Píše sa 1. apríl 1945, je Veľkonočná nedeľa. „Zobudilo náš ohlušujúce hrmenie. Klopanie na bránu. Vonku preľaknutí nemeckí vojaci. Výstrely z diel sa ozývajú z vrcholkov Malých Karpát, ktoré sa pozvoľna dvíhajú za parkom a za naším veľkostatkom,“ tak spomína grófka Marta Jones Károlyiová na strastiplnú cestu, ktorá sa premenila na útek jej rodiny zo Slovenska. Hoci na odchod boli čiastočne pripravení, nečakali, že to bude vlastne už navždy. Jej syn József mal dva a pol roka, dcéra Erszébeth len šesť mesiacov. V dobytčom vagóne sa dostali do Náměšti nad Oslavou, kde sa k nim pripojila rodina grófa Haugwitza. Po strastiplnom putovaní cez Čechy a Bavorsko, sa im nakoniec podarilo dostať do Rakúska. Boli to poslední Károlyiovci, ktorý si ako domácu adresu udávali vtedajší Slovenský Meder, dnešné Palárikovo.
Gróf Jószef Károlyi po poľovačke v Maďarsku. Snímka: Štefan Szabo
A teraz malý presun o takmer 60 rokov neskôr. V Palárikove, v dome u pani Jolany Szabovej zvoní telefón: Dobrý deň, tu je gróf József Károlyi, môžem vás prísť navštíviť? „Zdvihla to moja mama, pretože ja som cez týždeň v Bratislave. Samozrejme, ...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.