Žijú v noci aj cez deň: tanečnými párty aj „vysokou“ kultúrou. A pre ich unikátnu atmosféru a program ich neprehliadajú ani cezpoľní. Prinášame vám tipy na tri podniky, v ktorých sa počas letných potuliek oplatí zastaviť.
1. Legenda z Brezna
Na Slovensku pravdepodobne neexistuje hudobný klub, čo by bez prestávky fungoval dlhšie ako Bombura. Brezňan Maroš Pavúk ju vytvoril už tri roky po prevrate: v priestoroch bývalej rodinnej likérky. A prakticky okamžite sa z nej stala legenda, ktorú – minimálne na strednom Slovensku – poznal každý, koho aspoň trochu zaujímala hudba.
Maroš tu totiž od samého začiatku hostí tých najkvalitnejších interpretov Slovenska i Česka, pričom v programe sa pravidelne objavujú aj silné zahraničné mená. „Navštevujú nás prakticky všetky vekové kategórie: od osemnásť do sedemdesiat, prípadne aj vyššie,“ komentuje Maroš.
A hoci Bombura už stihla získať aj cenu mesta (nehovoriac o jej názve, ktorý odkazuje na najslávnejšiu brezniansku postavu – rytiera Bomburu, čo údajne zachránil mesto pred Turkami), nečakajte žiadny „vážený a úctyhodný“ podnik. Naopak. Maroš tu uchováva mladého a originálneho ducha – atmosférou priestorov i dramaturgiou. Pravidelne sa tu konajú koncerty rôznych žánrov – od etna cez džez, indie až po rock, ale aj elektronické tanečné párty. Komerčný pop si tu dodnes miesto nenašiel, na rozdiel od filmového klubu Obývačka či Ďumbierfestu, multimediálneho festivalu horského filmu. Sporadicky sa tu konajú aj divadelné predstavenia a rôzne iné kultúrne akcie. Čo si však na Bombure cenia návštevníci najviac, je jej domácka atmosféra. Jednoducho z nej cítiť, že Maroš Pavúk sa do rodinného podniku vkladá plným srdcom. A už vyše dvadsať rokov dokazuje, že aj v 20-tisícovom meste možno robiť nezávislú kultúru na najvyššej úrovni.
2. Párty (aj) s karikatúrami nad hlavou
Presne o dekádu kratšie je na svete prešovský Wave klub, ktorý sa časom vyprofiloval na Centrum súčasnej kultúry. Dušou „kaviarne pre tých, čo hľadajú nekomerčnú kultúru“ je Vladimír Moško. V dvojposchodovom priestore sa koná približne dvadsať podujatí mesačne, ktoré sú alternatívou k mainstreamovej kultúre: od koncertov cez párty, cestovateľské večery až po prednáškové večery venované občianskym komunitám. Unikátom sa stal aj tunajší Pub Quiz Prešov, ktorý je spoločne s bratislavským Múdrym pondelkom prvým slovenským formátom svojho druhu. Ak ste túto zábavu ešte nezažili, vedzte, že ide o krčmový a veľmi obľúbený typ vedomostnej súťaže.
A za viac ako zmienku stojí aj galéria, ktorá obsadila celé podkrovie: vytvoril sa tým priestor na expozíciu kresleného humoru medzinárodnej súťaže s dlhoročnou tradíciou – Kýchanie mozgu.
Vladimír Moško, majiteľ, producent a dramaturg v jednom, navyše dodáva, že už čoskoro sa bude otvárať ďalší podnetný priestor: Ateliér súčasnej kultúry. Svoje miesto si tu nájde okrem iného Divadelný kabinet východňara či Literárne soireé. Nuž, hor sa na východ!
3. Nad strechami Bratislavy
Štýlový kultúrny a klubový priestor na nevyužívanom reštauračnom podlaží komunistickej prístavby obchodného domu? Utópia – zdalo by sa. Stačí však vystúpiť po mohutnom schodisku (prípadne sa vyviezť výťahom) na „štvrté poschodie kultúry a oddychu“, a z utópie je razom realita. Privíta vás priestor s bohato vybaveným barom, plný farebných drevených stoličiek a stolov, nad ktorými sa klenie strop v podobe obnaženej oceľovej konštrukcie nastriekanej betónom. A takmer po celej dĺžke sa tiahne terasa, vďaka ktorej sa návštevníci môžu kochať strešnou krajinou Bratislavy.
„Prvotnou inšpiráciou bola loď A 38 ako kultúrny priestor na rieke Dunaj a Corvintető – hudobný klub na streche nefunkčného obchodného domu v centre Budapešti, ktorý je princípom podobný tomu nášmu,“ vysvetľuje majiteľ KC Dunaj Ivan Pätoprstý.
Základnou ideou podľa neho bolo – a je – komerčným spôsobom uživiť kultúrny priestor. Teda bez akýchkoľvek dotácií alebo napojenia na samosprávy, ktorý by sa uživil iba prenájmom priestorov a vlastným barom.
KC Dunaj napokon vytvorili a vybudovali ľudia na báze dobrovoľníctva za necelé tri mesiace a otvorené bolo vypredaným koncertom skupiny Nouvelle Vague. „Veľa ľudí z kultúrnej obce jeho vznik ocenilo ako najväčšiu udalosť slovenskej kultúry v roku 2012. No zároveň veľká časť z nich nás obviňuje z prílišnej komercie. Našou snahou však nikdy nebolo prezentovať kultúru pre úzky okruh ľudí, čo jej rozumejú, ale dokázať, že aj projekt kultúrneho centra môže byť životaschopný podnikateľský projekt. Aj napriek tomu za 4 roky fungovania vystúpili na našom pódiu stovky známych i menej známych interpretov z celého sveta... Pete Doherty, Hudson Mohawke, Disclosure, Parnograst, uskutočnili sa stovky divadelných predstavení, filmových premietaní, diskusií a vernisáží,“ uzatvára Pätoprstý.