O svojom biznise hovorí, že v Írsku len predáva horalky a tresku. Slovák Marek Kapičák zavesil svoju sľubnú kariéru IT špecialistu na klinec a dal sa na vlastné podnikanie. Priniesol tak kúsok domoviny desaťtisícom Slovákov, pre ktorých sa Írsko stalo novým bydliskom.
Rodák z Mútneho na Orave rozbehol netradičný biznis so svojím spoločníkom Milanom Lukáčom. „Bola to viac-menej zhoda okolností. Keď po vstupe do EÚ niekto priniesol do Írska horalku, tak sme sa za ňou išli zblázniť a krájali sme si ju aj na desať častí,“ spomína s úsmevom a dodáva: „Bol to pre nás pocit domova.“
Práve toto zistenie im vnuklo myšlienku priniesť ľuďom v zahraničí slovenské potraviny, na ktoré boli zvyknutí. „Nechali sme s Milanom svoje lukratívne džoby a založili sme si firmu Slovak Online Limited,“ prezrádza Marek. Pod značkou Slovak Point prevádzkujú kamenné prevádzky, internetový obchod a diskontnú predajňu. Cez veľkoobchod distribuujú slovenské výrobky približne do stovky írskych, poľských, litovských či ruských obchodov. V sortimente je vyše tisíc produktov. A funguje im tiež prepravná služba.
Stále v pohybe
Keď v roku 2007 začínali, mali len jednu dodávku, ktorá dovážala potraviny do kamennej prevádzky Slovak Point v centre Dublinu. Po spustení online obchodu už nestačila a postupne sa prepracovali k celkom serióznej distribúcii. „Keďže sme nechceli auto posielať naspäť z Dublinu naprázdno, tak sme prišli s nápadom prepravnej služby pre balíky a darčeky, ktoré takto ľudia z Írska posielali domov na Slovensko,“ vysvetľuje Kapičák. Postupne pribudli aj ďalšie kamenné prevádzky v Corku, kde žije početná slovenská komunita a v severoírskom Belfaste. V súčasnosti prepravná divízia firmy poskytuje dopravu z Írska až do 23 štátov Európy.
O svojom podnikaní chceli informovať čo najviac Slovákov v Írsku, preto potrebovali nejaký mediálny kanál. Začali vydávať časopis Slovak in Ireland a rozbehli tiež rovnomenný portál. Ten sa v súčasnosti vypracoval na najnavštevovanejší slovenský portál v Írsku. Potom nasledovalo ešte otvorenie slovenského domu.
Snímka: archív M. Kapičáka
Ruka osudu
Podnikatelia však nespia na vavrínoch a myslia aj na budúcnosť. „Uvedomujeme si, že trh s produktmi či službami pre Slovákov je obmedzený, preto sa zamýšľame aj nad niečím iným,“ prezrádza Marek. V Írsku totiž ostala zo 45-tisícovej masy Slovákov už len polovica. Kapičákov ďalší projekt preto bude trochu z iného súdka. Projekt ComeBack chce pomôcť práve ľuďom, ktorí žili a pracovali v zahraničí a zrazu sa rozhodli vrátiť. „Chceme využiť potenciál ľudí, ktorí pracovali v zahraničí, majú skúsenosti a poznajú jazyk. Už z Írska ich chceme umiestniť do zahraničných firiem na Slovensku. Práve veľkí investori majú problém v našom regióne so stredným manažmentom,“ vysvetľuje Kapičák.
Druhý projekt Source Code je orientovaný na IT profesionálov zo stredoeurópskeho regiónu, ktorí by sa takto mohli uplatniť v Dubline, ktorý sa považuje za Silicon Valley Európy.
Tam sa na začiatku jeho kariéry ocitol aj samotný Marek. „V Írsku som preto, lebo tam bola najlacnejšia letenka. Bola to ruka osudu. V piatok som promoval a v pondelok som letel. Jednoducho som ešte chcel niečo skúsiť, zariskovať a nazbierať skúsenosti vonku,“ hovorí s úsmevom. Absolvent kybernetiky a umelej inteligencie na košickej FEI si ešte počas študentských čias zarábal na Work and Travel pobytoch v USA. Neskôr pokračoval v práci ako koordinátor a regionálny manažér spoločnosti Apex Foundation. Po príchode do Írska, keď mal vo vrecku len sto eur, sa uchytil v IBM a neskôr v spoločnosti Intel, kde bol štyri roky. „Potreboval som však osobnú realizáciu, tak som sa rozhodol rozbehnúť niečo vlastné a vyskúšať, aké je to pracovať pre seba,“ uzatvára Marek.
Dotazník Mareka Kapičáka
Prekvapenie v Írsku
Keď som ako obyčajný absolvent vysokej školy prišiel v roku 2004 do Írska, dostal som sa do veľkej IT firmy. Prekvapili ma pracovné podmienky, prakticky s ničím nebol problém a všade okolo boli peniaze. Krútil som hlavou nad tým, prečo také podmienky nemáme aj na Slovensku. Pri všetkých tých benefitoch som mal pocit, že som prišiel na inú planétu. Z firemných benefitov mi preplatili všetko od členstva vo fitnes klube až po hokejový výstroj. Dokonca, keď som ochorel, zaplatili mi plnú sumu mzdy. O takých výhodách som predtým ani len nepočul.
