Vojská „spriatelených národov“ u nás zanechali nielen režimom rezignované obyvateľstvo, ale aj mnohé viditeľnejšie stopy. Po ich návšteve sa dodnes nespamätala napríklad komárňanská pevnosť, ktorou, čoby kasárňami, postupne prešlo až dvestotisíc sovietskych vojakov. „Nová pevnosť prešla veľkou rekonštrukciou v roku 1968,“ ironicky nám pri návšteve vysvetľoval sprievodca.
Jej stopy možno vidieť všade – porozbíjané okná, ošarpané múry a chátrajúce budovy. Z miestnej kaplnky urobila posilňovňu pre sovietskych dôstojníkov, niekdajší cisársky platanový park sa premenil na najväčší „buzerplac“ na Slovensku, dlažbu z červeného mramoru zalial betón a modrobiele steny premaľovali na červeno. „Táto budova, takzvané biele garáže, slúžila ako škola pre sovietskych vojakov,“ ukazuje nám ruiny s kresbami obrnených vozidiel a nápismi v azbuke. „Pred pár rokmi sme sa od jedného Sovieta, čo sa sem prišiel pozrieť, dozvedeli ,pikošky‘ o tejto budove.“ Podľa neho vraj slúžila ako socialistický čet – vojaci si tu nechávali odkazy, napríklad „došla vodka“, čo malo nadriadeným naznačiť, aby doplnili zásoby.
Prečítajte si aj:
Prežil som august 1968. Aj keď na mňa mieril sovietsky vojak
Kšefty s benzínom a povinná kultúra. Takto u nás žili sovietski vojaci
Brata mi zabili Sovieti. A komunisti mu rozbili pamätnú tabuľu