Jeho nový album Y dokázal za dva týždne to, čo jeho debut Nový človek za rok. Predať 15-tisíc kusov. Rozhodol sa venovať ho generácii Y, a urobil dobre. "Je venovaný ľuďom, ktorí majú chuť niečo zmeniť," tvrdí raper Majk Spirit.
Pred pár dňami vám vyšiel druhý sólový album s názvom Y, teda o generácii Y. Prečo práve táto téma?
Vedel som, že chcem urobiť album pre svojich rovesníkov, pre generáciu, ktorá vyrastá v tomto svete spolu so mnou. Dostal som sa k článkom o generácii Y, ako sa označuje generácia ľudí narodených po roku 1985, a snažil som sa vystihnúť ich kolektívne vedomie. Keď som uzatváral album, začal som pochybovať, či to tým názvom dostatočne vystihnem, prišiel som však na to, že samotné písmeno Y symbolizuje to, čo som chcel opísať – rázcestie, na ktorom táto generácia stojí, a jej možnosť voľby. Pretože tá voľba ovplyvní všetky ostatné generácie, keďže my sme prvými, ktorí sú globálne prepojení kvôli internetu.
Prečítajte si viac o Generácii Y: Diagnóza: rozmaznaní. Lesk a bieda generácie Y
Snímky: Adam Pribylinec
Nie je to len marketingový konštrukt?
Jasné, že všetko sú len nejaké pojmy, ale tak ako v niečom generácia X vystihuje našich rodičov, aj naša generácia nás perfektne vystihuje v tom, že nechceme byť tými, čím boli naši predchodcovia, a robiť to, čo sme videli, že nefunguje. Je však, samozrejme, veľa ľudí, ktorí sa tomu vymykajú a rebelujú si podľa vlastnej osi.
Čo si teda myslíte o vašich predchodcoch, generácii X zo 60. – 70. rokov?
Sme jej protikladom, pretože bola pesimistická, stratená, a my sme, naopak, už vyrastali v dobe, keď nám rodičia hovorili, že môžeme byť kým chceme. A to v nás ostalo.
Ste podľa vás typickým predstaviteľom Y?
Myslím si, že som dobrým predstaviteľom takého staršieho člena. Tí mladší, vysokoškoláci a posttínedžeri, sú predsa len trocha iní, aj keď sa podobáme v tom, že sme vyrastali s technológiami a internetom. Mladší chcú oveľa viac zapadnúť, chcú byť súčasťou nejakého davu, a my sme vždy viac rebelovali a išli vlastnou cestou, a nie ako ovce nasledovali nejaké stádo.
Boli by ste však tam, kde ste, aj v dobe bez sociálnych sietí, reklamy či technológií?
Keďže sme začínal s hip hopom okolo roku 2000, trocha som to zažil, ale podľa mňa by to šlo aj predtým, len by som musel chodiť často do knižnice a všetko si študovať. Dnes celá knižnica príde za mnou, čo je fantastické na nových príležitostiach a globálnej šírke záujmu, a čo Y robí mocnou a zásadnou generáciou. A aj keď bude X pri moci ešte veľa rokov, časom bude vytláčaná a raz budeme my zastávať všetky dôležité miesta v spoločnosti a rozhodovať o tom, ako sa veci budú vyvíjať ďalej. Preto chcem niečo spraviť pre túto generáciu, otvoriť témy, aby o tom ľudia rozmýšľali a aby sme vedeli, čo s tým chceme robiť.
Generáciu Y vystihuje aj veľké sebavedomie, s tým spätá sebastrednosť, potreba byť videný a chválený. Je to aj váš prípad?
Bol som vychovaný tak, že môžem byť v živote kým chcem, a keď na niečom človek pracuje a uverí tomu, stane sa tým. Som toho dobrým príkladom. Som optimista a, samozrejme, keď na niečom pracujem, chcem cítiť výsledky a počuť od ľudí, čo si o tom myslia. Obdiv a poklepanie po pleci je potom súčasť toho, čo som dosiahol. Kedysi išlo len o to mať prácu, mať istoty, a dnes je jedinou istotou v tomto svete neistota, ktorá pramení z toho, že sa všetko neustále a veľmi rýchlo mení a že čas plynie oveľa rýchlejšie. Táto generácia si však chce čo najviac užiť život, nájsť správny balans medzi prácou a zábavou.
