Podľa skeptikov bude nebezpečné palivo zabezpečené najskôr až za 100 rokov a Tichý oceán je čím ďalej tým viac rádioaktívnejší.
V marci 2011 došlo v japonskej oblasti Fukušima ku katastrofe jadrovej elektrárne, kedy následkom silného zemetrasenia a vlny cunami došlo pravdepodobne k zničeniu záložných dieselových generátorov slúžiacich k ochladzovaniu reaktora a k následnému zatopeniu tlakových nádob. Pri obnažení paliva v reaktore vznikol vodík, ktorý bol príčinou mohutných explózií a zrútenia troch reaktorov.
Podľa vyšetrovania japonského parlamentu išlo o ľudskú chybu - nedostatočnú ochranu pred rizikami a nedôslednou dohodou medzi vedením elektrárne, vládou a regulátormi, ako informoval The Guardian.
Aktuálne v nedeľu 23. júla sa podarilo robotovi, prezývanému Malý mesačník, získať presnejšie informácie o stave reaktora č. 3. Jeho úlohou bolo lokalizovať roztavené rádioaktívne palivo a zistiť, nakoľko sa prepálilo cez steny reaktora.
Hlavný strašiak: rádioaktívna voda
Po viac ako šiestich rokoch od fukušimskej katastrofy sa tak podarilo bližšie preskúmať aspoň jeden z troch zničených reaktorov bez toho, aby robota zničila radiácia. V súčasnosti sa nielen vedecká komunita delí na tých, ktorí oceňujú taký úspech, a na tých, ktorí hovoria, že nie je čo oslavovať.
Jadrová katastrofa viedla k znehodnoteniu pôdy a urobila okolitú oblasť neobývateľnou. Viac ako 150-tisíc obyvateľov muselo byť evakuovaných.
Trvalo, kým sa podarilo zastaviť únik rádioaktívnej vody v jednej z nádrží, v marci 2011 jej do Tichého oceánu uniklo 11 500 ton. V decembri 2011 sa potom podarilo z väčšiny zastaviť únik štiepnych produktov do atmosféry. V roku 2013 japonské úrady priznali, že do Tichého oceánu ďalej uniká okolo 300 ton vysoko rádioaktívnej vody každý deň, informoval Reuters.
Do dnešného dňa je približne rovnaké množstvo vody naďalej vháňané do reaktorov, aby nedošlo k prehrievaniu paliva a jeho prepáleniu sa von. Táto voda, čistená, ale stále kontaminovaná rádioaktívnym tríciom, je uskladnená v stovkách nádrží - celkovo ide prinajmenšom o 770-tisíc ton vody.
V súčasnosti sa debatuje o tom, aby odpadová voda bola vypustená do Tichého oceánu, ako informoval portál Independent. Podľa japonských úradov je totiž množstvo škodlivých látok tak nízke, že rozptýlené v oceáne nepredstavuje zdravotné riziká.
Upratovanie bude drahé
Nie všetci s týmto návrhom ale súhlasia. Aj kvôli tomu, že upratovanie rádioaktívneho paliva z Fukušimy bude podľa optimistických odhadov trvať prinajmenšom 40 rokov a vypustenie takéhoto množstva odpadu do oceánu môže slúžiť ako potenciálne nebezpečný precedens počas procesu "upratovania". Teda zabezpečenia rádioaktívneho paliva.
Prevádzkovateľ fukušimskej elektrárne, spoločnosť Tepco, chce spolu s japonskou vládou začať s "upratovaním" v roku 2021, cenu v súčasnosti odhaduje na 70 miliárd dolárov.
Najskôr ale musí palivo nájsť, čo je vzhľadom k stále silnej radiácii ťažké. V zatiaľ najpresnejšom meraní v blízkosti reaktora č. 2 bola vo februári 2017 nameraná radiácia natoľko silná (530 sievertov), že by dokázala človeka zabiť po jednej minúte. Špeciálneho robota "usmaží" v priebehu dvoch hodín a prieskum tak musel byť zrušený, ako informoval The Washington Post. Všetky reaktory a palivo sa tak zatiaľ nedarí bližšie preskúmať.
"Aj keď nastanú ťažkosti a objavia sa nečakané prekážky, zmobilizujeme všetky technologické možnosti Japonska, aby sme vyradili elektráreň z prevádzky a znovu vybudovali Fukušimu," povedal vo februári japonský minister hospodárstva a obchodu Hirošige Seko, ktorého cituje The Japan Times.
S tým ale nesúhlasí napríklad aktivistka Aileen Mioko-Smithová, vedúca spoločnosti Green Action Tokio. "Situácia s kontaminovanou vodou na mieste elektrárne je tikajúca bomba a zdá sa, že oni nevedia, čo s tým robiť - okrem toho, že postavia ďalšie nádrže," hovorí. "Dochádza im ale miesto, kam tie nádrže ukladať a niektoré pretekajú," podotýka.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vo svojom ročnom hodnotení postupu odpratávania jadrového paliva a bezpečnosti územia ale uvádza, že situácia je v súčasnosti stabilná. MAAE tiež oceňuje prácu, ktorú spoločnosť Tepco a japonská vláda vykonáva a tvrdí, že radiácia v jedle ani v testovanej morskej vode neprekračuje limity zdravotného rizika.
Nejedzte ryby
Napríklad podľa Arnolda Gundersena, bývalého pracovníka v jadrovom priemysle a inžiniera s viac ako 40 rokmi skúseností z jadrového priemyslu, bude upratovanie stáť 500 miliárd dolárov a dobu upratovania odhaduje najmenej na 100 rokov.
Gundersen tiež upozorňuje na to, že ani po šiestich rokoch nie je preskúmaná aktívna zóna reaktorov a že rádioaktívny odpad ďalej uniká do oceánu a zamoruje okolie. Podľa neho nie je bezpečné napríklad jesť ryby z Tichého oceánu, pretože radiácia sa takisto kumuluje na vrcholoch potravinovej pyramídy - teda napríklad v tuniakovi a následne aj v človeku. Kvôli oceánskym prúdom je rádioaktívne aj pobrežie západnej Ameriky, hovorí Gundersen a mnoho odborníkov v nejakej miere súhlasí.
Medzi jeho ešte kontroverznejšie názory patrí to, že od výbuchu vo Fukušime sú rádioaktívne častice aj v ovzduší napríklad v Tokiu. Mnoho Japoncov tak podľa neho môže zomrieť na rakovinu pľúc. Radiáciu z Fukušimy takisto porovnáva s "15-tisíc Hirošimami". Gundersenove závery ale rozhodne nie sú všeobecne prijímané.