Začína sa to prekvapivo, až smiešne. Zrazu zabudnete kľúče, v meste zistíte, že máte oblečené nohavice naopak a nakoniec nespoznáte vlastné deti. Pamäť, do ktorej sa ukladá celý váš život, sa postupne začne vytrácať a vy sa stávate len svojím vlastným tieňom. Poškodenie pamäti, spôsobené Alzheimerovou chorobou, je natoľko nebezpečné, že v konečnom štádiu zapríčiní smrť. Dá sa mu však predísť.
| Ako si trénovať pamäť? – nepíšte si lístočky s nákupom, neukladajte telefónne čísla do mobilného telefónu, snažte sa čo najviac uchovať informácie v hlave – snažte sa o maximálnu pozornosť a sústredenie, tie sú prvým predpokladom zapamätania a učenia – vytvárajte si asociácie – spojenia, predstavy, súvislosti; čím sú asociácie zvláštnejšie, tým lepšie sa zapamätajú. Napríklad ľudí, ktorých stretnete, si zapamätáte ľahšie tým, že si ich spojíte s už známym menom, s miestom a okolnosťami, za akých ste sa stretli – kategorizujte – rozdeľte si položky na zapamätanie do menších skupín napríklad podľa nejakej spoločnej vlastnosti; nákup v obchode si rozdeľte na skupiny mäsových, mliečnych výrobkov a drogériu. Pri vybavovaní si v duchu prejdite vytvorené kategórie a na jednotlivé položky si ľahšie spomeniete – lúštite krížovky – sú vynikajúce na aktiváciu ľavej hemisféry a na precvičovanie jazykových schopností – skladajte puzzle – aktivujete pravú hemisféru – denne nahlas čítajte – čítanie a počúvanie podporujú aktívnu spoluprácu oboch hemisfér – pravidelne sa rýchlo prechádzajte – pohyb podporuje tvorbu nových krvných kapilár v mozgu, zvyšujú počet spojení medzi neurónmi a pravdepodobne tak zlepšujú tvorbu nových neurónov v mozgu – využite bezplatné testovanie pamäti a porozprávajte sa s odborníkom, vyšetrenie trvá približne 35 minút; ak výsledky ukážu nevyhnutnosť ďalšieho odborného vyšetrenia, bude možné absolvovať ho v špecializovanej ambulancii |
V rýchlosti hlava nestíha
"Môj diár je plný poznámok, každý nákup si musím zapísať a nikdy neviem, kde mám kľúče.“ S takýmito starosťami sa trápia aj ľudia v produktívnom veku. Žeby sa choroba zožierajúca pamäť vkrádala aj medzi tridsiatnikov či štyridsiatnikov?
Podľa lekárov za zabúdanie môže rýchlosť. Rýchly spôsob života spôsobuje, že nedávame mozgu čas na uvedomenie si informácií, na vytvorenie pamäťovej stopy. "Poruchy pamäti u mladších ľudí môžu mať rôzne príčiny, prevažne ide o funkčné poruchy. Nejde teda o poškodenie mozgu, ale procesov, ktoré v ňom prebiehajú, najčastejšie preťažením mysle,“ hovorí psychiatrička Elena Žigová.
Inými slovami, ľudská pamäť je porovnateľná s výkonom počítača, ktorý sa zahltí informáciami. Zahltenosť systému spomaľuje jeho činnosť a zvyšuje poruchovosť.
| Prichádza k vám Alzheimer? Ak máte pochybnosti o zmenách správania vášho blízkeho, jeho reakcie sú „čudné“ či iné ako predtým, môže to byť jeden z prvých signálov nastupujúceho ochorenia. Pomocou dotazníka o zmenách správania môžete zistiť, či váš príbuzný alebo známy má príznaky Alzheimerovej choroby. Alebo či sa „nevkráda do hlavy“ aj vám. Zaznamenali ste v posledných rokoch zmenu v týchto situáciách? |
Pohyb a hra liečia
Ako to napraviť? Riešenie vyzerá pomerne jednoducho. "Správna životospráva, spomalenie pracovného tempa a primeraná telesná aktivita zlepšujú krvný obeh a tiež mentálne funkcie. Dostatočný spánok a nižšia hladina stresu odstraňujú úzkosť, ktorá tiež negatívne ovplyvňuje pamäť. Ak je mozog zdravý, pamäť funguje správne do vysokého veku,“ vysvetľuje psychologička Mária Čunderlíková z centra Memory.
