Rozhodnúť, či transporty utečencov z Balkánu, z Blízkeho východu, Ázie a Afriky boli pred dvoma rokmi ilegálnym vstupom na územie Únie alebo nie. To bola hlavná úloha Súdneho dvora Európskej únie v prípade, ktorý iniciovali slovinské a rakúske súdy. Ak boli nezákonné, stovky ľudí by podľa nariadenia Dublin III museli byť odsunuté naspäť do Chorvátska.
Dôležitý Dublin
Žaloba, o ktorej sa dnes rozhodlo sa týka situácie na prelome rokov 2015 a 2016. Vtedy niektoré európske krajiny bez kontroly a registrácie prevážali utečencov a prisťahovalcov z tretích krajín do členských štátov Únie, najmä z Chorvátska do Slovinska. Utečenci väčšinou smerovali do Rakúska alebo Nemecka. Rakúsky denník Kurier uvádza, že sa prechod mohol týkať až dvetisíc ľudí.
Dôležitým bolo preto vysvetlenie nariadenia Európskej únie Dublin III. Podľa neho sa žiadosť o azyl odohráva tam, kde osoba vstúpila na územie Únie. Na takzvanej balkánskej ceste to bolo Chorvátsko. To však platí za podmienky, ak bol vstup do ďalších krajín nelegálny.
Prekročenie bolo nelegálne
Súdny dvor dnes tvrdí, že vstup štátneho príslušníka z krajiny mimo EÚ na územie členského štátu nemožno kvalifikovať ako vízum. A to ani napriek vzniku mimoriadnych okolností, ktorým bol hromadným prílivom utečencov do Únie.
Sudcovia dnes navyše rozhodli, že prekročenie hranice bez dodržania právnych podmienok členských štátov je v zmysle nariadenia Dublin III protiprávne.
Na záver rozhodnutia Súdny dvor pripomína, že odovzdanie migrantov späť do zodpovedného členského štátu sa nemá vykonať, ak v dôsledku príchodu mimoriadne veľkého počtu utečencov žiadajúcich o azyl „existuje skutočné riziko, že dotknutá osoba bude v prípade vykonania tohto odovzdania vystavená neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.“ To by mohlo znamenať, že vyše dvetisíc ľudí by sa do Chorvátska vrátiť za určitých okolností nemuselo.
Ide pritom o historický moment, pretože doteraz súdy nerozhodovali o legálnosti toho, keď migranti prekračovali hranice členských štátov Únie bez potrebných povolení.
Ako sa to začalo
Celý prípad sa začal minulý rok. Vtedy prekročil sýrsky štátny príslušník a členovia dvoch afganských rodín hranicu medzi Chorvátskom a Srbskom, hoci nemali vízum. Všetci sa chceli dostať do Rakúska. Chorvátske orgány zorganizovali ich prepravu až po chorvátsko-slovinskú hranicu.
Sýrčan podal žiadosť o azyl v Slovinsku a afganské rodiny tak urobili v Rakúsku. Krajiny si však mysleli, že žiadatelia vstúpili do Chorvátska protiprávne a podľa nariadenia Dublin III by práve balkánska krajina mala preskúmať žiadosti týchto osôb o medzinárodnú ochranu. Preto sa obrátili na Súdny dvor.