Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
01.08.2017, 13:13

Afriku čaká kritický nedostatok úrodnej pôdy. V čase, keď populácia nezadržateľne rastie

Afrika bude čeliť kritickému nedostatku ornej pôdy a následne aj potravín a iných základných potrieb.

Afriku čaká kritický nedostatok úrodnej pôdy. V čase, keď populácia nezadržateľne rastie
Zdroj: Reuters

Keňa aj celá Afrika má problém s úrodnou pôdou. Kontinent sa zdá byť tak rozsiahly a krajina tak otvorená, pôsobivosť priestoru je jednou z neodmysliteľných zložiek krásy Afriky - ničím nedeformované výhľady, nekonečnosť krajiny. V istom zmysle ide však o ilúziu, píše denník The New York Times.

Sioyiovi Lesinkovi Lekisiovi sa nedávno niekto vlámal na farmu a ukradol mu všetok dobytok a sliepky. Zločinci jeho obydlie v okrese Laikipia v centrálnej časti Kene zanechali v stave, ako keby sa ním prehnala živelná pohroma. Postarší muž však nepochybuje o tom, čo skazu spôsobilo.

"Nedá sa s tým nič robiť. Chcú našu pôdu," povedal Lekisio. Jeho okres vo veľkom napadli húfy pastierov z priľahlých oblastí, ktorí útočia na všetky farmy a ranče stojace im v ceste, či už veľké alebo menšie. Kradnú zvieratá, vykrádajú domy a pôvodných majiteľov likvidujú automatickými zbraňami.

Katastrofálna degradácia pôdy

Rast populácie, klimatické zmeny, degradácia pôdy, erózia, pytliactvo, globálne ceny potravín a dokonca aj výhody bohatstva vyvíjajú na africkú pôdu obrovský tlak. Podnecujú konflikty naprieč kontinentom, od Nigérie na západe až po Keňu na východe a ušetrená nebola ani Laikipia, tradičné útočisko divokej zveri a jedno z najmalebnejších miest v Keni.

Okolnosti uviedli do pohybu veľké skupiny ľudí zúfalo hľadajúcich využiteľnú pôdu. Údaje americkej agentúry NASA dokladajú katastrofálnu degradáciu pôdy v celej Afrike, pričom najnovšia štúdia uvádza, že viac ako 40 miliónov Afričanov je závislých na pôde, ktorej poľnohospodársky potenciál je na zostupe.

Rastúca pôrodnosť a dĺžka života zároveň znamenajú, že na africkom kontinente by na konci storočia mohli žiť štyri miliardy ľudí, čo je desaťkrát viac ako pred 40 rokmi. Ide teda o dvojsečný problém: kvalita poľnohospodárskej pôdy sa na mnohých miestach zhoršuje a rýchlo sa zväčšuje počet ľudí, ktorých by táto pôda mala živiť. Momentálne živí poľnohospodárstvo sedem z desiatich obyvateľov, podľa Svetovej banky viac ako na ktoromkoľvek inom kontinente.

"Tá kríza je na obzore," povedal Odenda Lumumba, šéf mimovládnej organizácie Kenya Land Alliance, ktorého skupina sa zaoberá pôdnymi reformami. "Sme v podstate na pokraji priepasti," dodal.

Milióny na pokraji vyhladovania

Situáciu ďalej komplikujú zmeny klímy. Vedci hovoria o vysychaniu veľkých častí Afriky, pričom premeny pôdy v púšť budú podľa nich pokračovať a prinesú ďalšie hladomory. Tie tento rok hrozia hneď v troch krajinách a vyše desať miliónov ľudí v Somálsku, Nigérii a Južnom Sudáne sú teraz na pokraji vyhladovania.

Poľnohospodársku pôdu však ničí ďalšia, oveľa jednoduchšia skutočnosť: jej nadužívanie. Rast obyvateľstva spôsobil, že africké rodiny si nemôžu dovoliť nechať pôdu ležať ladom a doplniť zásoby živín. V mnohých oblastiach je krajina natoľko vysušená a vyčerpaná, že ani zriedkavý spásonosný dážď príliš nepomáha.

"Čakajú nás vážne problémy s nedostatkom jedla," povedal bádateľ z juhoafrického Inštitútu pre bezpečnostné štúdie Zachary Donnenfeld. "Stále viac krajín bude závislých na dovoze. Tiež častejšie uvidíme medzinárodné spoločenstvo v pozícii záchranárov," vysvetlil Donnenfeld.

Veľa súperov o málo miesta

Zdanlivo pozitívny ekonomický rozvoj niektorých afrických regiónov krízu takisto prehlbuje. So zlepšovaním ekonomickej situácie obyvateľov rastie aj spotreba - vody, energie a väčšinou tiež mäsa. To všetko posilňuje nároky na prírodné zdroje. Nehovoriac o stavbe nákupných centier či obytných zón pre prekvitajúcu bohatšiu vrstvu obyvateľstva.

Okres Laikipia len 100 kilometrov severne od metropoly Nairobi je akousi zmenšeninou celoafrickej krízy. Na drsnej náhornej plošine navzájom bojujú o miesto na slnku chudobní pastieri, bohatí vlastníci pôdy, farmy rôznych veľkostí, veľkochovatelia dobytka, prevádzkovatelia zájazdov, ekoaktivisti, slony, levy, hyeny, kravy, kozy a zebry.

Ľudia tu vždy súperili o územie, avšak podľa mnohých miestnych je uplynulý rok vôbec tým najhorším. Zabitých bolo aspoň 80 ľudí a násilnosti nejavia známky utíchnutia.

"Vieme, že vziať niekomu pôdu je ako vziať mu ženu," povedal pastier Parashuno Lekadero. Stál pritom na farme, ktorú si nedávno privlastnil. Široko ďaleko nebol žiadny policajt a pastier hovoril sebaisto. "Je sucho. Máme veľa zvierat. Tú pôdu potrebujeme," povedal.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.