Sedím v elegantnom kaviarenskom dome z čias starého Rakúska, z okien cítiť ruch mesta, ktorý sa nesie aj dnu v podobe vášnivých debát medzi prítomnými, bieločierni čašníci kmitajú medzi hosťami. Zrak mi padne na skupinku mladých filozofov, ktorí sedia kúsok vedľa. Oskar Kraus, Emil Utitz, Max Brod a Franz Kafka, ktorý väčšinou len počúval. Vtedy ešte ani nie dvadsaťročný mladík chodil debatovať práve do kaviarne Louvre. Sme v Prahe a píše sa rok 1902.
V tej dobe ešte svet, ani on sám, netušil, že už o pár rokov bude literatúra jeho najväčším životným poslaním a že v mnohých úspešných románoch predstaví čitateľom svoj pohľad na svet, na Prahu, na život. Svojím premenlivým, kafkovským spôsobom.
Opúšťam Louvre a vydávam sa spoznávať Prahu, ono mesto K., ako ho neskôr sám označoval, nie úplne jeho očami, ale po jeho stopách, tak ako on Prahu prežíval. Vraciame sa tak do súčasnosti, presne 90 rokov po jeho smrti.
Komplikovaný „milovník“
Sme na Maiselovej ulici, v centre pražskej časti Josefov, v tomto neskôr zbúranom židovskom meste vyrastal Franz Kafka. Keďže sa narodil v židovskej nemeckej rodine, jeho rodičia chodili do synagóg, malý Franz však menej. Aj dnes tam však nájdeme budovy a miesta ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.