Čo čaká pacientov v novej kategorizácii liekov od októbra a na čo sa majú pripraviť z vášho pohľadu?
Vývoj v doplatkoch pacientov za lieky v posledných kategorizáciách, hlavne po uplatnení vyhlášky 435/2011, nie je voči pacientom priaznivý. Sú nútení čoraz viac sa finančne podieľať na liečbe, i pri chronických ochoreniach. Tento vývoj pokračuje aj od októbra 2012.
Nedávno sa ozvali viacerí členovia kardiologických spoločností, ktorí tvrdia, že doplatky práve pre týchto pacientov sa neúmerne zvyšujú. Aké sú vaše postrehy z praxe?
Pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami musia užívať lieky dlhodobo, často až doživotne. Táto farmakoterapeutická skupina je charakteristická častým užívaním kombinácií viacerých liekov. A práve tu nastáva problém. Ak sa sčítajú doplatky za jednotlivé užívané lieky, suma predstavuje pre pacienta výraznú finančnú záťaž. Nedodržanie, respektíve prerušenie liečby, potom vedie k postupnému vzniku komplikácií, spôsobených daným ochorením. Pacient často necíti zvýšené hodnoty krvného tlaku alebo cholesterolu, ale prejaví sa to neskôr v závažných komplikáciách, až v zvýšení mortality. Práve kardiovaskulárne ochorenia sú jednou z najčastejších príčin úmrtí na Slovensku, preto je nevyhnutné, aby pacienti mali dostupnú účinnú a bezpečnú liečbu za prijateľné doplatky.
Aké šance majú práve kardiopacienti dostať sa k cenovo dostupnej liečbe? Zvyčajne totiž užívajú viac liekov, ktoré môžu byť kontraproduktívne pri užívaní viacerých generík.
Úlohou generických liekov je, aby sa mohlo liečiť viac pacientov novšími liekmi po skončení patentovej ochrany, s ušetrením finančných zdrojov. Generické spoločnosti sa snažia minimalizovať výdavky pacientov v rámci doplatkov. Je v rukách lekárov, aby skúsili pacientovi ponúknuť účinné lieky s čo možno najnižším doplatkom, ak je dostupná takáto alternatíva. Taktiež v lekárni môžu pacientovi poradiť a zameniť rovnako účinný a bezpečný liek, avšak s nižším doplatkom. Ak lekár pacientovi predpíše kombináciu viacerých liekov, či už generických alebo originálnych, malo by to vždy slúžiť v prospech pacienta.
Ľudia často šetria tak, že si sami znižujú dávky alebo berú lieky, ktoré sú podľa lekárov zastarané. Čo by bolo podľa vás potrebné zmeniť v prospech pacientov?
So „zastaranosťou“ liekov to nie je také jednoznačné. V mnohých prípadoch novšie lieky rovná sa drahšie – nie lepšie. Nové lieky majú lepšiu reklamu. Dôsledkom toho je, že sú predpisované indukované, teda v mnohých prípadoch zbytočné. Ale treba povedať, že akákoľvek svojvoľná zmena liečby pacientom, či už v zmysle druhu lieku, alebo dávky, je nebezpečná. V tomto probléme by veľmi pomohol inštitút „second opinion“.
Ktoré kroky súčasného rezortu zdravotníctva za posledné mesiace vnímate ako ústretové vo vzťahu k pacientom?
Žiadny krok nevnímam ako systémovo pro-pacientsky. Zo všetkých zmien (tiež z väčšiny predchádzajúcich vlád). Bohužiaľ, príliš zrozumiteľne cítiť neľútostný boj záujmových skupín o vplyv na trhu zdravotnej starostlivosti.
Ktoré kategórie ochorení vyššie ceny liekov od októbra postihnú najviac? Čo vám najviac prekáža pri cenách liekov?
Problémov v slovenskom zdravotníctve je veľa. Zameriam sa teraz na jeden. Neustále počúvame z úst politikov, vrátane rezortu zdravotníctva, jedno a to isté. Sľuby! O problémoch vieme, riešime, pripravujeme nápravu, zdedili sme, atď. Doplatky za lieky pocítili pacienti len „včera“, teda v auguste a už od 1. októbra tu máme ďalšie masívne zvyšovanie. A čo tak zvýšiť doplatky za lieky pacientom aj v novembri, decembri a každý mesiac v novom roku? Pokiaľ vláda, ministerstvo zdravotníctva a parlamentný výbor pre zdravotníctvo neotvoria kontrolné a rozhodovacie procesy v tomto štáte pre pacientov a ich zástupcov, vrátane kategorizačnej komisie pre lieky, potom nie je šanca na obmedzenie, spomalenie či aspoň stransparentnenie rozhodovacích procesov liekovej politiky štátu.
Veľa sa v súčasnosti aj z radov lekárskych odborníkov hovorí o novej kategorizácii liekov od októbra, ktorá výrazne zdraží takmer 1 500 liekov. Čo vy na to?
Doplatky pri kategorizácii platnej od 1. októbra tohto roka stúpli na základe revízie úhrad kategorizovaných liekov podľa vyhlášky 435/2011 z dielne bývalého ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika z 28. novembra minulého roku. V ustanoveniach tejto vyhlášky a jej prílohe sa stanovujú tzv. klastre liekov – t. j. liekom s podobným liečebným účinkom sa určuje jednotná úhrada. V mnohých prípadoch vyhláška hovorí o tom, že len najlacnejší liek v klastri je plne hradený.
Pripravujete k tomu nejakú hlbšiu analýzu?
Ministerstvo v súčasnosti pracuje na analýze tejto vyhlášky a je si vedomé množstva pochybení liekovej politiky bývalej vlády, ktoré v nej v súčasnosti existujú. Práve preto pripravuje jej revíziu tak, aby boli nedostatky z dielne bývalého ministra odstránené. Je potrebné však pripomenúť, že kategorizácia liekov je v prvom rade o odborných názoroch, ale zároveň musí zohľadňovať možnosti slovenskej ekonomiky. Ministerstvo zdravotníctva sa snaží nájsť čo najideálnejšie riešenie v prvom rade v prospech pacienta v spolupráci s odbornou verejnosťou tak, aby boli v novele vyhlášky zohľadnené odborné kritériá, spomínané možnosti štátu a čo najsociálnejší prístup k pacientovi.
Ministerka Zuzana Zvolenská plánuje zmeniť vyhlášku, ktorú pripravil exminister Ivana Uhliarik. Avizovali ste, že ste už oslovili odborníkov zo Slovenskej kardiologickej spoločnosti, ako aj neurológov a alergológov. Aké budú teda vaše ďalšie kroky?
Bývalé vedenie pripravovalo už spomínanú vyhlášku bez spolupráce s odbornou verejnosťou. Náš rezort považuje práve tento krok za veľkú chybu a pracuje na jej odstránení. Je pravda, že sme oslovili odborníkov z viacerých zdravotníckych oblastí, aby pri príprave novej vyhlášky s nami spolupracovali. V praxi to bude znamenať zníženie doplatkov a zároveň nastavenie pravidiel kategorizácie liekov tak, aby kategorizačná komisia mohla pani ministerke pri jej rozhodovaní odporučiť alternatívu, ktorá by mala zohľadňovať aj sociálny aspekt výšky doplatkov za lieky v širšom kontexte odborných argumentov. Cieľom opatrení v rámci liekovej politiky je zabezpečiť čo najkvalitnejšiu farmakoterapiu za čo najracionálnejšie výdavky štátu a so sociálne únosným podielom pacientov na tejto liečbe.