaujímavé. Na osobnosť Štefánika sa dá pozerať rôznymi očami a presne to robíme.
Vás osobne na ňom čo najviac fascinuje?
Jeden jeho výrok to veľmi dobre vystihuje. Znie: „Prebijem sa, lebo sa prebiť chcem.“ Odráža všetku tú húževnatosť, vytrvalosť a pracovitosť, akú v sebe Štefánik mal. Tú energiu cítiť dodnes aj na miestach, kde pôsobil. Sám som bol napríklad na Mont Blancu alebo na ostrove Vava'u, kde pozoroval zatmenie Slnka. Dodnes sú tam dva pylóny, ktoré kvôli pozorovaniam postavil. A keď tam stojíte a uvedomíte si, že na ostrov cestoval tri mesiace loďou a musel si priniesť vlastný cement na výstavbu, tak je obdivuhodné, že sa na také niečo vôbec podujal.
Na vizuáli k filmu Prebudený sa autori trochu pohrali s fotografiou vľavo. No dúfajú, že počas nakrúcania na Tahiti nájdu aj originálny záber Štefánika so surfom či iný dôkaz toho, že sa spúšťal na vlnách.
Kde okrem Tahiti sa v dokumente ocitneme?
Plán je natáčať na Tahiti a na okolitých ostrovoch, kde Štefánik bol a cestoval a kde pôsobil aj maliar Paul Gauguin. Vidíte, to je ďalšie prepojenie, ktoré sa nám páči. Lebo Štefánik bol vášnivým zberateľom umenia a zaobstaral si aj nejaké Gauguinove obrazy. Pohrávame sa s myšlienkou ukázať vo filme aj tento rozmer. Pomohlo nám aj to, že sme našli Slováka, ktorý pracoval na Tahiti. Zabezpečil nám tam nejaké kontakty. A práve kontakty a financie rozhodnú, kam všade sa nám podarí dostať.
Bude sa natáčať aj na Slovensku?
Samozrejme. Prepojenie Tahiti a tamojšieho prostredia so Slovenskom a slovenskou kultúrou môže byť zaujímavé. Keď si predstavím vlny pri západe slnka a k tomu napríklad vlniace sa polia niekde pri Košariskách, tak je to zároveň kontrast aj prepojenie. A možno zistíme, že okrem Štefánika máme spoločné aj iné veci.
Keď hovoríte o peniazoch, zvolili ste aj inovatívny spôsob financovania cez takzvaný crowdfounding. Teda
cez portál, kde sa ľudia verejne uchádzajú o podporu svojich projektov.S akým ohlasom?
S rozporuplným. Na jednej strane boli ľudia, ktorí nás podporili a písali nám, že je to výborný nápad a držia nám palce. Na druhej strane boli takí, o ktorých sme boli stopercentne presvedčení, že budú nadšení a podporia nás. No ani neodpísali na mail. Hovorím napríklad o politikoch, ktorí sa pri rôznych príležitostiach oháňali Štefánikom a neunúvali sa ani napísať, vďaka, nemám záujem. Aj preto projekt zatiaľ z väčšej časti financujeme my. Ako sme sa zhodli s producentom Pavlom Kuštárom, boli by sme šťastní, ak by tí, ktorí dnes reprezentujú našu krajinu na domácej i medzinárodnej politickej či diplomatickej úrovni, vedeli precítiť takéto projekty srdcom (nie rozumom). A videli by v nich príležitosť na šírenie dobrého mena Slovenska vo svete, cez jej najväčšie historické osobnosti s ich skutočnými, hmatateľnými zásluhami.
Kedy teda padne prvá klapka?
Kvôli komplikáciám s vízami jedného surfera sa nám posunula na začiatok septembra.
A kedy film reálne uvidíme?
Všetko záleží na tom, ako sa bude vyvíjať nakrúcanie. Či sa napríklad podarí na Tahiti stihnúť všetko naraz alebo sa tam budeme musieť vrátiť. Na budúci rok bude 135. výročie narodenia Štefánika, takže by to bol pekný dátum na premiéru. Ale skôr si myslím, že bude ešte prebiehať nakrúcanie.
Kto je Michal Vasilko Kele
Režisér, filmár a fotograf má za sebou vyše desaťročnú aktívnu skúsenosť s video- a fototvorbou. S aktivitami M. R. Štefánika je už prepojený cez expedície, na ktorých sa zúčastnil spolu so svojím starým otcom, Františkom Kelem, ako kameraman a fotograf – expedícia na Mont Blanc a na ostrov Vava’u v kráľovstve Tonga. Z týchto expedícií vznikli aj krátke dokumentárne filmy, ktoré boli odvysielané na cestovateľských festivaloch či v televízii. Jeden z jeho krátkych filmov bol vybraný do prvej dvadsaťpäťky filmov spomedzi viac než 1 500 snímok na prestížnej medzinárodnej súťaž Filmminute v Londýne. Film vysielali aj vo Veľkej Británii a Kanade. Jeho krátky film Európsky festival použil český režisér (a frontman skupiny Midi Lidi) Petr Marek v dokumente pre koprodukčný cyklus českej televízie a RTVS – Colnica alebo Československo po 20 rokoch. V súčasnosti sa venuje aktívne ako kameraman a editor rôznym videoprojektom hlavne v medzinárodných spoluprácach, od umeleckých videí, rôznych promo videí až po športové videá.
František Kele o filme:
Podporujem každý spôsob ako vzbudiť záujem mladých ľudí o Štefánika. Mám s mládežou osobné skúsenosti, že Štefánik – cestovateľ, astronóm či Štefánik – horolezec je vnímaný s väčším záujmom ako Štefánik – politik. Prečo teda nie Štefánik a jeho vzťah k moru? Plavil sa po svetových oceánoch a počas pobytu na Tahiti a okolitých ostrovoch isto vnímal prílivové vlny a obdivoval polynézskych surferov. Sám som na ostrove Ua Huka skúšal autosurfing (surfing s využitím vlastného tela ako surferskej dosky). Je to jedinečný spôsob splynutia s morom. Azda sa o takéto splynutie pokúšal aj Štefánik.