Je to už viac ako rok, čo sa iránskym prezidentom stal vtedy ešte relatívne neznámy starosta Teheránu Mahmúd Ahmadínežád. Tento kontroverzný politik, ktorý vzbudzuje obavy svojimi plánmi vybudovať z Iránu jadrovú veľmoc, je doma čoraz viac populárnejší. Dá sa povedať, že čím je kritika Západu hlasnejšia a tvrdšia, tým si Ahmadínežád získava na svoju stranu viac priaznivcov. Jeho výroky o popieraní holokaustu či vymazaní Izraela z mapy obleteli celý svet. Iránsky prezident rád cestuje po celej krajine a stretáva sa s obyčajnými ľuďmi. Veľmi rýchlo prišiel na to, že práve to je cesta, ako si zaručiť obľubu a zároveň znovuzvolenie v roku 2009.
Supermana v ňom však nevidia všetci Iránci. Najmä intelektuáli a ekonómovia ho kritizujú za populizmus a ľavicové opatrenia, ktoré ničia ekonomiku postavenú viac-menej iba na rope.
Za to, že sa Mahmúd Ahmadínežád stal prezidentom, vďačí najmä vplyvnému šíitskému duchovenstvu. Najvyššiemu duchovnému vodcovi Alímu Chameneímu prišiel Ahmadínežád vhod, ako súci adept, ktorý urobí z Iránu moslimskú veľmoc. Protiamerická a protižidovská rétorika sa stali neodmysliteľnou súčasťou imidžu iránskeho prezidenta.
Napriek podpore kléru nezabúda ani na reformy, ktoré sa vzďaľujú od predstav vplyvných duchovných. Chcel napríklad povoliť ženám vstup na futbalové zápasy, no nepodarilo sa.
Pre Spojené štáty je Mahmúd Ahmadínežád ako iránsky prezident "nežiaducou osobou", ktorá dáva dôvod ponechať Teherán medzi krajinami osi zla, do ktorej prezident Bush okrem Iránu zaradil aj Severnú Kóreu a Sýriu.