Na albume spievate: „jedného dňa dobyjeme svet“, „robím to rád, moje meno pozná celý štát“ a podobne. Niekto si vaše sebavedomie môže zameniť s aroganciou.
Určite sú ľudia, ktorým nie je príjemné, keď sa niekto snaží nabúravať zabehané veci, ale ja som bol odjakživa zástanca toho, že pravidlá slušného správania treba niekedy porušovať, aby mohol človek zostať slobodný. A áno, individualizmus tejto generácie v niektorých častiach prechádza do narcizmu a prehnaného optimizmu, pretože niektoré decká uverili tomu, že môžu byť, kým chcú, až príliš. Tento svet však potrebuje optimizmus, potrebuje silných individuálnych ľudí, ktorí sa neboja ísť proti zaužívanému a byť lídrami, aj keď ich začnú ľudia spochybňovať.
A jedným z nich chcete byť aj vy?
Áno, možno aj mňa spochybňujú tým, či to nie je veľmi radikálne, konšpiračné či individualistické. Ale sú proste lídri a sú tí, ktorí ich nasledujú. A ja som sa vždy chcel radiť medzi tých, ktorí idú vlastnou cestou, a keď ju nenájdu, tak si ju vytvoria. Na sebaláske a sebadôvere nie je nič zlé. Kedysi sa učilo: „toto by si nemal, takto by si nemal hovoriť“, ale práve generácia Y sa cez to dostala, a ide si za tým, čo cíti, že je správne, nech si hovorí kto chce čo chce.
Máte veľké ego?
V ezoterickej literatúre sa o tom veľa píše a mám pocit, že už je to aj trocha sprofanované. Zdravé ego je tá ľudská individualita, ktorá nás odlišuje od zvyšku rovesníkov a kričí, že ja som tu a môj pohľad je takýto. A chce svetu ponúknuť niečo navyše. Zlé veci z ega však vychádzajú, keď ľudia hrajú nejaké roly a vytvárajú si masky, podľa ktorých sa správajú. Nepočúvajú svoju individualitu, ale skôr sa stratia vo svete svetských pokušení a úspechov, prestanú si budovať vlastný svet a už ani nevedia, kým sú a radšej sa porovnávajú. Zlé ego pochádza z nesprávneho pohľadu na svet.
Od predošlej generácie by sme sa však mohli poučiť o vzťahu k rodine, ktorý bol hlbší. Vy sa tejto téme venujete v piesni Kvety, kde spomínate svojich blízkych.
Nebudem hodnotiť, ale vidím to tak, že generácia Y za svoju rodinu pokladá sieť priateľov, či už spojenú technológiami a sociálnymi sieťami, a teda viac ako rodinný život si cení dlho budované priateľstvá. Ja som v tomto však trocha staromódnejší a na rodine mi záleží, je to jedna z tradičných hodnôt, ktorú sa aj svojou hudbou snažím vrátiť. Som zástanca toho, že by sme sa mali viac stretávať, rozvíjať komunitný život, sú to totiž hodnoty, ktoré miznú vo svete technológií a rýchlych vzťahov, ale keď sa tu nemáme zblázniť, zmiznúť nesmú.
Okrem tejto témy sa venujete aj politickej situácii, ktorú jasne pomenúva napríklad verš „tak je to, keď je prasa pri koryte“. Ako si vyberáte témy?
Toto je zatiaľ len polovica albumu, viac toho bude na prekvapení, ktoré bude odhalené v máji, ešte mám teda oveľa viac tém. Sú však vždy spojené s emóciou hudby, niekedy je hudba prvá a vyslovene zo mňa vytiahne tému, ale sú aj piesne, kde vznikne najprv téma a potom k nej hľadám hudbu, a to bol väčšinou aj prípad Y. Mal som témy, ktoré som chcel rozpracovať, od sociálnych sietí cez spoločenské masky až po globálnu geopolitickú situáciu, ktorú som nemohol vynechať. Chcel som zachytiť komplexne problémy, ktoré táto generácia musí riešiť. Riešili ich už aj pred nami a budú ich riešiť aj po nás, nevytvorili sme ich my, ale odmietam ich ignorovať ako člen tej generácie.