Psychológovia radia: ak zabúdate, hrajte sa! "Mozog je predurčený na to, aby riešil problémy, aplikoval, vytváral nové možnosti, preto je vhodné využiť každú príležitosť na trénovanie pamäti,“ upozorňuje odborníčka. Flexibilite pamäti a logickému mysleniu prospieva lúštenie krížoviek, riešenie sudoku, hranie scrabble či šachu. Čítanie kníh udržiava v pohotovosti pozornosť, krátkodobú i dlhodobú pamäť. Komunikácia s ľuďmi trénuje a udržiava schopnosť myslieť, viesť dialóg, rozprávať.
Ľudský mozog miluje novinky, preto by nás malo zaujímať všetko nové. Čerstvé správy pomáhajú medzi nervovými bunkami vytvárať nové spojenia, takže zvyšujeme svoju múdrosť. A to bez ohľadu na vek. Veď práve nevyužívanie našich pamäťových schopností býva príčinou ich zhoršenia.
Od štyridsiatky na pol plynu
Prečo sa deti tak rýchlo učia a prečo v starobe zabúdame? "V predškolskom veku dieťaťa je mozog veľmi plastický, pamäťové stopy sa tvoria ľahko a rýchlo, ale aj skoro zanikajú,“ vysvetľuje Čunderlíková. U detí prevažuje krátkodobá pamäť. Neskôr sa začne rozvíjať aj dlhodobá. Preto je obdobie dospievania typické vysokou úrovňou myslenia.
Podľa odborníkov je náš mozog najvýkonnejší v období od 18 do 25 rokov. Po štyridsiatke to s učením ide ako v lete na saniach. Výkon krátkodobej pamäti klesá a máme problém sústrediť sa na viac vecí naraz. V päťdesiatke máme často viac vecí na jazyku ako v hlave. Nevieme si spomenúť ani na mená spolužiakov zo školy.
Podľa psychiatričky, úbytok mozgových buniek počas života nemusí mať vplyv na pamäť. Tá je stále dobrá, no je pomalšia. "Na tieto zmeny nemá príliš vplyv starnutie samo osebe, ale iné vplyvy, ktoré prináša spôsob života. Napríklad lieky, ochorenia srdca, depresia, alkohol, nedostatok podnetov či nesprávna výživa,“ dopĺňa Čunderlíková.
| Prečítajte si aj: |
| Výsledkom je agresia a bludy Prízrak zabúdania, ktorý vedie až k smrti – Alzheimerova choroba. V súčasnosti straší na Slovensku v asi 50-tisíc domácnostiach. O postihnutých sa stará dvojnásobný počet rodinných príslušníkov. Tí môžu svojim blízkym len pomôcť, ako s chorobou žiť. Liečba zatiaľ neexistuje. Nie je známa ani príčina, ktorá spôsobí toto ochorenie. Podľa lekárov za jeho vypuknutie môže vysoký vek, fajčenie, obezita, cukrovka, vysoký cholesterol. Diskutuje sa aj o nenormálnych génoch či nezvyčajných vírusoch. |
| Nemaľujte čerta na stenu Aby hlava správne fungovala, potrebuje nabrať čerstvé sily. Kto si chce svoj mozog chrániť, nemal by sa preťažovať jednostranným zamestnávaním, primerane striedať prácu a oddych, starať sa o pohybovú aktivitu, mať čo najviac kontaktu s prírodou a redukovať stres. Ľahko sa to povie, ale ťažšie realizuje. Ale vedomým kontrolovaním svojich zvyklostí a spôsobov reagovania zistíme, že sú situácie, keď zbytočne prehlbujeme stres, dokonca si ho sami vyrábame. Častým stresorom je nadbytočný strach a obavy z niečoho, čo ešte reálne nehrozí – maľovanie čerta na stenu. Stresorom je aj vyššia miera popudlivosti a agresie voči iným, ktorá prináša takú istú odpoveď. Rovnako ako riešenie vecí konfliktom alebo neriešenie vecí a kumulovanie negatívnych emócií v sebe... |
| Poradňa Moja mama má Alzheimerovu chorobu v počiatočnom štádiu. Na čo sa má naša rodina pripraviť? |