Bez pečiatok
Íri sú veľmi otvorení. Na Slovensku som bol zvyknutý, že keď človek niečo neurobil, alebo nestihol, tak hneď dostal pokutu. Tu je to naopak – úradníci, účtovníci, daňoví poradcovia či policajti sú veľmi nápomocní. Čo ma však prekvapilo, v Írsku prakticky neexistujú pečiatky. Podpis stačí. Je totiž unikátny a fungujú tu aj džentlmenské ústne dohody. Pečiatku sme si však museli dať urobiť, najmä pre potvrdenia dodávateľov zo Slovenska.
Íri sa neboja
Íri ma prijali veľmi dobre. Možno aj preto, že v niečom sú Slovákom veľmi podobní. Je to od stisnutia ruky až po blízke priateľské vzťahy, azda aj vďaka angličtine, v ktorej sa bežne nevyká. Íri si radi vypijú, zabavia sa, sú spontánni, neštylizujú sa a sú otvorení. Nemajú strach niečo urobiť a podporujú to aj v nás cudzincoch. V Írsku všetko funguje na vzťahoch. Existuje tu referenčný program a ľudia tu navzájom o sebe vedia.
Zvláštny prízvuk
Írčinou sa tu hovorí veľmi málo. Rozpráva ňou len časť populácie. Jazykový problém som mal čiastočne v prízvuku, keďže som s angličtinou začínal v Amerike. Dublinčania majú inú angličtinu, s ktorou som sa musel spočiatku oboznámiť.
Malé Slovensko v Írsku
V Írsku žije naozaj silná komunita Slovákov. Máme tu folklórny súbor Ostroha. Jeho členovia žijú a pracujú v Dubline. Je tu tiež Vzdelávacie centrum pre slovenské deti v Írsku. Omše slúžia slovenskí kňazi, moje deti chodili do slovenskej škôlky, máme aj knižnicu v Slovenskom dome a, samozrejme, aj slovenský časopis Slovak in Ireland. Často organizujeme koncerty alebo kultúrne predstavenia. Spätosť so Slovenskom je silná. Máme tu dokonca aj československú reštauráciu. V Dubline existuje malé Slovensko.
Slováci chcú minerálku
Medzi Slovákmi je najväčší dopyt po minerálnych vodách. Zrejme sú našinci na ne zvyknutí. Íri totiž pijú väčšinou neperlivú vodu. Potom je veľký záujem o detské výživy, piškóty, tresku alebo horalky. Ľudia majú radi aj tradičné chrumky, ktoré poznáme ešte z čias socializmu.
Dôležité sú rozhodnutia
Človek by mal robiť rozhodnutia. Či to bude dobré, alebo zlé. Bez rozhodnutia sa totiž neudeje nič. Keď človek len čaká, tak nič nedosiahne. Aj v mojom živote bolo zopár rozhodnutí, nad ktorými ľudia krútili hlavami. No ja som si šiel za svojím. Teraz môžem povedať, že som hrdý na to, čo sa nám tu v Írsku podarilo.
Recept na úspech
Mám také životné motto. Hovorievam si, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Treba veľa počúvať a všímať si, ale je potrebné mať vlastný názor. A hlavne sa netreba báť a myslieť pozitívne. V istých veciach som tvrdohlavý. Treba ísť za tým, čo človek naozaj chce.
Minirozhovor
Glen Farrell, predseda Írskej obchodnej komory na Slovensku, pre HN:
Marek rád komunikuje s ľuďmi
Marek Kapičák sa vypracoval na úspešného podnikateľa. Je pre Slováka ťažké sa takto presadiť v Írsku?
Určite to nie je jednoduché. Keď si predstavíte, že niekto príde do cudzieho prostredia, kde dostatočne nepozná podnikateľské pozadie. Takíto ľudia často nemajú ani dostatočné sociálne zázemie. Nehovoriac o tom, že sa tam komunikuje v inom ako materinskom jazyku.
Kde ste sa s Marekom zoznámili?
Zoznámili sme sa v jeho obchode v Dubline. Písal sa vtedy rok 2009 a Marekova manželka so mnou robila rozhovor do ich časopisu, určeného pre Slovákov v Írsku.
Existuje nejaká prekážka, ktorú musia šikovní Slováci v Írsku prekonať?
Závisí to od individuálnych okolností a nedá sa to celkom generalizovať. Určite ňou však bude jazyk a informácie o prostredí, v ktorom sa človek pohybuje.
Čo podľa vás pomohlo Marekovi, aby bol v podnikaní taký úspešný?
Marekovi pomohla jeho povaha. Má však tiež iné charakterové vlastnosti, ktoré ho predurčujú na to, aby bol úspešný. Je nebojácny, vytrvalý a nechýba mu ani logické myslenie. Je sociálny typ človeka, ktorý rád komunikuje s ľuďmi. To by som na ňom predovšetkým vyzdvihol.