Planéta Zem je čoraz zelenšia. Klimatické zmeny uľahčujú rastlinám šírenie po zemeguli, konštatuje sa v globálnej štúdii Goddardovho centra vesmírnych letov (GSFC), ktorú zverejnil časopis Science.
Meniace sa podnebie podľa vedcov vytvorilo nové životné podmienky. Viac vody, tepla a slnečného žiarenia v oblastiach, v ktorých predtým takéto podmienky nepriali vegetácii, ju teraz naopak podporujú. Medzičasom osídlili rastliny aj také oblasti, kde bola vegetácia veľmi riedka. "Hlavnou príčinou rozširovania vegetácie je globálne otepľovanie," povedal Ramakrishna Nemani z University of Montana v Missoule. V rokoch 1980 -- 2000 boli namerané rekordné teploty. Zaznamenali sa tri periódy fenoménu El Niňo (1982 -- 1983, 1987 -- 1988 a 1997 -- 1998), ako aj zmeny v periódach tropických dažďov a dynamike monzúnov. Nezanedbateľný je nárast objemu oxidu uhličitého v atmosfére o 9,3 percenta. Štúdie Rangu Myneniho z Bostonskej univerzity a Comptona Tuckera z GSFC uvádzajú, že sa zintenzívnilo pribúdanie biomasy v subarktických lesných porastoch. Charles Keeling zo Scripps Insititution for Oceanography v kalifornskej La Jolle však varuje pred predčasným optimizmom. "Nikto nevie, či tento fenomén súvisí s krátkodobými klimatickými cyklami alebo s dlhodobými globálnymi klimatickými zmenami," povedal Keeling. Do týchto výpočtov treba zahrnúť aj rast ľudskej populácie zo 4,45 miliardy v roku 1980 na 6,08 miliardy v roku 2000. Je to nárast o 36 percent a prevyšuje rýchlosť rastu vegetácie. Globálne otepľovanie prinieslo ďalekosiahle klimatické zmeny: nad rozsiahlymi oblasťami Amazónie sa prestali tvoriť hmlové oblaky, v Indii sa ustálil príchod monzúnu.