Nerobíme to však niekedy všetci?
Áno, je to jedna z nie úplne šťastných schopností tejto generácie. Našli sme si spôsob, ako svoju myseľ zabávať rôznymi spôsobmi, aby sme ignorovali veľké problémy, ktorým čelíme, ale ďalšiu dekádu týmto tempom a prístupom nevydržíme. Správame sa tak, akoby sme si nevšímali to, čo sa na tomto svete deje. Najväčšou konšpiráciou na svete je preto to, že hŕstka bohatých ľudí cez inštitúcie a spoločenské systémy utláča väčšinovú masu, zabraňuje príležitostiam a konkurencii a udržuje chudobnejších ešte chudobnejšími a bohatších ešte bohatšími.
Aj preto sa cítite ako zbojník slovenskému hudobného priemyslu, ako spievate v rovnomennej piesni?
Myslím si, že zbojník slovenského hudobného priemyslu je hip hop. Raperi sa neprispôsobia tomu, že mocní ovládajú všetko, máme isté poslanie hovoriť pravdu a byť tým, čím niekedy nie sú médiá. Hip hop je novodobé zbojníctvo, lebo stojí za právami bežných ľudí, ktorí sú na spodku pyramídy. Zbojníci, teda raperi, sú hrdinovia tejto doby, ktorí sa neboja povedať pravdu, a ja budem hrdý, keď k nim budem môcť patriť, keď budem môcť ukázať svojim deťom, že som v tejto dobe nebol ticho. Mohol by som si plávať v pokojných vodách šoubiznisu a robiť pekné pesničky do rádií a byť politicky korektný vo svojich vyjadreniach, ale rozhodol som sa, že keď mám tú pozornosť a mám tú moc byť hlásnou trúbou generácie, že to urobím. Keď sú páni, musia byť aj zbojníci.
Ako sú teda pre vás dôležité peniaze a biznis?
Mám titul z biznisu, takže o biznise niečo viem, ale tiež viem, že sa nedá zlúčiť biznis a umenie. Ja som si vybral umenie a môj skvelý manažér a partner Michal Matejovič sa stará o biznis a marketing. Ja sa tak môžem venovať na 99 percent umeniu a len 1 percentom biznisu. Biznis je vojna a jeden z problémov tohto sveta, pretože všetko je založené na zisku. Preto som z toho skôr akoby utiekol, ako hovorím v jednom novom texte: „Keby som chcel iba zarobiť, použijem svoj MBA, ale ja chcem predriblovať svoje rýmy až do rapovej NBA.“
A viete, pre koho skladáte, kto je váš fanúšik?
V prvom rade tvorím pre seba, teda to, čo cítim, sa musí dostať von, a hudba mi ten obsah pomáha dostať von v správnej forme. Som svoj prvý fanúšik, som človek, ktorý ponúka svoju dušu na tanieri pre zvyšok spoločnosti. Mám fanúšikov v každej z generácií, ale tento projekt Y bol vyslovene cielený na generáciu Y a ich nasledovníkov, pretože my sme tým príkladom, z ktorého budú čerpať, aby mali v budúcnosti lepšiu východiskovú situáciu. Je venovaný ľuďom, ktorí majú chuť niečo zmeniť.
Kto je Michal Dušička
Vlastným menom Michal Dušička sa narodil 28. augusta 1984 v Bratislave. Texty začal písať okolo roku 2000, ešte ako súčasť zoskupenia B5 (Brána Petržalky). O tri roky neskôr sa stáva členom kapely H16. Prvé informácie o jeho sólovej dráhe sa objavili v roku 2010, o rok neskôr vydal multiplatinový album Nový človek. Aktuálne je na turné s novým albumom Y. Je slobodný, žije v Bratislave.